Opisthokonta (van die Griekse ὀπίσθιος opísthios, "agter" + κοντός kontós, "pool", dus "flagellum") is ’n groot groep eukariote, insluitende die koninkryke diere en swamme,[4] asook die eukariotiese mikro-organismes wat soms geplaas word in die parafiletiese filum Choanozoa (konvensioneel deel van die koninkryk Protista).[5] Opisthokonta, wat soms die "Fungi/Metazoa-groep" genoem word,[6] word gewoonlik beskou as ’n monofiletiese klade.[5][7][8][9]
Een gemeenskaplike eienskap van die Opisthokonta is dat flagellumselle, soos die sperma van die meeste diere en die spore van die swamme, voortbeweeg deur middel van ’n enkele flagellum (sweephaar) aan hul agterkant. Die groep se naam kom van dié eienskap.
In teenstelling daarmee beweeg flagellumselle in ander eukariotiese groepe voort met een of meer flagella aan hul voorkant. In sommige Opisthokonta-groepe, soos die meeste van die swamme, het flagellumselle verlore gegaan.[5]
Die verwantskap van die Opisthokonta is steeds 'n onderwerp van navorsing. Hierdie is 'n vereenvoudigde kladogram wat die belangrikste groepe toon
Eukariote BikontaViridiplantae (plante)
Fungi (swamme)
Metazoa (diere)
Opisthokonta (van die Griekse ὀπίσθιος opísthios, "agter" + κοντός kontós, "pool", dus "flagellum") is ’n groot groep eukariote, insluitende die koninkryke diere en swamme, asook die eukariotiese mikro-organismes wat soms geplaas word in die parafiletiese filum Choanozoa (konvensioneel deel van die koninkryk Protista). Opisthokonta, wat soms die "Fungi/Metazoa-groep" genoem word, word gewoonlik beskou as ’n monofiletiese klade.
Los opistocontos (Opisthokonta) son un cladu d'organismos eucariotes nel que coesisten delles formes unicelulares flaxelaes (coanozoos) al pie de los fungos (Fungi) y los animales (Animalia). El nome alude a que'l flaxelu, singular cuando ta presente, ocupa una posición posterior, avanzando la célula per delantre d'él, como se ve nos espermatozoides de los animales. Tolos miembros son heterótrofos, de cutiu parásitos, pos nun se conocen organismos fotosintéticos ente los opistocontos. Dellos grupos tales como liquen, fungos micorrícicos y la mayoría de los corales viven en simbiosis con algues o plantes terrestres. Opisthokonta ye'l grupu d'organismos eucariotes más estensu, pos inclui más de 1,5 millones d'especies descrites.[2]
El siguiente árbol filoxenéticu amuesa les rellaciones ente los distintos grupos de Opisthokonta:[3][4]
OpisthokontaHolomycota
Los restos fósiles más antiguos pertenecientes a los opistocontos correspuenden a la biota ediacárica que florió fai 635-542 millones d'años. Estos son antigües formes que representen los organismos multicelulares complexos más antiguos conocíos dientro del nivel macrocelular de complexidá biolóxica y sumieron en gran parte pocu primeru de la rápida apaición de biodiversidá conocida como esplosión cámbrica. Per otru llau, una estimación de relóes moleculares cubicaos usando los fósiles más antiguos conocíos de cada grupu, calcula l'apaición de Opisthokonta fai 1240-1481 millones d'años.[1][5][6][7][8]
Los opistocontos (Opisthokonta) son un cladu d'organismos eucariotes nel que coesisten delles formes unicelulares flaxelaes (coanozoos) al pie de los fungos (Fungi) y los animales (Animalia). El nome alude a que'l flaxelu, singular cuando ta presente, ocupa una posición posterior, avanzando la célula per delantre d'él, como se ve nos espermatozoides de los animales. Tolos miembros son heterótrofos, de cutiu parásitos, pos nun se conocen organismos fotosintéticos ente los opistocontos. Dellos grupos tales como liquen, fungos micorrícicos y la mayoría de los corales viven en simbiosis con algues o plantes terrestres. Opisthokonta ye'l grupu d'organismos eucariotes más estensu, pos inclui más de 1,5 millones d'especies descrites.
Els opistoconts (Opisthokonta grec: οπίσθω- (opistho-) = "posterior" + κοντός (kontos) = flagel) són un clade molt divers d'eucariotes que inclou els regnes dels animals i els fongs, juntament amb l'embrancament dels coanozous. És un grup fortament recolzat com a monofilètic tant per l'estudi genètic com per l'estudi de les estructures cel·lulars. Una característica comuna és que les cèl·lules flagel·lades es propulsen mercès a un flagel posterior. És el que dóna el seu nom al clade. En canvi, les cèl·lules flagel·lades d'altres grups eucariotes es propulsen amb un flagel anterior.
