Bataqlıca (lat. Eleocharis)[1] - cilkimilər fəsiləsinə aid bitki cinsi.[2]
Bataqlıca (lat. Eleocharis) - cilkimilər fəsiləsinə aid bitki cinsi.
Bahnička (Eleocharis R. Br.) je rod jednoděložných rostlin z čeledi šáchorovité (Cyperaceae). Někteří autoři řadili (hlavně v dávnější minulosti) druhy rodu bahnička (Eleocharis) do rodu skřípina v nejširším pojetí (Scirpus s.latissimo.). V současnosti však většina autorů tato pojetí už nezastává.
Jedná se o vytrvalé nebo jednoleté, většinou trsnaté byliny, často s oddenky, někdy i výběžky, vzácně i s hlízkami. Jsou jednodomé, převážně s oboupohlavnými květy. Lodyhy jsou na průřezu oblé, někdy smáčknuté. Listy jsou pouze bázi, zpravidla redukované na pochvy, čepel chybí, občas některé čepele vyvinuty, ale i pak jsou většinou velmi zakrnělé, osinovité, jen u málo druhů jsou delší, do 6 cm, jazýček chybí. Fotosyntetickou funkci přebírá hlavně stonek. Květy jsou v květenstvích, v kláscích s květy spirálně uspořádanými. Klásek je jednotlivý, vrcholový, listeny na bázi chybí, ale na bázi klásku bývá 1 nebo několik sterilních (bez květu) plev. Okvětí je přeměněno nejčastěji v 3-6 štětinek, které jsou nazpět obrácenými chloupky drsné, někdy jsou zakrnělé. Tyčinky jsou 2-3, jsou volné. Gyneceum je složeno většinou ze 2-3 plodolistů, je synkarpní, blizny 2-3, semeník je svrchní. Plodem bikonvexní nebo trojhranná nažka.
Je známo asi 200 druhů, které jsou rozšířeny téměř po celém světě. Asijská bahnička sladká (Eleocharis dulcis) má jedlé kořenové hlízky, které jsou v Číně a ve Vietnamu konzumovány pražené, pečené nebo vařené v páře.
V ČR roste 6-9 druhů (záleží na pojetí), všechno to jsou mokřadní nebo bahenní druhy. Na obnažených dnech rybníků a jiných nádrží a nádržek roste bahnička vejčitá (Eleocharis ovata) a bahnička jehlovitá (Eleocharis acicularis). Vzácný a kriticky ohrožený druh (C1) je bahnička chudokvětá (Eleocharis quinqueflora), která roste na slatinných loukách. Taxonomicky obtížný je komplex bahničky mokřadní (Eleocharis palustris agg.), ke kterému patří následující druhy: bahnička jednoplevá (Eleocharis uniglumis) – v ČR 2 poddruhy (nebo druhy podle pojetí): bahnička jednoplevá pravá (Eleocharis uniglumis subsp. uniglumis) a momentálně v ČR nezvěstná (A2) bahnička jednoplevá Sternerova (Eleocharis uniglumis subsp. sterneri); dále pak bahnička mokřadní (Eleocharis palustris) – v ČR 2 poddruhy (nebo druhy podle pojetí): bahnička mokřadní pravá (Eleocharis palustris'' subsp. palustris) a bahnička mokřadní obecná (Eleocharis palustris subsp. vulgaris); dále bahnička bradavkatá (Eleocharis mamillata) – v ČR 2 poddruhy (nebo druhy podle pojetí): bahnička bradavkatá pravá (Eleocharis mamillata subsp. mamillata) a bahnička bradavkatá rakouská (Eleocharis mamillata subsp. austriaca).
Obrázky, zvuky či videa k tématu bahnička ve Wikimedia Commons
Bahnička (Eleocharis R. Br.) je rod jednoděložných rostlin z čeledi šáchorovité (Cyperaceae). Někteří autoři řadili (hlavně v dávnější minulosti) druhy rodu bahnička (Eleocharis) do rodu skřípina v nejširším pojetí (Scirpus s.latissimo.). V současnosti však většina autorů tato pojetí už nezastává.
Die Sumpfbinsen (Eleocharis), auch Sumpfried genannt, sind eine Pflanzengattung innerhalb der Familie der Sauergrasgewächse (Cyperaceae). Die 300 Arten sind fast weltweit verbreitet.
