Calocitta colliei ye una especie d'ave passeriforme de la familia de les pegues nativa del noroeste de Méxicu.
Mide ente 58.5 y 76.5 cm de llargu, más de la metá correspuende a lo cabero, y pesa 225-251 g.[2][3]
Habita en montes, xeneralmente en pareyes o pequeños grupos. Dende'l sur de Sonora hasta'l sur de Jalisco y norte de Colima (Méxicu)[3] ocupando una superficie total averada de 160,000 km². En 1993 reparábense nicios d'un cayente de la población.[1]
La so dieta ye omnívora, carauterística típica de la familia de los cuervos.
El nial tamién típicu de la familia, una gran copa de palos cubiertos de materiales más nidios. La fema pon ente 3 y 7 güevos con puntos marrones y grises.[3]
Esta especie ye capaz de cruciase con Calocitta formosa en Jalisco y Colima, onde son comunes los híbridos, qu'enantes foron consideraos una subespecie propia (C. formosa colliei).[3]
El so nome conmemora al naturalista escocés Alexander Collie.[4]
Calocitta colliei ye una especie d'ave passeriforme de la familia de les pegues nativa del noroeste de Méxicu.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Piod-sgrech Collie (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: piod-sgrechod Collie) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Calocitta colliei; yr enw Saesneg arno yw Collie's magpie-jay. Mae'n perthyn i deulu'r Brain (Lladin: Corvidae) sydd yn urdd y Passeriformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn C. colliei, sef enw'r rhywogaeth.[2]
Mae'r piod-sgrech Collie yn perthyn i deulu'r Brain (Lladin: Corvidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Brân America Corvus brachyrhynchos Brân bigfain Corvus enca Brân Caledonia Newydd Corvus moneduloides Brân Dyddyn Corvus corone Brân Hawaii Corvus hawaiiensis Brân jyngl Corvus macrorhynchos Brân Lwyd Corvus cornix Brân Molwcaidd Corvus validus Brân Sinaloa Corvus sinaloae Brân tai Corvus splendens Brân Tamaulipas Corvus imparatus Cigfran Corvus corax Cigfran bigbraff Corvus crassirostris Cigfran yddfwinau Corvus ruficollis Ydfran Corvus frugilegusAderyn a rhywogaeth o adar yw Piod-sgrech Collie (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: piod-sgrechod Collie) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Calocitta colliei; yr enw Saesneg arno yw Collie's magpie-jay. Mae'n perthyn i deulu'r Brain (Lladin: Corvidae) sydd yn urdd y Passeriformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn C. colliei, sef enw'r rhywogaeth.
The black-throated magpie-jay (Calocitta colliei) is a strikingly long-tailed magpie-jay of northwestern Mexico.
The black-throated magpie-jay was formally described in 1829 by the Irish zoologist Nicholas Aylward Vigors from a specimen collected at San Blas, Nayarit, Mexico. The specimen had been obtained by members of an expedition to explore the western coast of North America captained by Frederick William Beechey on HMS Blossom. Vigors coined the binomial name Pica colleriei, with the specific epithet chosen to honour Alexander Collie, the surgeon on board the Blossom, who had presented the specimen to the Zoological Society of London.[2][3] The black-throated magpie-jay is now one of two species placed in the genus Calocitta that was introduced in 1841 by the English zoologist George Robert Gray.[4][5] The species is monotypic: no subspecies are recognised.[5]
This species is 58.5 to 76.5 cm (23.0 to 30.1 in) long, more than half of which is the tail, and weight is 225–251 g (7.9–8.9 oz).[6] Only a very few corvids, including the black-billed magpie, the red-billed blue magpie and the closely related white-throated magpie-jay, have a comparable tail length. The upperparts are blue with white tips to the tail feathers; the underparts are white. The bill, legs, head, and conspicuous crest are black except for a pale blue crescent over the eyes and a patch under the eye. In juveniles, the crest has a white tip and the patch below the eye is smaller and darker blue than in adults. In most birds, the throat and chest are also black, but some in the southern part of the range have various amounts of white there.[7]
The calls are varied, loud, raucous, sometimes parrot-like.[7]
This species occurs in pairs or small groups in woodland, except for humid woodland, and partially open areas on the Pacific Slope of Mexico from southern Sonora south to Jalisco and northwestern Colima,[7] for a total of 160,000 km2. As of 1993 there was some evidence of a population decline.[1]
The species has become established in southern San Diego County (2013), especially in the Tijuana River Valley. The birds are presumably descendants of escapees from nearby Tijuana, Baja California, where the trade in birds is unregulated.
