Chondrínovité alebo žitovkovité (Chondrinidae) sú čeľaď slimákov, radu pľúcnatých ulitníkov. Ich ulita je podlhovasto vajcovitá (zužuje sa trochu viac k vrcholu než k ústiu), veľkos. 6 – 8 mm, ústie so zubami a nápadnými lištami, ktoré pokračujú dovnútra.
Na slnečných skalách v Karpatoch žije Chondrina tatrica, ktorá býva považovaná za endemický druh slovenskej fauny. Na xerotermných vápencových svahoch sa miestami vyskytuje Granaria frumentum.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chondrínovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chondrínovité
Chondrínovité alebo žitovkovité (Chondrinidae) sú čeľaď slimákov, radu pľúcnatých ulitníkov. Ich ulita je podlhovasto vajcovitá (zužuje sa trochu viac k vrcholu než k ústiu), veľkos. 6 – 8 mm, ústie so zubami a nápadnými lištami, ktoré pokračujú dovnútra.
Na slnečných skalách v Karpatoch žije Chondrina tatrica, ktorá býva považovaná za endemický druh slovenskej fauny. Na xerotermných vápencových svahoch sa miestami vyskytuje Granaria frumentum.