Die Eleocharis-Arten sind meist ausdauernde, selten einjährige, krautige Pflanzen. Die oberirdischen Pflanzenteile sind kahl. Die aufrechten, binsenartigen, einfachen Stängel sind blattspreitenlos. Die Stängelblätter sind nur als Blattscheiden basal vorhanden.
Der endständige, ährige Blütenstand ist überwiegend eiförmig und hüllblattlos. Die Spelzen sind spiralig angeordnet. Die Blüten sind zwittrig. Das Perianth besteht aus bis zu acht Borsten. Sie verfügen über je drei bis zwei Staub- und Fruchtblätter. An den Nüsschen sind erhalten bleibende Griffelbasen (Stylopodium) erkennbar.
Es sind binsenähnliche Pflanzen nasser und sumpfiger Standorte. Während etliche Arten an Gewässerrändern wachsen, leben zahlreiche Arten untergetaucht.
Die Gattung Eleocharis wurde 1810 durch Robert Brown aufgestellt. Der Gattungsname Eleocharis ist griechischen Ursprungs und bedeutet: hélos = Sumpf und cháris = Dank, Freude und nimmt auf die Bevorzugung der Arten eines sumpfigen Standortes Bezug. Synonyme für Eleocharis R.Br. sind: Baeothryon Ehrh. ex A.Dietr., Bulbostylis Steven nom. rej., Chamaegyne Suess., Chaetocyperus Nees, Chillania Roiv., Chlorocharis Rikli, Clavula Dumort., Egleria L.T.Eiten, Elaeocharis Brongn. orth. var., Eleogenus Nees, Heleocharis T.Lestib., Helonema Suess., Heliocharis Lindl., Limnocharis Kunth nom. illeg., Limnochloa P.Beauv. ex Lestib., Megadenus Raf., Scirpidium Nees, Trichophyllum Ehrh. nom. inval., Websteria S.H.Wright.[1]
Die Gattung Eleocharis gehört zur Tribus Eleocharideae in der Unterfamilie Cyperoideae innerhalb der Familie der Cyperaceae.[2]
Es gibt fast 300 Eleocharis-Arten (Stand 2018):[1][2]
Die Sumpfbinsen (Eleocharis), auch Sumpfried genannt, sind eine Pflanzengattung innerhalb der Familie der Sauergrasgewächse (Cyperaceae). Die 300 Arten sind fast weltweit verbreitet.
Чеядавкс тикше[1] (лат. Eleócharis, руз. Боло́тница, также Ситня́г) — ведьвечкиця ламо- ды вейкеиень тикшень касовкс Чеень семиястонть (Cyperaceae).
Тикшесь те буенть касы ведь вакска, летке таркава, чеядавкс таркань вечкиця.
Салмуксонь кондямо чеядавкс тикшенть парсте ломанть трить аквариумсо, калтнэ кекшyевить тосо, истяжо вянкставты веденть ды максы чапамо чачтый. Ламбамо чеядавкс тикшенть (Eleocharis dulcis) вечксызь озавтомо Китайсэ, тантей чурькапалтозо седе содавиксэв кода «китаень ведень пеште».
Ботаникань артовкс (Чеядавкссо касыця чеядавкс тикше Eleocharis palustris)
Чеядавкс тикше (лат. Eleócharis, руз. Боло́тница, также Ситня́г) — ведьвечкиця ламо- ды вейкеиень тикшень касовкс Чеень семиястонть (Cyperaceae).
Тикшесь те буенть касы ведь вакска, летке таркава, чеядавкс таркань вечкиця.
Салмуксонь кондямо чеядавкс тикшенть парсте ломанть трить аквариумсо, калтнэ кекшyевить тосо, истяжо вянкставты веденть ды максы чапамо чачтый. Ламбамо чеядавкс тикшенть (Eleocharis dulcis) вечксызь озавтомо Китайсэ, тантей чурькапалтозо седе содавиксэв кода «китаень ведень пеште».