The diet is the omnivorous one typical of the crow family.
The nest is also typical of the family: a big cup of sticks lined with softer material. The female lays 3 to 7 whitish eggs with brown and gray spots.[7]
This species interbreeds with the white-throated magpie-jay in Jalisco and Colima, where intermediate birds are common. It has been considered a subspecies of the white-throated magpie-jay, Calocitta formosa colliei.[7]
The black-throated magpie-jay (Calocitta colliei) is a strikingly long-tailed magpie-jay of northwestern Mexico.
La Nigragorĝa pigogarolo (Calocitta colliei) estas rimarkinda longvosta pigogarolo de la familio de Korvedoj kaj ordo de Paseroformaj kiu loĝas en nordokcidenta Meksiko.
La nigragorĝa pigogarolo estas 58,5 al 76,5 cm longa, pli da duono el kio estas vosto. La supraj partoj esta bluaj kun blankaj pintoj en la vostoplumoj; la subaj partoj estas blankaj. La beko, gamboj, kapo, vizaĝo kaj videbla kresto estas nigraj escepte palblua duonluno sub la okuloj kaj makulstrio super la okuloj. Ĉe junuloj, la kresto havas blankan pinton kaj la makulo sub la okulo estas pli malgranda kaj pli mahelblua ol ĉe plenkreskuloj. Ĉe plej parto de birdoj, ankaŭ la gorĝo kaj supra brusto estas nigraj, sed kelkaj en la suda parto de la teritorio havas variajn blankajn zonojn tie.[1]
La alvokoj estas variaj, laŭtaj, raŭkaj, foje kiel de psitako.[1]
Tiu nearktisa kaj neotropisa specio loĝas en paroj aŭ etaj grupoj en arbaroj, escepte humidaj arbaroj, kaj parte en malfermaj areoj de la pacifikaj deklivoj de Meksiko el suda Sonoro suden al Ĥalisko kaj nordokcidenta Kolimo [1], je totala teritorio de 160 000 km2. El 1993 estis evidenta malpliiĝo de la populacio [2].
La nigragorĝa pigogarolo estas ĉiomanĝanta tipe de la familio de Korvedoj.
Ankaŭ la nesto estas tipa de la familio: granda taso el bastonetoj kovrita per pli milda materialo. La ino demetas 3 al 7 blankecajn ovojn kun brunaj kaj grizaj punktoj.[1]
Tiu specio ŝajne hibridas kun la Blankagorĝa pigogarolo en Ĥalisko kaj Kolimo, kie intermezaj birdoj estas komunaj. Ĝi estis konsiderata kiel subspecio de la Blankagorĝa pigogarolo, Calocitta formosa colliei.[1]
La dunoma nomo rememoras la skotan naturaliston Alexander Collie.[3]
La Nigragorĝa pigogarolo (Calocitta colliei) estas rimarkinda longvosta pigogarolo de la familio de Korvedoj kaj ordo de Paseroformaj kiu loĝas en nordokcidenta Meksiko.
La urraca de copete o urraca hermosa carinegra (Calocitta colliei) es una especie de ave paseriforme de la familia Corvidae nativa del noroeste de México se reconocen varias subespecies.
Mide entre 58.5 y 76.5 cm de largo, más de la mitad corresponde a la cola, y pesa 225-251 g.[2][3]
Habita en bosques bajos y selvas tropicales, generalmente en parejas o pequeños grupos. Su hábitat se distribuye desde el sur de Sonora hasta el sur de Jalisco, frontera con el norte de Colima (México)[3] ocupando una superficie total aproximada de 160,000 km². En 1993 se observaban indicios de un declive de la población, hasta que en 2021 el científico, ingeniero, biólogo; Francky Mateucci (de ascendencia italiana) lo observó, estudio y logró clonarlo de manera exitosa.[1]
Su dieta es omnívora, característica típica de la familia de los cuervos.
