El cavall de mar, cavall marí, cavallet de (la) mar, cavall de serp o cavall de serps, també dit hipocamp (Hippocampus ramulosus) és una espècie de peix de la família dels singnàtids i de l'ordre dels singnatiformes.
Es reprodueix entre els mesos d'abril i octubre. La femella injecta els ous a la bossa incubatriu del mascle. A les 4-5 setmanes neixen els alevins.[5]
Menja crustacis planctònics (isòpodes i copèpodes) que captura per succió.[6]
És bentònic de praderies de posidonia i zones sorrenques.[7]
Es troba des de les Illes Britàniques fins al Marroc, les Illes Canàries, Madeira i les Açores. També a la Mar Mediterrània.[3]
Es capturava amb arts d'arrossegament i gànguils per vendre'l a les botigues de records, però cada vegada és més difícil capturar-ne.[8]
El cavall de mar, cavall marí, cavallet de (la) mar, cavall de serp o cavall de serps, també dit hipocamp (Hippocampus ramulosus) és una espècie de peix de la família dels singnàtids i de l'ordre dels singnatiformes.
Koníček mořský či také koníček mořský skvrnitý (Hippocampus guttulatus; Cuvier, 1829) je druh mořské ryby z čeledi jehlovitých, která je známá svým netypickým tvarem těla a hlavy, jež částečně připomíná hlavu koně. Jedná se o malou rybku o velikosti okolo 15 cm, která žije v oblasti severovýchodního Atlantského oceánu.
Vyskytuje se převážně u dna, kde pomocí chápavého ocasu žije přichycena k řasám či rostlinám a rypcem nasává vodu z níž filtruje potravu v podobě drobných korýšů a planktonu.
Koníček mořský se příležitostně česky označuje také jako koník mořský, či koníček skvrnitý. Ve vědeckém názvosloví existuje několik synonymních pojmenování:
Koníček mořský je malá ryba s netypickým tvarem těla, jehož velikost se obvykle pohybuje okolo 15 cm.[3] Druh jeví pohlavní dimorfismus, kdy samec dosahuje maximálně 16 cm a samice až 18 cm.[4] Současně se liší i vzhledově. Samec má delší ocas a v přední části břicha břišní vak, ve kterém přechovává plůdek.[5] Tělo je esovitě prohnuté v oblasti krku a začátku ocasu pod tělem. Na vrcholku těla je umístěna hlava, která zdánlivě připomíná koňskou hlavu. Z ní vystupuje značně protáhlý rypec na jehož konci se nachází drobná ústa. Za rypcem je umístěna dvojice malých očí, které se mohou pohybovat do stran nezávisle na sobě, čímž zajišťují širší zorné pole. Povrch těla je pokryt kostěnými destičkami, kterých je obvykle 48 až 50.[3] Na hlavě a na hřbetě se nachází drobné tvrdé výrůstky.
V hřbetní ploutvi se nachází 18 až 21 ploutevních paprsků, v řitní 4 až 5 a prsní ploutve jsou vyztuženy 15 až 16 paprsky.[3]
Tělo má nejčastěji zelenou až nahnědlou barvu, která se mění na hranici jednotlivých kostěných štítků, kde se mohou objevovat malé bílé tečky.[3] Oproti jiným druhům ryb má koníček chápavý ocas. Ten mu umožňuje přichytit se na rostlinu, či skalní podloží.[3]
Koníček mořský se pohybuje pomocí kmitání hřbetní ploutve. Po většinu doby ale stojí nehybně ve vodě přichycen u dna pomocí chápavého ocasu za řasy či rostliny. Při pohybu neplave jako ostatní ryby hlavou napřed, ale jeho pohyb je vzpřímený.[3]
Oblast výskytu zahrnuje severovýchodní Atlantik od pobřeží Irska, přes jižní část Severního moře, pobřeží severní Afriky, většinu oblastí Středozemního moře a zasahuje až do Černého moře. Současně je možné se s koníčkem mořským setkat v oblasti Kanárských ostrovů a Madeiry.[3] Dle zeměpisných souřadnic se dá jeho oblast výskytu ohraničit 20° až 63° severní šířky a 32° západní délky až 36° východní délky.[4]
Vyskytuje se převážně v mělkých vodách, kde je dno pokryto rostlinami a řasami, za které se může přichytit.[6] Maximální pozorovaná hloubka, ve které se koníček nacházel, byla 12 metrů.[4] V zimě se často uchyluje do hlubších vod s kamenitým podložím.[5]
Koníček přijímá potravu ústy umístěnými na konci vystouplého rypce, kdy je s jeho pomocí nasávána potrava do ústní dutiny. Jedná se převážně o drobné korýše, řasy a plankton,[3] který se volně vznáší ve vodě nebo u dna.
Odhaduje se, že pohlavní dospělost nastává přibližně v době, kdy koníček měří 10 cm. Koníček se tře v období od května do června (jiný zdroj uvádí od března do října)[5], kdy dojde k výběru partnera. Samička následně naklade vajíčka o velikosti 2 mm do břišního vaku samce, který po 3 až 5 týdnů chová zárodky uvnitř.[5][3] Po této době se líhnou zcela vyvinutá mláďata o velikosti 12 mm, která dorůstají do dospělosti ve volné vodě.
Sameček mořského koníka může během léta až 4x vrhnout po 300 až 700 mladých.
Koníček není pro svou velikost loven pro maso, ale jeho význam je v akvaristice, kde je často chován. Současně se jeho tělo suší a prodává jako turistický suvenýr v oblastech, kde žije.[4]
Na území Francie a Portugalska je koníček mořský umístěn v Červené knize.[5]
Obrázky, zvuky či videa k tématu koníček mořský ve Wikimedia Commons
Koníček mořský či také koníček mořský skvrnitý (Hippocampus guttulatus; Cuvier, 1829) je druh mořské ryby z čeledi jehlovitých, která je známá svým netypickým tvarem těla a hlavy, jež částečně připomíná hlavu koně. Jedná se o malou rybku o velikosti okolo 15 cm, která žije v oblasti severovýchodního Atlantského oceánu.