Eleocharis is a virtually cosmopolitan genus of 250 or more species of flowering plants in the sedge family, Cyperaceae.[2] The name is derived from the Greek words ἕλειος (heleios), meaning "marsh dweller," and χάρις (charis), meaning "grace."[3] Members of the genus are known commonly as spikerushes or spikesedges. The genus has a geographically cosmopolitan distribution, with centers of diversity in the Amazon Rainforest and adjacent eastern slopes of the South American Andes, northern Australia, eastern North America, California, Southern Africa, and subtropical Asia. The vast majority of Eleocharis species grow in aquatic or mesic habitats from sea level to higher than 5,000 meters in elevation (in the tropical Andes).[4]
The genus itself is relatively easy to recognize; all Eleocharis species have photosynthetic stems but no green leaves (the leaves have been reduced to sheaths surrounding the base of the stems). Many species are robust, rhizomatously-spreading plants of lowland tropical wetlands, while many others are small caespitose annual or perennial herbs growing near streams, and still others are intermediate. There are also a number of species that are obligate aquatic species, which usually have submerged, branching stems and often exhibit interesting photosynthetic adaptations, such as the ability to switch between C3 and C4 carbon fixation in response to different environmental stimuli. In all Eleocharis species, the flowers are borne on unbranched terminal spikelets at the apices of stems.[5][6][7][8]
In spite of the diversity of the genus itself, taxonomic characters useful for delimiting species within it are few, and many species are very difficult to tell apart. Many currently recognized species with very wide geographic ranges are highly polymorphic. Some of these species probably contain multiple independently evolving lineages. Because of their difficult nature, it is suggested that many botanists avoid collecting these plants and so many species are under-represented in the botanical record.
One of the best known species is the Chinese water chestnut, Eleocharis dulcis. These plants bear tubers on their rhizomes which may be peeled and eaten raw or boiled. In Australia, magpie geese rely almost exclusively on these tubers for sustenance for a significant portion of the year.
Eleocharis is a virtually cosmopolitan genus of 250 or more species of flowering plants in the sedge family, Cyperaceae. The name is derived from the Greek words ἕλειος (heleios), meaning "marsh dweller," and χάρις (charis), meaning "grace." Members of the genus are known commonly as spikerushes or spikesedges. The genus has a geographically cosmopolitan distribution, with centers of diversity in the Amazon Rainforest and adjacent eastern slopes of the South American Andes, northern Australia, eastern North America, California, Southern Africa, and subtropical Asia. The vast majority of Eleocharis species grow in aquatic or mesic habitats from sea level to higher than 5,000 meters in elevation (in the tropical Andes).
The genus itself is relatively easy to recognize; all Eleocharis species have photosynthetic stems but no green leaves (the leaves have been reduced to sheaths surrounding the base of the stems). Many species are robust, rhizomatously-spreading plants of lowland tropical wetlands, while many others are small caespitose annual or perennial herbs growing near streams, and still others are intermediate. There are also a number of species that are obligate aquatic species, which usually have submerged, branching stems and often exhibit interesting photosynthetic adaptations, such as the ability to switch between C3 and C4 carbon fixation in response to different environmental stimuli. In all Eleocharis species, the flowers are borne on unbranched terminal spikelets at the apices of stems.
In spite of the diversity of the genus itself, taxonomic characters useful for delimiting species within it are few, and many species are very difficult to tell apart. Many currently recognized species with very wide geographic ranges are highly polymorphic. Some of these species probably contain multiple independently evolving lineages. Because of their difficult nature, it is suggested that many botanists avoid collecting these plants and so many species are under-represented in the botanical record.
One of the best known species is the Chinese water chestnut, Eleocharis dulcis. These plants bear tubers on their rhizomes which may be peeled and eaten raw or boiled. In Australia, magpie geese rely almost exclusively on these tubers for sustenance for a significant portion of the year.
Eleocharis es un género de plantas fanerógamas de la familia Cyperaceae. Comprende 653 especies descritas y de estas, solo 267 aceptadas.[2]
Son especies, generalmente plantas acuáticas, que han reducido las hojas alrededor de la base de sus rígidos tallos en los cuales realiza la fotosíntesis en lugar de las hojas. Algunas especies tienen los tallos siempre sumergidos. Plantas anuales o perennes, acuáticas o de suelo húmedo; con culmos simples; plantas hermafroditas. Hojas reducidas a vainas en la base del culmo. Inflorescencia una espiguilla solitaria, terminal, sin brácteas; escamas glabras; perianto reducido a cerdas o a veces ausente; estambres (1–) 3; estilo bífido o trífido, con la base dilatada y persistente sobre el aquenio formando un tubérculo. Aquenio biconvexo o de sección triangular, en ocasiones muy obtusamente, apareciendo plano convexo o de sección circular.