L'estret parentiu entre els animals i els fongs va ser suggerit per en Cavalier-Smith el 1987, a partir de l'estudi de les estructures cel·lulars, donant-li el nom científic d'Opisthokonta, i va ser més tard confirmat per estudis genètics independents. Les primeres classificacions filogèniques els situaven molt pròxims a les plantes i altres grups amb mitocondris de morfologies aparentment semblants, però s'ha vist que no és un bon patró per a la classifiacció. En Cavalier-Smithi i l'Stechmann varen proposar la teoria que dels eucariotes uniflagel·lats com els opistoconts i els amebozous, col·lectivament anomenats uniconts, varen divergir els altres eucariotes biflagel·lats anomenats biconts.
Els opistoconts (Opisthokonta grec: οπίσθω- (opistho-) = "posterior" + κοντός (kontos) = flagel) són un clade molt divers d'eucariotes que inclou els regnes dels animals i els fongs, juntament amb l'embrancament dels coanozous. És un grup fortament recolzat com a monofilètic tant per l'estudi genètic com per l'estudi de les estructures cel·lulars. Una característica comuna és que les cèl·lules flagel·lades es propulsen mercès a un flagel posterior. És el que dóna el seu nom al clade. En canvi, les cèl·lules flagel·lades d'altres grups eucariotes es propulsen amb un flagel anterior.
L'estret parentiu entre els animals i els fongs va ser suggerit per en Cavalier-Smith el 1987, a partir de l'estudi de les estructures cel·lulars, donant-li el nom científic d'Opisthokonta, i va ser més tard confirmat per estudis genètics independents. Les primeres classificacions filogèniques els situaven molt pròxims a les plantes i altres grups amb mitocondris de morfologies aparentment semblants, però s'ha vist que no és un bon patró per a la classifiacció. En Cavalier-Smithi i l'Stechmann varen proposar la teoria que dels eucariotes uniflagel·lats com els opistoconts i els amebozous, col·lectivament anomenats uniconts, varen divergir els altres eucariotes biflagel·lats anomenats biconts.
Opisthokonta je superskupina eukaryot, počtem druhů zdaleka největší. Jejími sesterskými skupinami jsou podle současných znalostí nepočetné skupiny Breviatea a Apusomonada; spolu pak tvoří klad Obazoa (jméno z počátečních písmen podřazených skupin a standardní přípony -zoa pro prvoky).[1][2] Nejpříbuznější eukaryotní superskupinou jsou Amoebozoa.[3][2]
Společným znakem opistokont je jediný tlačný bičík (alespoň u některých buněk, např. u spermií, někdy ale organismy bičík druhotně ztratily, např. většina hub) a převládající typ mitochondrií s plochými kristami. Opisthokonta také mají několik biochemických drah, které nejsou známé u jiných eukaryot, jsou schopné vyrábět kolagen a jako zásobní látku používat glykogen.[4]
Dvě hlavní skupiny opistokont jsou houby a živočichové. Kromě nich ještě Opisthokonta zahrnují několik jednobuněčných organismů, buď blíže příbuzných živočichům (spolu s živočichy tvoří skupinu Holozoa; např. trubénky, plísňovky a několik dalších rodů jako Corallochytrea, Capsaspora, Ministeria) nebo spíše houbám (ty pak spolu s houbami tvoří skupinu Holomycota/Holofungi; např. rody Nuclearia, Fonticula). Situace není zatím ustálená - např. několik skupin tvořících taxon (možná klad) Opisthosporidia (ARM) (rody Aphelidea, Rozella, mikrosporidie) některé studie považují za součást hub, některé za jejich sesterskou skupinu patřící do Holomycota.[5]
Opisthokonta je superskupina eukaryot, počtem druhů zdaleka největší. Jejími sesterskými skupinami jsou podle současných znalostí nepočetné skupiny Breviatea a Apusomonada; spolu pak tvoří klad Obazoa (jméno z počátečních písmen podřazených skupin a standardní přípony -zoa pro prvoky). Nejpříbuznější eukaryotní superskupinou jsou Amoebozoa.
Společným znakem opistokont je jediný tlačný bičík (alespoň u některých buněk, např. u spermií, někdy ale organismy bičík druhotně ztratily, např. většina hub) a převládající typ mitochondrií s plochými kristami. Opisthokonta také mají několik biochemických drah, které nejsou známé u jiných eukaryot, jsou schopné vyrábět kolagen a jako zásobní látku používat glykogen.
Dvě hlavní skupiny opistokont jsou houby a živočichové. Kromě nich ještě Opisthokonta zahrnují několik jednobuněčných organismů, buď blíže příbuzných živočichům (spolu s živočichy tvoří skupinu Holozoa; např. trubénky, plísňovky a několik dalších rodů jako Corallochytrea, Capsaspora, Ministeria) nebo spíše houbám (ty pak spolu s houbami tvoří skupinu Holomycota/Holofungi; např. rody Nuclearia, Fonticula). Situace není zatím ustálená - např. několik skupin tvořících taxon (možná klad) Opisthosporidia (ARM) (rody Aphelidea, Rozella, mikrosporidie) některé studie považují za součást hub, některé za jejich sesterskou skupinu patřící do Holomycota.