Vyskytuje se převážně u dna, kde pomocí chápavého ocasu žije přichycena k řasám či rostlinám a rypcem nasává vodu z níž filtruje potravu v podobě drobných korýšů a planktonu.
Das Langschnäuzige Seepferdchen (Hippocampus guttulatus) ist eine Art von Knochenfischen (Strahlenflossern) aus der Gattung der Seepferdchen, die als Bewohner von Seegraswiesen und Tangwald im nordöstlichen Atlantischen Ozean und im Mittelmeer verbreitet ist.
Das Langschnäuzige Seepferdchen erreicht meist eine Körperlänge von etwa 15 Zentimeter, maximal bis zu 21,5. Im Nacken hat es vom Kopf bis zur Rückenflosse meist mehrere Fortsätze, die den Eindruck einer Pferdemähne vermitteln. Die lange Schnauze von Hippocampus guttulatus macht mehr als ein Drittel der Kopflänge aus. Die dem Antrieb dienende Rückenflosse hat 18 bis 21 Strahlen. Die 15- bis 18-strahligen Brustflossen setzen unterhalb der Kiemenöffnungen an und dienen insbesondere der Stabilisierung und Steuerung. Die winzige Afterflosse befindet sich nicht am tiefsten Teil des Bauches, sondern näher am Schwanz. Bauchflossen fehlen ebenso wie eine Schwanzflosse. Die Knochenplatten, mit ihren Knötchen, geben dem Seepferdchen seine gebogene und gleichzeitig knotige Gestalt. Die Färbung dieses Seepferdchens variiert von grünlich gelb bis rötlich braun mit bläulich weißen Flecken. Oft wird die Farbe der umgebenden Vegetation angenommen. Der sich verjüngende, geringelte Greifschwanz dient der Befestigung an Pflanzen und kann nicht aktiv nach hinten gebogen werden.
Hippocampus guttulatus ist im nordöstlichen Atlantischen Ozean von der Nordseeküste der Niederlande entlang der europäischen Atlantikküste bis nach Marokko und Senegal sowie im Mittelmeer verbreitet, wo es an den Küsten Italiens, Maltas, Kroatiens, Griechenlands und Zyperns belegt ist.
Das Seepferdchen lebt bevorzugt im seichten Meereswasser von 1 m bis 20 m Tiefe in Seegraswiesen mit Posidonia und Zostera sowie in Tangwald, wo es sich mit dem Greifschwanz an den Pflanzen festhält.
Das Langschnäuzige Seepferdchen wird zwei bis vier Jahre alt. Wie bei anderen Seepferchenarten ist es das Männchen, das die Eier in seiner Bauchtasche ausbrütet. Die Paarungszeit ist von April bis August. Nach der Balz überträgt das Weibchen seine Eier in die Bauchtasche des Männchens, wo sie vom Sperma des Männchens befruchtet werden. Die befruchteten Eier werden in der Bauchtasche von einem Gewebe umwachsen, durch das die Embryonen über Kapillaren mit sauerstoff- und nährstoffreichem Blut versorgt werden und das somit die Funktion einer Placenta übernimmt. Darüber hinaus werden die Embryonen auch durch den aus dem Weibchen stammenden Dotter der Eier versorgt. Etwa 4 bis 5 Wochen nach der Übertragung und Befruchtung der Eier gebiert das Männchen etwa 100 bis maximal 300 Jungtiere mit einer Länge von rund 1,6 cm. Die Jungfische sind sofort nach der Geburt sich selbst überlassen.
Das Langschnäuzige Seepferdchen ernährt sich von kleinen Krebstieren, Larven und Fischeiern, die durch die zahnlose Schnauze eingesogen werden.
Das Langschnäuzige Seepferdchen (Hippocampus guttulatus) ist eine Art von Knochenfischen (Strahlenflossern) aus der Gattung der Seepferdchen, die als Bewohner von Seegraswiesen und Tangwald im nordöstlichen Atlantischen Ozean und im Mittelmeer verbreitet ist.
Hippocampus guttulatus hè una spezia d'animali di a fauna marina chì faci partita di u genaru di l'Hippocampus.
Com'è tutti i spezii di u genaru di l'hippocampus, Hippocampus guttulatus hè prutettu da:
Hippocampus guttulatus hè una spezia d'animali di a fauna marina chì faci partita di u genaru di l'Hippocampus.
U cavaddu di mari (o cavallu di mare) (Hippocampus ramulosus) hè una spezia d'animali di a fauna marina chì faci partita di u genaru di l'Hippocampus.
I dui spezii d'hippocampus chì sò prisenti in Corsica sò:
U cavaddu di mari (Hippocampus ramulosus ) hè prutettu da:
U cavaddu di mari (o cavallu di mare) (Hippocampus ramulosus) hè una spezia d'animali di a fauna marina chì faci partita di u genaru di l'Hippocampus.
Hippocampus guttulatus, commonly known as the long-snouted seahorse and in Great Britain as the spiny seahorse,[4] is a marine fish belonging to the family Syngnathidae, native from the northeast Atlantic, including the Mediterranean.
H. hippocampus microstephanus Slastenenko 1937; H. hippocampus microcoronatus Slastenenko 1938; H. guttulatus multiannularis Ginsburg 1937; H biscuspis Kaup 1856.
The long-snouted seahorse is a small-sized fish that can reach a maximum length of 21.5 cm (8+1⁄2 in), but the average size is more or less 12 cm (5 in).[5][6] The body is slender, the snout is long and the tail is prehensile. Its head and dorsal ridge have often some more or less long and numerous dermal filaments which can be simple or bifid. Its color ranges from dark green to different variants of brown to yellow, and the body is often speckled with small white dots.[7]
The long-snouted seahorse is widespread throughout the temperate waters of the eastern Atlantic Ocean from the south coast of the United Kingdom to the Netherlands and south to Morocco, including the Canary Islands, the Azores and Madeira, and the Mediterranean Sea.[6][8][9][1] Along the south coast of England and south-west Wales at depths of 1-20 , specially in eelgrass meadows, clinging by the tail or swimming upright.[10]
The longsnout seahorse ranges from black to yellow, red, orange and brown with multiple white dots usually on the tail.
