Živičník (lat. Xanthorrhoea) je rod jednoklíčnolistových rastlín z čeľade Xanthorrhoeaceae. Čeľaď Xanthorrhoeaceae v užšom pojatí obsahuje len jediný rod Xanthorrhoea. Niekedy je ale čeľaď prezentovaná v širokom pojatí, kedy niesu uznávané čeľade Asphodelaceae a Hemerocallidaceae, a ako podčeľade sú priradené sem, v takom prípade čeľaď obsahuje asi 35 rodov a cca 900 druhov.[1][2]
Sú to vytrvalé xerofytické rastliny stromovitého charakteru s netypickým sekundárnym tlstnutím, niekedy však môže byť kmienok veľmi krátky, majú podzemky až hľuzy. Obsahujú živicu, často žltej (ale niekedy aj hnedej alebo červenej) farby. Listy sú jednoduché, prisadnuté, špirálovito usporiadané, vo výrazných vrcholových ružiciach, s listovými pošvami. Čepele sú čiarkovité, celokrajné, so súbežnou žilnatinou, kožovité. Kvety sú usporiadané do súkvetia, nápadných mnohopočetných klasov. Kvety sú obojpohlavné, malé, skladajú sa zo 6 okvetných lístkov, ktoré sú nenápadné, listenovitého charakteru, volné, v 2 lôžkach, kedy vonkajšie sú kratšie a tuhšie. Tyčiniek je 6, sú voľné. Gyneceum sa skladá z 3 plodolistov, semenník je vrchný, plodom je tobolka, chrupavkovitá až drevnatá.[1][2]
Je známych asi 30 druhov, ktorých rozšírenie je obmedzené na Austráliu a Tasmániu.[2]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Živičník (rod)
Živičník (lat. Xanthorrhoea) je rod jednoklíčnolistových rastlín z čeľade Xanthorrhoeaceae. Čeľaď Xanthorrhoeaceae v užšom pojatí obsahuje len jediný rod Xanthorrhoea. Niekedy je ale čeľaď prezentovaná v širokom pojatí, kedy niesu uznávané čeľade Asphodelaceae a Hemerocallidaceae, a ako podčeľade sú priradené sem, v takom prípade čeľaď obsahuje asi 35 rodov a cca 900 druhov.