El género fue descrito por Robert Brown y publicado en Prodromus Florae Novae Hollandiae 1: 224. 1810.[3] La especie tipo es: Eleocharis palustris
Eleocharis: nombre genérico que deriva del griego heleos o helos = "un pantano" y charis = "gracia, la belleza," por lo tanto "la gracia del pantano", en alusión a un hábitat de campo inundado.[4]
Eleocharis es un género de plantas fanerógamas de la familia Cyperaceae. Comprende 653 especies descritas y de estas, solo 267 aceptadas.
Alss (Eleocharis) on taimeperekond sugukonnast lõikheinalised.
Alss (Eleocharis) on taimeperekond sugukonnast lõikheinalised.
Luikat (Eleocharis) on kasvisuku sarakasvien heimossa. Suvun taksonomia on aiemmin vaihdellut. Carl von Linnén aikaisessa luokittelussa luikat olivat kaislojen (Scirpus) suvussa. Harjasluikat (Isolepis) ja tupasluikat (Trichophorum) eivät kuulu luikkiin, vaan ovat luikkien tavoin omia sukujaan sarakasvien heimossa.
Luikat ovat monivuotisia ja kasvavat kosteilla paikoilla tai vedessä. Kasvit ovat tyypillisesti vihreiden liereiden varsien muodostamia tuppaita. Kukintona on pieni monikukkainen latvatähkä.
Suomessa kasvaa kuusi luikkalajia, jotka ovat osittain hankalasti toisistaan erotettavia.[1] Rantaluikka on niistä yleisin ja mutaluikka toiseksi yleisin.[2]
Kastanjaluikka eli vesikastanja on ravintokasvi, jonka mukuloita syödään erityisesti Aasiassa. Joitain yllä mainittuja luikkalajeja käytetään akvaariokasveina.
Luikat (Eleocharis) on kasvisuku sarakasvien heimossa. Suvun taksonomia on aiemmin vaihdellut. Carl von Linnén aikaisessa luokittelussa luikat olivat kaislojen (Scirpus) suvussa. Harjasluikat (Isolepis) ja tupasluikat (Trichophorum) eivät kuulu luikkiin, vaan ovat luikkien tavoin omia sukujaan sarakasvien heimossa.
Eleocharis est un genre de plantes de la famille des Cyperaceae.
C'est un genre d'environ 250 espèces. Certaines sont appelées « scirpe ». Aux antilles-Guyane elles sont appelées « jonc ».
Selon World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) (27 mars 2012)[1] :
Eleocharis est un genre de plantes de la famille des Cyperaceae.
C'est un genre d'environ 250 espèces. Certaines sont appelées « scirpe ». Aux antilles-Guyane elles sont appelées « jonc ».
Syćawka[1] (Eleocharis) je ród ze swójby cachorowych rostlinow (Cyperaceae). Dalše serbske mjeno je błótnica[2].
Wobsahuje sćěhowace družiny:
Syćawka (Eleocharis) je ród ze swójby cachorowych rostlinow (Cyperaceae). Dalše serbske mjeno je błótnica.
Wobsahuje sćěhowace družiny:
bahnowa syćawka (Eleocharis palustris) cyckata syćawka (Eleocharis mamillata) jednopluwiznata syćawka (Eleocharis uniglumis) jehlinojta syćawka (Eleocharis acicularis) jejkojta syćawka (Eleocharis ovata) mólička syćawka (Eleocharis parvula) rakuska syćawka (Eleocharis austriaca) snadnokwětna syćawka (Eleocharis quinqueflora) wjelezdorkata syćawka (Eleocharis multicaulis)Duonis (Eleocharis) – viksvuolinių (Cyperaceae) šeimos augalų gentis. Auga pelkėtose vietose. Būna hibridų.
Lietuvoje auga šios rūšys:
Duonis (Eleocharis) – viksvuolinių (Cyperaceae) šeimos augalų gentis. Auga pelkėtose vietose. Būna hibridų.