This seahorse likes shallow coastal waters from 1 to 20 m (3 to 66 ft) deep.[11] It occurs close by Posidonia and eelgrass meadows or in mixed habitat with sandy bottom and rocks with algae.[6][12][11]
The long-snouted seahorse has a carnivorous diet and feeds on small crustaceans, larvae, fish eggs and other planktonic organisms.[6] It is ovoviviparous and it is the male who broods the eggs in its ventral brood pouch. The latter includes villi rich in capillaries that surround each fertilized egg, creating a sort of placenta supplying the embryos. When fully grown, pups will be expelled from the pocket and mature in complete autonomy. Many seahorse species are monogamous as mating occurs between the same two partners in one breeding season. However, the mating habits for H. guttulatus are unknown.[13] A interesting aspect of seahorse coloration is the ability to rapidly transform color patterns to blend with their immediate surroundings. They swim upright and avoid predators by mimicking the colour of underwater plants.
The long-snouted seahorse is relatively rare, and limited data exist on its population and about the volume and the impact of trade for traditional Chinese medicine and for the aquarium. The species is therefore considered as "Data Deficient" on the IUCN Red List.[14][1] Internationally, it is also listed in Appendix II of the Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora (CITES). This means that it is on the list of species not necessarily threatened with extinction, but for which trade must be controlled in order to avoid utilization incompatible with their survival.[1][15]
Hippocampus guttulatus, commonly known as the long-snouted seahorse and in Great Britain as the spiny seahorse, is a marine fish belonging to the family Syngnathidae, native from the northeast Atlantic, including the Mediterranean.
Hippocampus guttulatus es una especie de pez de la familia Syngnathidae. Es una de las especies de caballito de mar presentes en Europa y el mar Mediterráneo. Su nombre común es caballito de mar mediterráneo o caballito hocicoalargado.
Como seña de identidad propia y diferenciadora presenta un hocico largo en comparación con otras especies de Hippocampus, su longitud es más de un tercio del largo de la cabeza. Porta tubérculos óseos en el cuerpo. Aleta pectoral con 15-18 radios, aleta dorsal con 18-21 radios y aleta anal diminuta.[3]
Desprovistos de aleta caudal, que se ha visto modificada en forma de una cola prensil que les permite fijarse sobre algas y plantas. Las aletas pectorales y la dorsal son muy tenues y tienen forma de abanico. La dorsal impulsa los desplazamientos horizontales, está situada a su espalda y la agita unas 3 veces y media por segundo. Las pectorales impulsan los movimientos verticales.
De color amarillo verdoso a marrón rojizo, se mimetiza con la vegetación circundante. Esta estrategia la realiza con el fin de camuflarse, ya que, al contar con aletas minúsculas es muy lento de movimientos, y no posee aparentemente ninguna defensa frente a predadores.
Los machos pueden llegar alcanzar los 15 cm de longitud total. Viven entre 3 y 5 años.
Las diferencias entre sexos son fácilmente distinguibles: Los machos presentan un vientre más abultado de forma redondeada, mientras que en la hembra éste finaliza en forma de ángulo de 90º.
Viven cerca de las costas, en aguas superficiales. Se trata de una especie no migratoria que se encuentra normalmente entre 0,5 y 15 m de profundidad, aunque hiberna a 30 m. Normalmente lo encontramos entre algas. Habitan las praderas y comunidades algares próximas a fondos rocosos.
Se distribuyen en aguas subtropicales del océano Atlántico Este, también en el Mediterráneo y el mar Negro. Presente en Bulgaria; Croacia; Chipre; Francia; Georgia; Grecia; Irlanda; Israel; Italia; Malta; Mónaco; Holanda; Portugal; Rumanía; Federación Rusa; España; Siria; Túnez; Turquía; Ucrania y Reino Unido.[4]
Los hipocampos en general son depredadores voraces. Sus ojos, que tienen movilidad independiente entre sí, les ayudan a reconocer sus presas, pequeños crustáceos que forman parte del zooplancton. Tragan enteras a sus presas al no disponer de dientes, y se ven obligados a consumir grandes cantidades de comida para compensar su rápida e ineficiente digestión, al no poseer estómago. Se alimentan de pequeños invertebrados, como anfípodos, decápodos y Mysidacea, y de larvas planctónicas, que aspiran gracias a su hocico en forma de pipeta, provocando un ruido seco con cada aspiración.
Son incubadores estacionales, de abril a octubre. El macho y la hembra se entrelazan con la cola. Después de una danza nupcial, en esta posición, la hembra traspasa de su cloaca, con ayuda de una papila genital de unos 3 mm. de largo, sus huevos a la bolsa ventral (incubatriz) de los machos, que está recubierta de suave tejido y dispuesta en compartimentos, para mantener cada huevo separado.
El macho puede juntarse con varias hembras que le dejan huevos, se desarrollan en esta bolsa hasta los 50 o 60 días, y eclosionan dentro ella. El nacimiento o eyección de los jóvenes parece ser agotador para el padre. Agarrándose firmemente con la cola sobre un soporte, frota su bolsa contra una concha o roca hasta que salen los jóvenes, con fracciones de sus tejidos internos. Los primeros días, los alevines entrarán y saldrán de la bolsa según haya peligro o no en el exterior.
Especie protegida, ya que es recolectada para ser vendida como curiosidad incluso en su área de distribución. A la vez que su hábitat es degradado por la acción humana.
Incluido en CITES: Apéndice II, OSPAR, la Convención de Berna y la Convención de Barcelona. Regionalmente, está en la categoría "casi amenazada" en el Mediterráneo[5] y protegida en el Reino Unido.[4]
Hippocampus guttulatus es una especie de pez de la familia Syngnathidae. Es una de las especies de caballito de mar presentes en Europa y el mar Mediterráneo. Su nombre común es caballito de mar mediterráneo o caballito hocicoalargado.
