dcsimg

Mymba hetymaetáva ( Guarani )

provided by wikipedia emerging languages

Umi mymba hetymaetáva (Myriapoda) ha'e opaite umi mymba michĩ ipy apytimbýva, ojoguáva umi tymbachu'i, hákatu noĩri tymbachu'i ñemohendápe. Ko atýpe oĩ opaichagua ambu'a ha ambu'apuku, ha heta mymba michĩ ambuéva ipy hetáva ha ojoguáva ambu'a, opa ko'ã mymbakuéra oiko yvýre; ojeikuaa oiko amo 16 000 mymba hetymaetáva juehegua.[1]

Opaite ko'ã mymba iñakã michĩ ha hete pukuite, umi hetyma iñakã ykére ipopĩáva ha osu'ũ mbarete (upe mymba hérava Illacme plenipes, ambu'apuku ojejuhu California-pe, oreko 750 hetyma).[2]

Mandu'apy

  1. Chapman, A. D., 2009. Numbers of Living Species in Australia and the World, 2nd edition. Australian Biodiversity Information Services ISBN (online) 9780642568618
  2. Brusca, R. C. & Brusca, G. J., 2005. Invertebrados, 2ª edición. McGraw-Hill-Interamericana, Madrid (etc.), XXVI+1005 pp. ISBN 0-87893-097-3.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia authors and editors

Mymba hetymaetáva: Brief Summary ( Guarani )

provided by wikipedia emerging languages

Umi mymba hetymaetáva (Myriapoda) ha'e opaite umi mymba michĩ ipy apytimbýva, ojoguáva umi tymbachu'i, hákatu noĩri tymbachu'i ñemohendápe. Ko atýpe oĩ opaichagua ambu'a ha ambu'apuku, ha heta mymba michĩ ambuéva ipy hetáva ha ojoguáva ambu'a, opa ko'ã mymbakuéra oiko yvýre; ojeikuaa oiko amo 16 000 mymba hetymaetáva juehegua.

Opaite ko'ã mymba iñakã michĩ ha hete pukuite, umi hetyma iñakã ykére ipopĩáva ha osu'ũ mbarete (upe mymba hérava Illacme plenipes, ambu'apuku ojejuhu California-pe, oreko 750 hetyma).

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia authors and editors