Lietuvoje auga šios rūšys:
Adatinis duonis (Eleocharis acicularis) Suominis duonis (Eleocharis fennica) Karpuotasis duonis (Eleocharis mamillata) Krantinis duonis (Eleocharis ovata) Pelkinis duonis (Eleocharis palustris) Ganyklinis duonis (Eleocharis quinqueflora) Pievinis duonis (Eleocharis uniglumis)Waterbies (Eleocharis) is een geslacht uit de cypergrassenfamilie (Cyperaceae). De soorten uit dit geslacht hebben een kosmopolitische verspreidingsgebied en komen dus bijna overal ter wereld voor.
... · Blysmus · Bolboschoenus · Carex (Zegge) · Cladium · Cyperus (Cypergras) · Eleocharis (Waterbies) · Eleogiton · Eriophorum (Wollegras) · Isolepis · Rhynchospora · Schoenoplectus (Bies) · Schoenus · Scirpoides · Scirpus · Trichophorum · ...
Waterbies (Eleocharis) is een geslacht uit de cypergrassenfamilie (Cyperaceae). De soorten uit dit geslacht hebben een kosmopolitische verspreidingsgebied en komen dus bijna overal ter wereld voor.
Eleocharis er en gruppe enfrøbladete planter i halvgrasfamilien. De aller fleste artene vokser i vann eller fuktige omgivelser, fra havnivå til høyere enn 5000 moh. Alle artene har fotosyntetiske stammer og mangler blader.
Eleocharis er en gruppe enfrøbladete planter i halvgrasfamilien. De aller fleste artene vokser i vann eller fuktige omgivelser, fra havnivå til høyere enn 5000 moh. Alle artene har fotosyntetiske stammer og mangler blader.
Multimedia w Wikimedia Commons Ponikło (Eleocharis R. Br.) – rodzaj roślin należący do rodziny ciborowatych. W zależności od ujęcia systematycznego taksonów należy tu ok. 120[1], 200[3] lub nawet ponad 250[4] gatunków. W polskiej florze jest 9 przedstawicieli tego rodzaju[5].
Rodzaj o zasięgu kosmopolitycznym – jego przedstawiciele występują na wszystkich kontynentach z wyjątkiem Antarktydy. W Ameryce Północnej rośnie ich 67 gatunków[3], w Chinach 35[4].
Trichophyllum J. F. Ehrhart ex H. D. House
Rodzaj należy do rodziny ciborowatych (Cyperaceae) z rzędu wiechlinowców (Poales) stanowiącego jeden z kladów jednoliściennych (monocots)[1]. W obrębie rodziny należy do plemienia Eleocharideae w obrębie podrodziny Cyperoideae[7].
Ponikło (Eleocharis R. Br.) – rodzaj roślin należący do rodziny ciborowatych. W zależności od ujęcia systematycznego taksonów należy tu ok. 120, 200 lub nawet ponad 250 gatunków. W polskiej florze jest 9 przedstawicieli tego rodzaju.
Eleocharis R.Br. é um género botânico pertencente à família Cyperaceae[1].
São plantas geralmente aquáticas que apresentam suas folhas em torno da base de seus rígidos talos. A fotossíntese é realizada nos talos e não nas folhas. Algumas espécies apresentam os talos sempre submersos. São encontradas em todo o mundo.
O gênero é composto por aproximadamente 570 espécies.
Eleocharis R.Br. é um género botânico pertencente à família Cyperaceae.
São plantas geralmente aquáticas que apresentam suas folhas em torno da base de seus rígidos talos. A fotossíntese é realizada nos talos e não nas folhas. Algumas espécies apresentam os talos sempre submersos. São encontradas em todo o mundo.
O gênero é composto por aproximadamente 570 espécies.
Småsävssläktet, Eleocharis, är fleråriga och lågväxta halvgräs. Stråna är ogrenade, gröna, bladlösa och vanligen trinda vid basen med ett par bladslidor. Axet är ensamt, toppställt, elliptiskt och vanligen mångblommigt. Axfjällen är spiralställda. Blomman är tvåkönad med upp till åtta kalkborst. Tre ståndare, ett stift, två eller tre märken. Nöten är rundat trekantig, stiftbasen (stylopodium) är vanligen uppsvälld, kalkborsten kvarsittande. Kromosomtal: varierande.