Itsas zaldi muturluzea (Hippocampus guttulatus) Syngnathidae familiako ur gaziko arraina da, ipar-ekialdeko Ozeano Atlantikoan eta Mediterraneo itsasoan bizi dena[2].
Artikulu hau biologiari buruzko zirriborroa da. Wikipedia lagun dezakezu edukia osatuz. Itsas zaldi muturluzea (Hippocampus guttulatus) Syngnathidae familiako ur gaziko arraina da, ipar-ekialdeko Ozeano Atlantikoan eta Mediterraneo itsasoan bizi dena.
Täplämerihevonen (Hippocampus guttulatus) on merihevosten sukuun kuuluva kalalaji. Georges Cuvier kuvasi lajin ensimmäisenä vuonna 1829.[1][2]
Täplämerihevonen on väritykseltään keltainen, osin ruskehtava.[3] Laji ei kasva kovin suureksi, korkeintaan 20 senttimetrin mittaiseksi.[1]
Laji elää meri- ja murtovedessä. Täplämerihevonen on vedenpohjassa viihtyvä kala.[1] Lajia tavataan enimmäkseen Afrikassa, Aasiassa ja Euroopassa. Täplämerihevosta esiintyy myös Etelä-Amerikan Guyanassa.[4]
Täplämerihevonen (Hippocampus guttulatus) on merihevosten sukuun kuuluva kalalaji. Georges Cuvier kuvasi lajin ensimmäisenä vuonna 1829.
Hippocampus guttulatus, communément nommé Hippocampe moucheté ou hippocampe à long bec, est une espèce de poisson osseux de petite taille appartenant à la famille des Syngnathidae, natif de l'Océan Atlantique oriental et de la Mer Méditerranée.
L'Hippocampe moucheté est un poisson de petite taille qui peut atteindre une longueur maximale de 21,5 cm, cependant la taille moyenne généralement observée dans la nature est plutôt de l'ordre de 12 cm[2],[3],[4]. Le corps est élancé, le museau est long et la queue est préhensile. Sa tête et sa crête dorsale possèdent souvent des filaments cutanés plus ou moins longs et nombreux qui peuvent être simples ou bifides. Sa coloration va du vert foncé à différentes variantes de brun jusqu'au jaune, le corps est souvent moucheté de petits points blancs.
L'Hippocampe moucheté est présent dans les eaux tempérées de l'Océan Atlantique oriental soit des côtes sud du Royaume Uni aux Pays-Bas jusqu'au Maroc, incluant les iles Canaries, les Açores et Madère ainsi que la Mer Méditerranée[3],[5],[6],[7].
Cet hippocampe affectionne les eaux côtières peu profondes de 1 à 20 m de profondeur[8]. Il se rencontre à proximité directe des herbiers de posidonies ou de zostères ainsi que sur les fonds meubles et rocheux munis d'algues[3],[9],[8].
L'Hippocampe moucheté a un régime alimentaire carnivore et se nourrit de petits crustacés, de larves, d’œufs de poissons ainsi que d'autres organismes planctoniques [3]. Il est ovovivipare et c'est le mâle qui couve les œufs dans sa poche incubatrice ventrale. Cette dernière comporte des villosités riches en capillaires qui entourent chaque œuf fécondé créant une sorte de placenta alimentant les embryons. Parvenus à terme, les petits seront expulsés de la poche et évolueront de manière totalement autonome.
L'hippocampe moucheté est relativement rare et peu de données relatives à la population existent ainsi qu'au volume réel et l'impact du commerce pour l’aquariophilie, de ce fait l'espèce est considérée comme « Data Deficient » sur la liste rouge de l'IUCN[7]. Au niveau international, elle est également inscrite à l'Appendix II de la Convention sur le commerce international des espèces de faune et de flore sauvages menacées d'extinction (CITIES)cela signifie qu'elle est sur la liste des espèces qui ne sont pas nécessairement menacées d'extinction mais dont le commerce des spécimens doit être règlementé pour éviter une exploitation incompatible avec leur survie.
Selon World Register of Marine Species (20 octobre 2015)[10] :
Hippocampus guttulatus, communément nommé Hippocampe moucheté ou hippocampe à long bec, est une espèce de poisson osseux de petite taille appartenant à la famille des Syngnathidae, natif de l'Océan Atlantique oriental et de la Mer Méditerranée.
Il cavalluccio camuso (Hippocampus guttulatus Cuvier, 1829) è un pesce d'acqua salata appartenente alla famiglia Syngnathidae, diffuso nel Mar Mediterraneo e nell'Oceano Atlantico orientale.
Questa specie è diffusa nel mar Mediterraneo e nell'oceano Atlantico orientale, dalle coste del Marocco e delle isole Canarie fino alle Isole britanniche, all'Islanda e alle coste della Penisola scandinava sul mare del Nord. Spesso reperibile in prossimità di piante acquatiche (Posidonia oceanica e Zostera prevalentemente) a cui si appiglia con la coda. In diverse aree la specie si è localmente estinta o è comunque divenuta rara, principalmente a causa della pesca; tuttavia, in alcune zone costiere, quali le lagune, sono state segnalate popolazioni molto abbondanti, nonostante l'elevato inquinamento presente[2].
Di conformazione fisica tipica del cavalluccio marino, ha la particolarità di presentare sul corpo e sulla testa numerose escrescenze appuntite formate dall'esoscheletro. La livrea è uniforme, di colore giallo, talvolta marrone o rossastro, con fasce irregolari bianche. Raggiunge una lunghezza massima di 15 cm.
È una specie ovovivipara. La femmina, dopo la fecondazione, depone le uova nella tasca posta sul ventre del maschio. Egli coverà le uova per 2-5 settimane fino alla loro schiusa, quando piccoli già formati usciranno dal ventre paterno.