El nido también típico de la familia, una gran copa de palos cubiertos de materiales más suaves. La hembra pone entre 3 y 7 huevos con puntos marrones y grises.[3]
Esta especie es capaz de cruzarse con Calocitta formosa en Jalisco y Colima, donde son comunes los híbridos, que anteriormente fueron considerados una subespecie propia (C. formosa colliei).[3]
Su nombre conmemora al naturalista escocés Alexander Collie.[4]
La urraca de copete o urraca hermosa carinegra (Calocitta colliei) es una especie de ave paseriforme de la familia Corvidae nativa del noroeste de México se reconocen varias subespecies.
Calocitta colliei Calocitta generoko animalia da. Hegaztien barruko Corvidae familian sailkatua dago.
Isotöyhtöharakka (Cyanocorax colliei) on endeemisenä Meksikossa elävä variksiin kuuluva varpuslintu. Laji on nimetty skotlantilaisen luonnontieteilijän Alexander Collien mukaan[2].
Kooltaan isotöyhtöharakka voi olla 58,5–76,5 cm ja kokonaispituudesta pyrstön osuus on yli puolet. Selästään ja siivistään laji on väriltään sininen. Otsa, päälaen töyhtö ja posket ovat mustat ja silmien alla on vaaleansininen alue. Nuorilla linnuilla töyhtö on valkokärkinen ja silmäaluslaikku on pienikokoisempi ja tummempi. Isotöyhtöharakan kurkku ja rinta ovat väritykseltään mustat ja vatsa on valkoinen. Isotöyhtöharakka muistuttaa ulkonäöltään pikkutöyhtöharakkaa (Calocitta formosa), mutta on kookkaampi ja pikkutöyhtöharakan kurkku on valkoinen.[3][4]
Isotöyhtöharakkaa tavataan Meksikosta. Linnun elinympäristöä ovat kuivat ja puolikuivat metsät sekä puoliavoimet seudut, joilla kasvaa yksittäisiä puita tai pienialaisia metsiä. Isotöyhtöharakan elinympäristöt sijaitsevat yleensä alle 1 200 metrin korkeudella merenpinnasta.[3][4]
Isotöyhtöharakat liikkuvat yleensä pareittain tai pienissä ryhmissä. Laji on kaikkiruokainen ja syö marjoja, hedelmiä, hyönteisiä ja muita selkärangattomia sekä pieniä jyrsijöitä. Laji pitää ravinnostaan kiinni yhdellä jalalla ja rikkoo nokallaan esimerkiksi siementen ja hedelmien kuoret.[3][4]
Isotöyhtöharakan pesimäkausi kestää marraskuulta heinäkuulle. Pesä on suurikokoinen ja rakennetaan risuista, sammalista ja jäkälistä korkeaan puuhun. Naaras munii kolmesta seitsemään valkoista ruskea- tai harmaapilkullista munaa. Isotöyhtöharakka voi myös risteytyä pikkutöyhtöharakan kanssa. Toisinaan sitä pidetäänkin pikkutöyhtöharakan alalajina.[3][4]
Isotöyhtöharakka (Cyanocorax colliei) on endeemisenä Meksikossa elävä variksiin kuuluva varpuslintu. Laji on nimetty skotlantilaisen luonnontieteilijän Alexander Collien mukaan.
Calocitta colliei
Le Geai à face noire (Calocitta colliei) est une espèce de passereau de la famille des Corvidae.
Il vit le long du versant Pacifique du nord-ouest du Mexique.
Un Geai à face noire apparait dans The Big Bang Theory Saison 5 épisode 9, 2011 The Ornithophobia Diffusion, malgré le fait qu'il soit incorrectement qualifié de "Geai bleu".
Calocitta colliei
Le Geai à face noire (Calocitta colliei) est une espèce de passereau de la famille des Corvidae.
Il vit le long du versant Pacifique du nord-ouest du Mexique.
La gazza dal ciuffo golanera o ghiandaia gazza golanera (Calocitta colliei (Vigors, 1829)) è un uccello passeriforme della famiglia Corvidae[2].