Släktet har omkring 150 arter. Men i Sverige förekommer sju arter, en av de vanligaste är agnsäv (E. uniglumis) som är vanlig på havsstrandängar. Arten vattenkastanj (E. dulcis) odlas i Kina för sina ätliga stamknölar.
Släktnamnet Eleocharis kommer av grekiskans helos (kärr) och charis (prydnad) och betyder 'en prydnad för kärr', vilket skulle kunna tyckas egendomligt med tanke på arternas oansenliga uppenbarelse. Det bör emellertid tolkas som att det omger en vattensamling såsom ett halsband pryder en mänsklig bärare, oavsett om det består av kostbara pärlor och guld, eller glitter av enklaste slag.
Arter i Sverige:
agnsäv (E. uniglumis)
dvärgsäv (E. parvula)
dysäv (E. multicaulis)
knappsäv (E. palustris)
nålsäv (E. acicularis)
tagelsäv (E. quinqueflora)
veksäv (E. mamillata)
Agnsäv
Dvärgsäv
Dysäv
Knappsäv
Nålsäv
Tagelsäv
Veksäv
Eleocharis är en mycket viktig näringskälla för många arter såsom gnagare och sköldpaddor. Växtsläktet är t.ex. den viktigaste näringskällan för den utrottningshotade Mexikanska sköldpaddsarten Terrapene coahuila
Wikimedia Commons har media som rör Småsävssläktet.
Småsävssläktet, Eleocharis, är fleråriga och lågväxta halvgräs. Stråna är ogrenade, gröna, bladlösa och vanligen trinda vid basen med ett par bladslidor. Axet är ensamt, toppställt, elliptiskt och vanligen mångblommigt. Axfjällen är spiralställda. Blomman är tvåkönad med upp till åtta kalkborst. Tre ståndare, ett stift, två eller tre märken. Nöten är rundat trekantig, stiftbasen (stylopodium) är vanligen uppsvälld, kalkborsten kvarsittande. Kromosomtal: varierande.
Släktet har omkring 150 arter. Men i Sverige förekommer sju arter, en av de vanligaste är agnsäv (E. uniglumis) som är vanlig på havsstrandängar. Arten vattenkastanj (E. dulcis) odlas i Kina för sina ätliga stamknölar.
Släktnamnet Eleocharis kommer av grekiskans helos (kärr) och charis (prydnad) och betyder 'en prydnad för kärr', vilket skulle kunna tyckas egendomligt med tanke på arternas oansenliga uppenbarelse. Det bör emellertid tolkas som att det omger en vattensamling såsom ett halsband pryder en mänsklig bärare, oavsett om det består av kostbara pärlor och guld, eller glitter av enklaste slag.
Arter i Sverige:
agnsäv (E. uniglumis)
dvärgsäv (E. parvula)
dysäv (E. multicaulis)
knappsäv (E. palustris)
nålsäv (E. acicularis)
tagelsäv (E. quinqueflora)
veksäv (E. mamillata)
Agnsäv
Dvärgsäv
Dysäv
Knappsäv
Nålsäv
Tagelsäv
Veksäv
Eleocharis är en mycket viktig näringskälla för många arter såsom gnagare och sköldpaddor. Växtsläktet är t.ex. den viktigaste näringskällan för den utrottningshotade Mexikanska sköldpaddsarten Terrapene coahuila
Багаторічні або, рідко, однорічні рослини з довгими або короткими, дужими і / або тонкими кореневищами. Стебла фотосинтетичні, круглі в перетині. Стовбурові листки лише у вигляді піхов. Суцвіття — один кінцевий колос без приквітків; оцвітина зводиться до щетинок або іноді відсутня. Квіти двостатеві. Тичинок 3. Приймочок 2 або 3.
Близько 300 видів розподілені практично по всьому світу (див. Список видів роду ситняг). Центрами різноманітності є тропічні ліси Амазонки і прилеглі східні схили Анд Південної Америки, Північна Австралія, схід Північної Америки, Каліфорнія, Південна Африка і субтропічна Азія. Eleocharis ростуть у водних і середньовологих середовищах від рівня моря до більш ніж 5000 метрів у висоту (в тропічних Андах).