H. guttulatus ha dieta onnivora: si nutre di piccoli pesci, alghe, gasteropodi, crostacei (prevalentemente gamberetti), anellidi, isopodi.
Il cavalluccio camuso (Hippocampus guttulatus Cuvier, 1829) è un pesce d'acqua salata appartenente alla famiglia Syngnathidae, diffuso nel Mar Mediterraneo e nell'Oceano Atlantico orientale.
Het langsnuitzeepaardje (Hippocampus ramulosus synoniem: H. guttulatus Cuvier, 1829) is een soort uit het geslacht Hippocampus (zeepaardjes) uit de familie van de zeenaalden (Syngnathidae). De soort komt sporadisch in de kustwateren van de Lage Landen voor.
De kleur is bruin tot lichtbruin met vele lichtere tot witte stipjes over het hele lichaam. Deze soort is te herkennen aan de relatief lange, rechte snuit, die meer dan een derde van de koplengte beslaat. Ook heeft deze soort vele onregelmatige uitsteeksels aan de achterzijde van de kop tot de rugvin, die dienen ter camouflage. Net als alle zeepaardjes heeft ook deze soort een grijpstaart. De totale lengte is ongeveer 12 tot 16 centimeter.
Het langsnuitzeepaardje komt voor in de Middellandse Zee, Zwarte Zee en het oosten van de Atlantische Oceaan. Hij is zeldzaam in de zuidelijke Noordzee en wordt daar beschouwd als dwaalgast. Er zijn enkele waarnemingen uit de Oosterschelde en de Waddenzee. De soort staat als verdwenen in het wild onder de naam zeepaardje op de Nederlandse Rode Lijst. Hij staat op de internationale Rode Lijst van de IUCN als soort waarover onvoldoende bekend is (data deficient).
Het langsnuitzeepaardje leeft in ondiep water, waar de staart wordt gebruikt om zich te verankeren aan de wieren en de zeegrassen (Zostera, Posidonia). Het voedsel bestaat uit kleine waterdiertjes, zoals vrijzwemmende (larven van) kreeftachtigen of de larven van vissen.
Net als bij alle zeenaalden hebben de mannetjes een broedbuidel, waarin de eitjes worden afgezet door het vrouwtje en daarna bevrucht door het mannetje. De eieren komen hierin na enkele weken uit maar blijven in de buidel tot ze ongeveer 15 millimeter lang zijn, na 4 - 5 weken verlaten de jonge zeepaardjes de buidel.
Het langsnuitzeepaardje (Hippocampus ramulosus synoniem: H. guttulatus Cuvier, 1829) is een soort uit het geslacht Hippocampus (zeepaardjes) uit de familie van de zeenaalden (Syngnathidae). De soort komt sporadisch in de kustwateren van de Lage Landen voor.
Pławikonik sargassowy[3], pławikonik plamisty[4] (Hippocampus guttulatus) – gatunek ryby igliczniokształtnej z rodziny igliczniowatych (Syngnathidae).
Północny Atlantyk od Irlandii do północno-zachodnich wybrzeży Afryki, Madera, Wyspy Kanaryjskie, Morze Śródziemne i Morze Czarne.
Żyje w płytkich wodach wśród wodorostów, zwłaszcza na łąkach trawy morskiej. Większość czasu spędzają prawie nieruchomo, mocno przyczepione chwytnym ogonem do wodorostów.
Osiąga maksymalnie do 15 cm długości. Ciało okryte skórnym pancerzem złożonym z 48–50 pierścieni kostnych, które w miejscach styku mają podwyższone krawędzie. Głowa zgięta w kierunku tułowia, co upodabnia wygląd do konika szachowego. Trzon ogonowy przekształcony w chwytny ogon. Długi, rurkowaty pysk, zakończony bardzo małym otworem gębowym. Płetwa grzbietowa podparta 18–21 miękkimi promieniami, odbytowa – 4, a piersiowa 15–16. Płetwy brzusznej i ogonowej brak.
Ubarwienie zielonkawe lub brązowe, czasami z delikatnymi białymi cętkami, na brzegach pierścieni kostnych.
Żywi się zooplanktonem. Pokarm pobiera zasysając go do długiego pyska, dzięki wytwarzaniu silnego podciśnienia.
Trze się od maja do lipca. Samica wstrzykuje ikrę do torby lęgowej na brzuchu samca. Zarodki rozwijają się w torbie lęgowej samca, po 4–5 tygodniach samiec wydaje na świat w pełni rozwinięte młode.
Pławikonik sargassowy, pławikonik plamisty (Hippocampus guttulatus) – gatunek ryby igliczniokształtnej z rodziny igliczniowatych (Syngnathidae).
Hippocampus guttulatus é uma espécie de Cavalo-marinho da família Syngnathidae.
Pode ser encontrada nos seguintes países: Croácia, Chipre, França, Grécia, Itália, Malta, Marrocos, Países Baixos, Portugal, Espanha, Reino Unido e possivelmente em Senegal.
Os seus habitats naturais são: pradarias aquáticas subtidais.
Está ameaçada por perda de habitat.
Hippocampus guttulatus é uma espécie de Cavalo-marinho da família Syngnathidae.
Pode ser encontrada nos seguintes países: Croácia, Chipre, França, Grécia, Itália, Malta, Marrocos, Países Baixos, Portugal, Espanha, Reino Unido e possivelmente em Senegal.
Os seus habitats naturais são: pradarias aquáticas subtidais.
Está ameaçada por perda de habitat.
Căluțul de mare (Hippocampus guttulatus) este un pește marin de 8-18 cm din familia Syngnathidae.
Este răspândit în lungul coastelor europene ale Oceanului Atlantic de la Insulele Britanice și Țările de Jos până în Maroc, Insulele Canare, Madeira și Azore, și în apropierea coastelor din Marea Mediterană și Marea Neagră
Culoarea corpului este cafeniu-roșcat sau brun-negricios, abdomenul cenușiu sau albicios.