Il nome scientifico della specie, colliei, rappresenta un omaggio al naturalista scozzese Alexander Collie.
Misura 58-74 cm di lunghezza (dei quali fino a due terzi spettano alla coda), per 225-251 g di peso[3].
Si tratta di uccelli dall'aspetto robusto ma slanciato, muniti di becco conico robusto e non molto lungo, ciuffo erettile di lunghe penne (fino a 8 cm) sul vertice, ali appuntite e digitate, forti zampe e lunghissima coda (fino a due volte il corpo) nastriforme e semirigida.
Il piumaggio è di colore azzurro brillante su nuca, dorso, ali e coda: petto e ventre sono di colore bianco puro, così come bianca è la metà prossimale del sottocoda (con base e la punta delle penne di colore nero). La fronte, il vertice (compreso il ciuffo), l'area fra becco ed occhio, il mento, la gola (come intuibile dal nome comune) e i lati del collo fino all'area delle orecchie sono di colore blu-nerastro, con presenza di sopracciglio (che si congiunge all'area dello stesso colore sulla nuca), mustacchio e guancia di colore bianco-azzurrino.
A dispetto della colorazione brillante, il dimorfismo sessuale è trascurabile.
Il becco e le zampe sono nerastri, mentre gli occhi sono di colore bruno scuro.
Si tratta di uccelli diurni, che vivono da soli o in coppie, al più in piccoli gruppi familiari coi giovani ancora immaturi: essi passano la maggior parte della giornata alla ricerca di cibo fra i cespugli, gli alberi o (sebbene molto raramente) al suolo.
Il repertorio di richiami di questo animale pare piuttosto vario, anche se non ancora studiato nel dettaglio: essi vanno da versi metallici simili allo stridio di fili tesi ad alte strida che ricordano vagamente i versi dei grandi pappagalli.
La gazza dal ciuffo golanera è un uccello onnivoro, la cui dieta si compone di bacche, frutti, insetti ed altri piccoli invertebrati, scegliendo indifferentemente l'uno o l'altro cibo a seconda della reperibilità del momento.
Si tratta di uccelli monogami, che si riproducono in primavera (marzo-giugno), con picco delle deposizioni in aprile[3].
Il nido è piuttosto voluminoso e a forma di coppa, e viene costruito da ambedue i partner in un cespuglio o albero spinoso con rametti e fibre vegetali, foderando l'interno con materiale più morbido come foglie morte e licheni: non di rado, più coppie nidificano in un'area ristretta[3].
La cova, che dura una ventina di giorni, viene svolta dalla femmina, che viene frattanto nutrita ed eventualmente protetta dal maschio, che rimane sempre nelle immediate vicinanze del nido: alla schiusa delle uova sono entrambi i genitori ad accudire i nidiacei, i quali, ciechi ed implumi appena dopo la nascita, cominciano a tentare l'involo attorno alle tre settimane di vita, rimanendo coi genitori per un periodo di tempo almeno equivalente prima di disperdersi ed affrancarsi definitivamente dai genitori.
La gazza dal ciuffo golanera è endemica del Messico del quale popola la costa pacifica centro e nord-occidentale, dal Sinaloa al Colima, attraverso Nayarit e Jalisco centrale e occidentale, con avvistamenti frequenti anche nel sud del Sonora e nell'estremità occidentale del Michoacán[4]; la specie è stata inoltre introdotta con successo nella contea di San Diego ed in vari siti della penisola di Bassa California[5].
L'habitat di questi uccelli è rappresentato dalle aree semiaride e aride a copertura cespugliosa, con presenza di aree alberate sparse (ad esempio boschi decidui di foresta ripariale)[3].
La gazza dal ciuffo golanera o ghiandaia gazza golanera (Calocitta colliei (Vigors, 1829)) è un uccello passeriforme della famiglia Corvidae.