На території України зростає 20 видів: Eleocharis acicularis (L.) Roem. et Schult., Eleocharis argyrolepidoides Zinserl., Eleocharis austriaca Hayek, Eleocharis carinata Sakalo, Eleocharis carniolica Koch, Eleocharis czernjajevii Zoz, Eleocharis equisetiformis (Meinch.) B.Fedtsch., Eleocharis eupalustris Lindb. fil., Eleocharis klingei (Meinsh.) B.Fedtsch., Eleocharis leptostylipodiata Zinserl., Eleocharis levinae Zoz, Eleocharis macrocarpa Zoz, Eleocharis mamillata Lindb. fil., Eleocharis mitracarpa Steud., Eleocharis multicaulis (Smith) Desv., Eleocharis ovata (Roth) Roem. et Schult., Eleocharis oxylepis (Meinsh.) B.Fedtsch., Eleocharis oxystachys Sakalo, Eleocharis palustris (L.) Roem. et Schult., Eleocharis quinqueflora (F.X.Hartm.) O.Schwartz, Eleocharis scythica Zinserl., Eleocharis soloniensis (Dubois) Hara, Eleocharis uniglumis (Link) Schult., Eleocharis zinserlingii Zoz[1].
Це незавершена стаття про Осокові.Chi Cỏ năng (danh pháp khoa học: Eleocharis) là một chi thực vật, bao gồm khoảng 200-250 loài trong họ Cói (Cyperaceae).[1] Chúng được gọi chung là (cỏ/củ) năn(g). Nói chung, cỏ năng là các loài cỏ dại có thân đặc, thường sống thủy sinh. Chúng có các lá bị suy giảm xung quanh phần gốc của thân; những cái trông giống như lá trên thực tế là thân nhưng chúng thực hiện phần lớn các chức năng quang hợp cho cây. Một số loài có thân luôn luôn mọc ngầm dưới nước. Các loài này có xu hướng sử dụng cơ chế cố định cacbon C3. Các hoa mọc thành các bông con tụ tập dày. Phần lớn các loài mọc lên từ các thân rễ, và vài loài có thân củ. Phần lớn các loài trông khá giống nhau, với một cụm hoa ở trên đầu của phần thân đơn. Eleocharis được tìm thấy khắp mọi nơi trên thế giới. Một trong những loài được biết đến nhiều nhất là cỏ năng ống (Eleocharis dulcis).
Dưới đây liệt kê một vài loài:
Chi Cỏ năng (danh pháp khoa học: Eleocharis) là một chi thực vật, bao gồm khoảng 200-250 loài trong họ Cói (Cyperaceae). Chúng được gọi chung là (cỏ/củ) năn(g). Nói chung, cỏ năng là các loài cỏ dại có thân đặc, thường sống thủy sinh. Chúng có các lá bị suy giảm xung quanh phần gốc của thân; những cái trông giống như lá trên thực tế là thân nhưng chúng thực hiện phần lớn các chức năng quang hợp cho cây. Một số loài có thân luôn luôn mọc ngầm dưới nước. Các loài này có xu hướng sử dụng cơ chế cố định cacbon C3. Các hoa mọc thành các bông con tụ tập dày. Phần lớn các loài mọc lên từ các thân rễ, và vài loài có thân củ. Phần lớn các loài trông khá giống nhau, với một cụm hoa ở trên đầu của phần thân đơn. Eleocharis được tìm thấy khắp mọi nơi trên thế giới. Một trong những loài được biết đến nhiều nhất là cỏ năng ống (Eleocharis dulcis).
Eleocharis R.Br. (1810)
Синонимы
Боло́тница, Ситня́г, или Водолюб (лат. Eleócharis) — род влаголюбивых одно- и многолетних травянистых растений семейства Осоковые (Cyperaceae).
Стебли безлистные, одетые при основании влагалищами, высотой до 50 см.
Цветки обоеполые, снабженные 2—6 зазубреными щетинками, по отцветании нередко отпадающими; помещающимися по одному в пазухах прицветных чешуек и собранные на верхушке стебля одиночными, яйцевидными или яйцевидно-цилиндрическими колосками. Нижние 1—2 чешуйки несколько крупнее и не содержат цветков. Тычинок 3 с длинными нитями, выдающимися из прицветных чешуек. Пестик с 2—3 рыльцами, столбик при основании с утолщением, отделяющимся от завязи перетяжкой; это утолщение по отцветании и отпадении столбика остается в виде придатка при орешке.