Corpul este răsucit în regiunea dinainte a capului și în regiunea cozii și comprimat lateral, cu coada îngustă și prehensilă, cu care se prinde de plantele acvatice. Întreg corpul este acoperit cu plăci osoase. Înotătoarea codală lipsește. Înotătoarea dorsala are marginea rotunjită. Capul prevăzut cu tubercule este fixat pe trunchi în unghi drept, având o creastă la ceafă și un bot tubular. Capul și botul tubular seamănă cu capul unui cal, fenomen unic în clasa peștilor.
Trăiește în apropierea coastelor, la adâncimi mici, printre tufele de alge sau de iarbă de mare (Zostera, Posidonia), ținându-se încârligat cu coada de acestea și cu restul corpului drept, vertical. Înoată în poziție verticală.
Se hrănește cu alge și mici crustacei.
Femela depune în mai-iulie până la 400-500 icre, de forma unor pere, în punga incubatoare de pe partea ventrală a masculului, unde stau 4 săptămâni. După trecerea acestui termen, masculul deschide punga și dă libertate puilor, fără a se mai îngriji de ei.
Nu are importanță economică. În unele țări se usucă și se comercializează ca "ornament" sau „amintire" curioasă. Se poate folosi ca pește de acvariu, cu apă marină.
Căluțul de mare (Hippocampus guttulatus) este un pește marin de 8-18 cm din familia Syngnathidae.
Este răspândit în lungul coastelor europene ale Oceanului Atlantic de la Insulele Britanice și Țările de Jos până în Maroc, Insulele Canare, Madeira și Azore, și în apropierea coastelor din Marea Mediterană și Marea Neagră
Culoarea corpului este cafeniu-roșcat sau brun-negricios, abdomenul cenușiu sau albicios.
Corpul este răsucit în regiunea dinainte a capului și în regiunea cozii și comprimat lateral, cu coada îngustă și prehensilă, cu care se prinde de plantele acvatice. Întreg corpul este acoperit cu plăci osoase. Înotătoarea codală lipsește. Înotătoarea dorsala are marginea rotunjită. Capul prevăzut cu tubercule este fixat pe trunchi în unghi drept, având o creastă la ceafă și un bot tubular. Capul și botul tubular seamănă cu capul unui cal, fenomen unic în clasa peștilor.
Trăiește în apropierea coastelor, la adâncimi mici, printre tufele de alge sau de iarbă de mare (Zostera, Posidonia), ținându-se încârligat cu coada de acestea și cu restul corpului drept, vertical. Înoată în poziție verticală.
Se hrănește cu alge și mici crustacei.
Femela depune în mai-iulie până la 400-500 icre, de forma unor pere, în punga incubatoare de pe partea ventrală a masculului, unde stau 4 săptămâni. După trecerea acestui termen, masculul deschide punga și dă libertate puilor, fără a se mai îngriji de ei.
Nu are importanță economică. În unele țări se usucă și se comercializează ca "ornament" sau „amintire" curioasă. Se poate folosi ca pește de acvariu, cu apă marină.
Koník morský (lat. Hippocampus guttulatus) je druh morskej ryby z čeľade ihlovitých, ktorá je známa svojím netypickým tvarom tela a hlavy, ktorá čiastočne pripomína hlavu koňa. Je to malá rybka o veľkosti okolo 15 cm, ktorá žije v oblasti severovýchodného Atlantického oceánu.
Prebýva prevažne pri morskom dne, kde pomocou chápavého chvosta žije prichytená k riasam či rastlinám a papuľkou nasáva vodu, z ktorej filtruje potravu v podobe drobných kôrovcov a planktónu.
Koník morský je malá ryba, s netypickým tvarom tela, jeho veľkosť sa obvykle pohybuje okolo 15 cm. Pozorujeme u neho pohlavný dimorfizmus – samec dosahuje maximálne 16 cm a samice až 18 cm. Súčasne sa líši aj vzhľadovo, samec má dlhší chvost a v prednej časti brucha brušný vak, v ktorom prechováva plod. Telo je esovito prehnuté v oblasti krku a začiatku chvosta pod telom. Na vrchu tela je umiestnená hlava, ktorá zdanlivo pripomína konskú hlavu. Z nej vystupuje značne pretiahnutý pysk, na ktorého konci sa nachádzajú drobné ústa. Za papuľou je umiestnená dvojica malých očí, ktoré sa môžu pohybovať do strán nezávisle od seba, čím zaisťujú širšie zorné pole. Povrch tela je pokrytý kostenými doštičkami, ktorých je zvyčajne 48 až 50. Na hlave a na chrbte sa nachádzajú drobné tvrdé výrastky.
V chrbtovej plutve sa nachádza 18 až 21 plutvových lúčov, v ritnej plutve 4 až 5 a prsné plutvy sú vystužené 15 až 16 lúčmi.
Telo má najčastejšie zelenú až hnedastú farbu, ktorá sa mení na hranici jednotlivých kostených štítkov, kde sa môžu objavovať malé biele bodky. Oproti iným druhom rýb má koníček chápavý chvost. Ten mu umožňuje prichytiť sa na rastlinu, či skalné podložie.
Koník morský sa pohybuje pomocou kmitania chrbtovej plutvy. Väčšinou ale stojí nehybne vo vode,pričom je prichytený na morskom dne pomocou chápavého chvosta za riasy či rastliny. Pri pohybe nepláva ako ostatné ryby hlavou napred, ale jeho pohyb je vzpriamený.
Oblasť výskytu zahŕňa severovýchodný Atlantik od pobrežia Írska, cez južnú časť Severného mora, pobrežie severnej Afriky, väčšinu oblastí Stredozemného mora a zasahuje až do Čierneho mora. Súčasne je možné sa s koníkom morským stretnúť v oblasti Kanárskych ostrovov a Madeiry. Podľa zemepisných súradníc sa dá jeho oblasť výskytu ohraničiť na 20° až 63° severnej šírky a 32° západnej dĺžky až 36° východnej dĺžky.