Melnrīkles žagatsīlis (Calocitta colliei) ir vidēja auguma vārnu dzimtas (Corvidae) Meksikas ziemeļrietumos dīzvojoša putnu suga.[1] Ģeogrāfisko variāciju nav.[2] Areāla dienvidos reizēm hibridizējas ar savu tuvāko radinieku — baltrīkles žagatsīli (Calocitta formosa).[3]
Melnrīkles žagatsīlis ir nometnieks, sastopams Klusā okeāna piekrastē no Sonoras dienvidiem līdz Halisko un Kolimas ziemeļrietumiem.[1][4] Sastopams gan zemienēs, gan kalnos līdz 1800 m virs jūras līmeņa. Reizēm klejo ziemeļu virzienā, sasniedzot Arizonas dienvidus.[3]
Melnrīkles žagatsīlis ir vidēja auguma vārnu dzimtas putns ar ļoti garu asti, izteiksmīgu, melnu cekulu un noapaļotiem spārniem.[3] Ķermeņa garums 58—77 cm, svars 225—251 g.[5] Aste garums ir vairāk nekā puse no kopējā garuma.[6]
Apspalvojums uz muguras un pakauša koši zils, aste tumšāk zila. Seja melna ar gaiši ziliem vaigu laukumiem un uzacīm, kas savienojas ar zilo pakausi un kakla aizmuguri. Pakakle un krūtis melnas. Vēders balts. Astes malējās lidspalvas ar baltiem galiem. Spēcīgais knābis melns un masīvs, arī kājas melnas. Abi dzimumi izskatās līdzīgi. Jaunajiem putniem cekula spalvu gali ir melni un zilais vaiga laukums mazāks un tumšāks.[3] Abu žagatsīļu hibrīdiem uz krūtīm un pakaklē ir gan melnas, gan baltas spalvas.[3][6]
Melnrīkles žagatsīlis mājo subtropu sausos vai daļēji mitros krūmainos mežos, upju ielejās.[3] Uzturas pa pāriem vai nelielās grupās, kas kopīgi barojas.[5][7] To bieži var novērot sēžam kāda krūma galotnē vai lielāka koka zaros. Barojoties tas parasti stāv uz vienas kājas, bet ar otru kāju tur barību. Spēcīgo knābi tas lieto kā āmuru, lai pāršķeltu riekstus un sēklas vai lai sadalītu gabalos lielākus augļus. Melnrīkles žagatsīlis mēdz slēpt barību, veidojot uzkrājumus.
Žagatsīlis ir skaļš un aktīvs putns, tā kliedzieni ir griezīgi un atgādina papagaiļa ķērkšanu. Toteis riesta laikā spēj neticami saldi un skanīgi gulgot. Kopumā ligzdošanas laikā žagatsīlis ir daudz klusāks nekā ārpus vairošanās sezonas.[3][6][7]
Melnrīkles žagatsīlis ir visēdājs un barojas ar jebko, ko var atrast: ar sēklām, augļiem, bezmugurkaulniekiem, vardēm un ķirzakām.[5][6][7] Ja ir izdevība, tad izēd ari no citu putnu ligzdām olas un putnēnus.[8] Barību meklē koku lapotnē, krūmos vai atklātās vietās.[5]
Melnrīkles žagatsīlis dzimumbriedumu sasniedz 3—5 gados.[3] Veido monogāmus pārus. Kad pāris izveidojies, tas kopīgi būvē kausveida ligzdu. Tā būvēta no palieliem, masīviem zariem, savīta kopā ar sausu zāli un mizas gabaliņiem. No iekšpuses izklāta ar sūnām, ķērpjiem un saknītēm. Ligzda atrodas dzeloņainos krūmos vai kokos, 8—30 m augstumā no zemes.[5][6][7][8]
Melnrīkles žagatsīļiem raksturīga kooperatīvā ligzdošana — par mazuļiem rūpējas abi vecāki, to iepriekšējā gada pēcnācēji un bara jaunās mātītes. Palīgi palīdz arī būvēt ligzdu.[3] Dējumā 3—7 baltas olas ar brūniem raibumiņiem. Inkubācijas periods ilgst 17—20 dienas. Perē tikai mātīte, bet tēviņš to tikmēr baro. Pēc izšķilšanās mazuļi ir kaili un nevarīgi. Par mazuļiem rūpējas abi vecāki un to palīgi. Jaunie putni ligzdu atstāj 18—40 dienu vecumā.[3][7]
Melnrīkles žagatsīlis (Calocitta colliei) ir vidēja auguma vārnu dzimtas (Corvidae) Meksikas ziemeļrietumos dīzvojoša putnu suga. Ģeogrāfisko variāciju nav. Areāla dienvidos reizēm hibridizējas ar savu tuvāko radinieku — baltrīkles žagatsīli (Calocitta formosa).