Растения этого рода встречаются в сырых местах: у водоёмов, на болотах и по влажным лугам. Могут образовывать заросли.
Род включает более 280 видов[3]. Для России обычными является несколько распространённых видов:
Некоторые виды используются в ландшафтном дизайне для оформления водоемов и ручьёв, для укрепления берегов и придания им естественно-природного вида. Несколько видов являются сорняками посевов риса.
Отдельные виды, например Болотница игольчатая, могут применяться в аквариумах, где заросли травы образуют убежища для рыбок, очищают воду и обогащают её кислородом.
Ради съедобных клубнелуковиц в Китае культивируют болотницу сладкую (Eleocharis dulcis), известную как «китайский водяной орех».
Боло́тница, Ситня́г, или Водолюб (лат. Eleócharis) — род влаголюбивых одно- и многолетних травянистых растений семейства Осоковые (Cyperaceae).
荸荠属（学名：Eleocharis）是莎草科下的一个属[1]，为簇生草本植物。该属下有超過250個物種[1]，遍布全球。[2]
这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
ハリイ属（針藺属・学名：Eleocharis）は、カヤツリグサ科の属のひとつである。ハリイ属の植物には200種から250種があり、ハリイ、クログワイなどを含む。
ハリイ属は、多くがややイグサ似で、花茎のみが並び、葉がほとんど見られない植物である。ほとんどが湿地性で、一部は水に沈んでも生育できる。
匍匐枝はあるものもないものもある。多数の花茎を束になって生じるもの、横にはう地下茎の上で離れ離れに生じるものなどある。花茎の基部には葉があるが、すべて鞘になっており、葉身は発達しない。また、花茎には途中に節がない。
小穂は花茎の先端にある。小穂の基部の苞は葉状に発達せず、小穂だけが茎の上に乗っている。小穂は１つだけつくものが多い。小穂は円筒形か楕円形で、多数の花をつけ、鱗片は螺旋状に並ぶ。一部に小穂が花茎とほぼ同じ太さで、そのままつながったように見えるものがある。
鱗片の中の花は両性花で、雌しべと三本の雄しべがあり、その周辺に針状の附属物が約6本並んでいる。ただし、雄しべと附属物はもっと少なくなっている場合もある。針状の附属物は普通は細い針状で、鱗片の中に収まる。その長さは種の区別にも重視される。なお、シカクイでは、針状の附属物が多数の横枝を出し、羽根状になる。
雌しべの花柱は、その基部が大きく膨らみ、子房との接続部は幅広くなっている。この部分は果実が成熟してもそのまま残り、その上の部分で花柱が落ちる。この点はこの仲間の大きな特徴で、同じように花柱の基部が幅広くなっているテンツキ属のものでは、果実とこの部分の間で分離する。また、針状の附属物を持っている点で共通しているホタルイ属は、花柱の基部が幅広くならない。
世界に広く分布し、約100種がある。特にアメリカ大陸に種数が多い。日本には20種ほどが知られるが、変異の多いものや自然雑種等もあり、分類には諸説がある。花柱の基部があまり膨れないチャボイ節、ハリイやヌマハリイなど花茎の先にそれより太い小穂をつけるハリイ節、花茎と同じ太さの小穂をつけるクログワイ節など、節に分けることもある。日本の代表的なものを記す。
ごく小型のものにはチャボイとマツバイがある。いずれも高さ5cmばかり、細い針のような花茎を束生し、匍匐枝を出す。前者は塩田など海水の入る塩性湿地に生息する希少な種である。後者は水田雑草として普通である。
中型のものとしてはハリイやオオハリイは花茎を束生して匍匐枝を出さない。水田や湿地に普通。似た姿のシカクイは水の湧く斜面などにも出る。ヌマハリイは池や湿地などにはえ、少数の花茎を束生し、匍匐枝をよく伸ばす。
クログワイやミスミイは、ヌマハリイに似た姿であるが、花茎と小穂の太さがほぼ同じで、滑らかに繋がっている。オオクログワイは根茎が食用になる。
日本の正月などに食べるオモダカ科のクワイとは別科の植物である。
ハリイ属 Eleocharis R. Brown
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Karte mit allen verlinkten Seiten: 
.jpg)