Vyskytuje sa prevažne v plytkých vodách, kde je dno pokryté rastlinami a riasami, za ktoré sa môže prichytiť. Maximálna pozorovaná hĺbka, v ktorej sa tvor nachádzal, bola 12 metrov. V zime sa často uchyľuje do hlbších vôd s kamenistým podložím.
Koník prijíma potravu ústami umiestnenými na konci vystúpenej papule, kedy s jej pomocou nasáva potravu do ústnej dutiny. Jeho potravou sú prevažne drobné kôrovce a planktón, ktorý sa voľne vznáša vo vode alebo pri dne.
Odhaduje sa, že pohlavná dospelosť jedincov nastáva približne v čase, keď koník meria 10 cm. Jedince sa rozmnožujú v období od mája do júna (iný zdroj uvádza od marca do októbra), kedy dôjde k výberu partnera. Samička následne nakladie vajíčka o veľkosti 2 mm do brušného vaku samca, ktorý tieto zárodky chová vnútri počas nasledujúcich 3 až 5 týždňov. Po tejto dobe sa liahnu úplne vyvinuté mláďatá o veľkosti 12 mm, ktoré dorastajú do dospelosti vo voľnej vode.
Koník nie je pre svoju veľkosť lovený na mäso, ale jeho význam je v akvaristike, kde je často chovaný. Súčasne sa jeho telo suší a predáva ako turistický suvenír v oblastiach, kde žije.
Na území Francúzska, Portugalska, Slovinska, Bulharska je koník morský umiestnený v Červenej knihe.[1]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koník morský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Koník morský
Koník morský (lat. Hippocampus guttulatus) je druh morskej ryby z čeľade ihlovitých, ktorá je známa svojím netypickým tvarom tela a hlavy, ktorá čiastočne pripomína hlavu koňa. Je to malá rybka o veľkosti okolo 15 cm, ktorá žije v oblasti severovýchodného Atlantického oceánu.
Prebýva prevažne pri morskom dne, kde pomocou chápavého chvosta žije prichytená k riasam či rastlinám a papuľkou nasáva vodu, z ktorej filtruje potravu v podobe drobných kôrovcov a planktónu.
Långnosad sjöhäst (Hippocampus guttulatus) en av de två europeiska arterna av släktet sjöhästar.[1]
Den långnosade sjöhästen har växlande kroppsfärg, röd, brunaktig till gråbrun eller mörkgrön. Den har ofta ljusare prickar eller fläckar på kroppen. Den långnosade sjöhästen blir upp till 15 centimeter lång. Nosen är som namnet antyder lång, utgör mer än en tredjedel av huvudlängden. Den har ofta långa flikar på huvud och kropp. Hanen har en yngelpåse med liten öppning.
Den långnosade sjöhästen finns nära kusten från Svarta havet, Medelhavet, längs spanska, portugisiska och franska kusterna fram till Nederländerna, södra Storbritannien och södra Irland.[1] Den skyr inte brackvatten och flodmynningar, och Curry-Lindahl anger att den finns i Themsen upp till London.
Den lever i kustnära, tidvattenspåverkade tångbälten, där den har stor nytta av sin gripsvans. Livnär sig av zooplankton som den suger i sig med munnen.
Lektiden sträcker sig från april till oktober. De omkring 2 millimeter stora äggen kläcks efter en knapp månad. Ynglens längd när de lämnar pappans yngelpåse är omkring 15 millimeter.
Långnosad sjöhäst (Hippocampus guttulatus) en av de två europeiska arterna av släktet sjöhästar.
Голова розташована під прямим кутом до тілу. Рило риби видовжене, рот трубчастий. Риба здатна рухати головою вгору і вниз, до чого не здатні майже всі сучасні види риб. Довжина рила максимум 1/3 довжини голови, 45-47 кілець на тулубі, хвостовий плавець несе 16-17 променів, а грудний — 13-15. Тіло морського коника вкрито кістковими платівками, які є на стільки міцними, що тяжко руйнуються навіть у мертвої і сухої риби. На тілі є численні довгі шипи, шкірясті вирости, що дають можливість маскуватись риби серед водоростей.
Хвіст морського коника видовжений, без лопатей. Коник може загибати його і звертати кільцем для утримування тіла риби серед заростей морської трави. Посеред спини у коника є маленький спинний плавець, черевних плавців немає, а під головою можна розгледіти два маленьких плавничка, які відповідають грудним плавцям.
Очі морського коника здатні незалежно дивитись в різні боки, охоплюючи сектор огляду майже в 300 градусів (як у хамелеона). Як і хамелеон, рибка здатна змінювати колір тіла — від сірувато-бурого, червонуватого до жовтого, буро-зеленого.
Самці сягають 21,5 см довжини, а самиці — 18 см.[2]
Поширений у східній Атлантиці від Британських островів і Нідерландів до Марокко і Канарських островів, Мадейри та Азор, Середземне море включно. У Чорному морі відомий біля всіх берегів.
Оригінальний зовнішній вигляд цієї рибки призвів до того, що кожен відвідувач Чорного моря, намагався вивезти із собою як сувенір засушеного морського коника. Наприкінці 1980-х — початку 1990-х років відловлювалися сотні тисяч особин коника. Це призвело до повного зникнення цього виду у рекреаційних зонах, тому у 1994 р. чорноморську популяцію морського коника включили до Червоної книги України, а його відлов є забороненим.[3]
Живе на прибережних мілинах, серед заростей водної рослинності, у припливній зоні.
Нерестує у травні - червні. Після складних шлюбних ігор самиця відкладає ікру (за допомогою короткого генітального соска) до сумки для дозрівання на боці черева самця. Після 4-5 тижнів самець сильними рухами насоса виштовхують цілком розвинених мальків.
Cá ngựa mõm dài (Hippocampus guttulatus) là một loài cá thuộc họ Syngnathidae. Loài này có ở Bỉ, Croatia, Cộng hòa Síp, Pháp, Hy Lạp, Ý, Malta, Maroc, Hà Lan, Bồ Đào Nha, Tây Ban Nha, Anh quốc, và có thể Senegal. Môi trường sống tự nhiên của chúng đáy nước bán thủy triều. Nó bị đe dọa do mất môi trường sống.