Svartstrupig skatskrika[2] (Calocitta colliei) är en fågel i familjen kråkfåglar inom ordningen tättingar.[3] Den förekommer utmed Stillahavssluttningen i nordvästra Mexiko (sydöstra Sonora i Jalisco och Colima).[3] IUCN kategoriserar arten som livskraftig.[1]
Svartstrupig skatskrika (Calocitta colliei) är en fågel i familjen kråkfåglar inom ordningen tättingar. Den förekommer utmed Stillahavssluttningen i nordvästra Mexiko (sydöstra Sonora i Jalisco och Colima). IUCN kategoriserar arten som livskraftig.
Calocitta colliei là một loài chim trong họ Corvidae.[2]
Calocitta colliei Vigors, 1829
Охранный статусЧерногорлая сорочья сойка (лат. Calocitta colliei) — вид воробьинообразных птиц из семейства врановых, обитающий в Мексике.
Длина 58.5—76.5 см, масса тела — 225—251 г.[1] Птица имеет примечательную длину хвоста, присущую лишь немногим врановым, среди которых Pica hudsonia, Urocissa erythrorhyncha и близкородственная Calocitta formosa. Спина, крылья и хвост голубые, брюшко и нижняя часть крестца — белые. Клюв, лапы, голова и хохолок чёрные, за исключением бледно-голубого полумесяца над глазом и пятна под ним. У молодых особей хохолок имеет белый кончик, а пятно под глазом имеет меньшие размеры и более темно окрашено, нежели у взрослых. Большинство птиц имеет черные горло и грудь, но у некоторых особей в южной части ареала имеются различные вариации белого цвета в этих местах.[2]
Крики разнообразные, громкие, хриплые, иногда подобны звукам, издаваемым попугаевыми.[2]
Эти птицы парами или в небольших группах заселяют леса, за исключением влажной лесистой местности, и частично открытые области Тихоокеанского склона Мексики от юга Соноры, южнее до Халиско и северо-западней Колимы[2], в общей сложности охватывая 160,000 км2. В 1993 было отмечено некоторое снижение численности.[3]
Птицы всеядны, что типично для семейства врановых.
Гнездо так же типично для семейства, представляет собой большую чашу из веток, устланную мягкими материалами. Самка откладывает от 3 до 7 беловатых яиц, покрытых коричневыми и серыми пятнышками.[2]
Этот вид может скрещиваться с Calocitta formosa в Халиско и Колиме, где гибридные формы обычны. Они считаются подвидом Calocitta formosa, Calocitta formosa colliei.[2]
Биноминальное название дано в честь шотландского натуралиста Александра Колли.[4]
Черногорлая сорочья сойка (лат. Calocitta colliei) — вид воробьинообразных птиц из семейства врановых, обитающий в Мексике.
黑喉鹊鸦(学名:Calocitta colliei),是鸦科鹊鸦属的一种,为墨西哥的特有种。全球活动范围约为156,000平方千米。该物种的保护状况被评为无危。
黑喉鹊鸦的平均体重约为229.5克。栖息地包括亚热带或热带的湿润低地林、亚热带或热带的旱林、亚热带或热带严重退化的前森林和亚热带或热带的(低地)干燥疏灌丛。
黑喉鹊鸦(学名:Calocitta colliei),是鸦科鹊鸦属的一种,为墨西哥的特有种。全球活动范围约为156,000平方千米。该物种的保护状况被评为无危。
黑喉鹊鸦的平均体重约为229.5克。栖息地包括亚热带或热带的湿润低地林、亚热带或热带的旱林、亚热带或热带严重退化的前森林和亚热带或热带的(低地)干燥疏灌丛。
コリーカンムリサンジャク (Calocitta colliei)は、スズメ目カラス科の鳥類。