Bài viết Lớp Cá vây tia này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
Cá ngựa mõm dài (Hippocampus guttulatus) là một loài cá thuộc họ Syngnathidae. Loài này có ở Bỉ, Croatia, Cộng hòa Síp, Pháp, Hy Lạp, Ý, Malta, Maroc, Hà Lan, Bồ Đào Nha, Tây Ban Nha, Anh quốc, và có thể Senegal. Môi trường sống tự nhiên của chúng đáy nước bán thủy triều. Nó bị đe dọa do mất môi trường sống.
Длиннорылый морской конёк[1] (лат. Hippocampus guttulatus) — вид лучепёрых рыб семейства игловых (Syngnathidae).
Голова расположена под прямым углом к телу. Рыло удлинённое, рот трубчатый. Рыба способна двигать головой вверх и вниз, к чему не способны почти все современные виды рыб. Длина рыла максимум 1/3 длины головы, 45—47 колец на туловище, хвостовой плавник несет 16—17 лучей, а грудной — 13—15. Тело морского конька покрыто костными пластинками, которые являются настолько прочными, что тяжело разрушаются даже у погибшей и сухой рыбы. На теле конька имеются многочисленные длинные шипы, кожистые выросты, позволяющие маскироваться рыбе среди водорослей.
Хвостового плавника нет. Хвостовой отдел морского конька удлинённый, без лопастей. Конёк может загибать его и сворачивать кольцом для удерживания тела рыбы среди зарослей морской травы. На середине спины у конька имеется маленький спинной плавник, брюшных плавников нет, а под головой можно разглядеть два маленьких грудных плавничка.
Глаза морского конька способны независимо смотреть в разные стороны, охватывая сектор обзора почти в 300 градусов (как у хамелеона). Как и хамелеон, рыбка способна изменять цвет тела — от серовато-бурого, красноватого до жёлтого, буро-зелёного цвета.
Максимальная стандартная длина тела 21,5 см, а длина тела без головы — 18 см[2].
Распространён в восточной Атлантике от Британских островов и Нидерландов до Марокко и Канарских островов, Мадейры и Азорских островов, включая Средиземное море. В Чёрном море известен у всех берегов.
Оригинальный внешний вид этой рыбки привёл к тому, что каждый посетитель Чёрного моря, пытался увезти с собой в качестве сувенира засушенного морского конька. В конце 1980-х — начале 1990-х годов вылавливались сотни тысяч особей конька. Это привело к полному исчезновению этого вида в рекреационных зонах, поэтому в 1994 году черноморская популяция морского конька была включена в Красную книгу Украины, а его отлов был запрещён.
Живет на прибрежных отмелях, среди зарослей водной растительности, в приточной зоне на глубине до 20 метров[3].
Нерест в мае — июне. После сложных брачных игр самка откладывает икру (с помощью короткого генитального соска) к сумке для созревания на стороне брюха самца. После 4—5 недель самец сильными движениями насоса выталкивают вполне развитых мальков.
Длиннорылый морской конёк (лат. Hippocampus guttulatus) — вид лучепёрых рыб семейства игловых (Syngnathidae).
Голова расположена под прямым углом к телу. Рыло удлинённое, рот трубчатый. Рыба способна двигать головой вверх и вниз, к чему не способны почти все современные виды рыб. Длина рыла максимум 1/3 длины головы, 45—47 колец на туловище, хвостовой плавник несет 16—17 лучей, а грудной — 13—15. Тело морского конька покрыто костными пластинками, которые являются настолько прочными, что тяжело разрушаются даже у погибшей и сухой рыбы. На теле конька имеются многочисленные длинные шипы, кожистые выросты, позволяющие маскироваться рыбе среди водорослей.
Хвостового плавника нет. Хвостовой отдел морского конька удлинённый, без лопастей. Конёк может загибать его и сворачивать кольцом для удерживания тела рыбы среди зарослей морской травы. На середине спины у конька имеется маленький спинной плавник, брюшных плавников нет, а под головой можно разглядеть два маленьких грудных плавничка.
Глаза морского конька способны независимо смотреть в разные стороны, охватывая сектор обзора почти в 300 градусов (как у хамелеона). Как и хамелеон, рыбка способна изменять цвет тела — от серовато-бурого, красноватого до жёлтого, буро-зелёного цвета.
Максимальная стандартная длина тела 21,5 см, а длина тела без головы — 18 см.
Распространён в восточной Атлантике от Британских островов и Нидерландов до Марокко и Канарских островов, Мадейры и Азорских островов, включая Средиземное море. В Чёрном море известен у всех берегов.
Оригинальный внешний вид этой рыбки привёл к тому, что каждый посетитель Чёрного моря, пытался увезти с собой в качестве сувенира засушенного морского конька. В конце 1980-х — начале 1990-х годов вылавливались сотни тысяч особей конька. Это привело к полному исчезновению этого вида в рекреационных зонах, поэтому в 1994 году черноморская популяция морского конька была включена в Красную книгу Украины, а его отлов был запрещён.
Живет на прибрежных отмелях, среди зарослей водной растительности, в приточной зоне на глубине до 20 метров.
Нерест в мае — июне. После сложных брачных игр самка откладывает икру (с помощью короткого генитального соска) к сумке для созревания на стороне брюха самца. После 4—5 недель самец сильными движениями насоса выталкивают вполне развитых мальков.
長吻海馬為輻鰭魚綱棘背魚目海龍科的其中一種，分布於東大西洋區，從不列顛群島至地中海、加那利群島、亞速群島等海域，棲息深度可達20公尺，背鰭軟條17-20枚，體環37-39個，體色從綠色至棕色，體具有永久性的白斑，體長可達21.5公分，棲息在海草床或礫石底質海域，屬肉食性，以小型甲殼類為食，卵胎生，可作為觀賞魚。
这是一篇關於魚類的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