Opisthokonta er en stor gruppe af heterotrofe eukaryote organismer, som – foruden flere små encellede grupper – omfatter to af de mest succesrige, flercellede organismegrupper, dyr og svampe.
Det nære slægtskabsbånd mellem dyr og svampe blev opdaget i 1997 på grundlag af RNA-baserede slægtskabsanalyser. Efterfølgende har man også fundet mange ikkegenetiske fællestræk (homologier) for Opisthokontas delgrupper. Blandt disse er:
Opisthokontas stamfader var encellet og levede for cirka 1,5 milliarder år siden.
The opisthokonts (Greek: ὀπίσθιος (opísthios) = "rear, posterior" + κοντός (kontós) = "pole" i.e. "flagellum") are a broad group o eukaryotes, includin baith the ainimal an fungus kingdoms,[5] thegither wi the eukaryotic microorganisms that are whiles grouped in the paraphyletic phylum Choanozoa (conventionally assigned tae the protist 'kinrick').[6]
|author=
(help)CS1 maint: multiple names: authors leet (link) The opisthokonts (Greek: ὀπίσθιος (opísthios) = "rear, posterior" + κοντός (kontós) = "pole" i.e. "flagellum") are a broad group o eukaryotes, includin baith the ainimal an fungus kingdoms, thegither wi the eukaryotic microorganisms that are whiles grouped in the paraphyletic phylum Choanozoa (conventionally assigned tae the protist 'kinrick').
Los opistocòntes constituisson un grop d'eucariòtas recampant d'organismes aparentament fòrt divèrses. Lo rapròchament d'aquestes taxons (que los eumicèts, o campairòls, e los metazoaris, o animals) es pro recent. Es basat sus l'estudi de mantun gèn analizats separadament, çò que conferís a l'existéncia dels opistocòntes una cèrta fisabilitat. A partir d'aquesta mesa en evidéncia moleculara, d'autres sinapomorfias son aparegudas coma evidentas confirmant que s'agís plan d'un grop monofiletic. Los opistocòntes se serián separats dels autres eucariòtas fa un miliard d'annadas.
Opistocòntes Classificacion filogenetica Posicion SubdivisionsOpisthokonta es un taxon.
Ang Opisthokont ay isang uri ng superphylum sa kahariang Fungi.
Ang lathalaing ito na tungkol sa Biyolohiya ay isang usbong. Makatutulong ka sa Wikipedia sa nito.
Opisthokonta (grč.: ὀπίσθιος - opístios = zadnji, stražnji + κοντός - kontós = "pol", tj. bič) su široka grupa eukariota , uključujući carstva životinja i gljiva.[1] Opisthokonta, prethodno su označavane kao grupa "Fungi/Metazoa,[2] a općenito su prepoznavane kao kladus. Opisthokonta skupa sa Apusomonadida i Breviata čine veći kladus Obazoa.[3][4][5][6][7]
Zajednička karakteristika opistokonta je su bičaste ćelije, poput spermatozoida većine životinja i spore hitridnih gljiva, sa samo jednim "opisto" (stražnjim) bičem. Upravo ova karakteristika grupi daje ime. Suprotno tome, ćelije flagelata u drugim eukariotskim grupama pokreću jedan ili više prednjih flagela. Međutim, u nekim skupinama opisthokonta, uključujući većinu gljiva, ćelije su se potpuno izgubile.[3]
Karakteristike opistokonta uključuju opća svojstva kao što su
Bliske odnose životinja i gljiva sugerirao je Thomas Cavalier-Smith, 1987.,[9] koji je koristio neformalno ime Opisthokonta (formalni naziv je 1956. koristio za Chytridiomycota od Copelanda), a podržale su ga i kasnije genetičke studije.[10]
Rane filogenije su postavile gljive u blizini biljaka i drugih grupa koje imaju mitohondrije sa ravnim kristama (grebenima), ali taj karakter varira. U novije vrijeme govorilo se da su holoza (životinje) i holomikota (gljive) međusobno mnogo bliže nego biljkama, jer opisthokonti imaju trostruko spajanje karbamoil-fosfat sintetaze, dihidroorotaze i aspartat karbamoiltransferaza kojih nema nije u biljkama, a biljke imaju fuziju timidilat sintaza i dihidrofolat reduktaza kojih nema u opistokontima. Životinje i gljive su također bliže amebama nego biljkama, a biljke su bliže supergrupi SAR protista nego životinjama ili gljivama. Životinje i gljive su heterotrofi, za razliku od biljaka, i dok su gljive sesilne poput biljaka, postoje i sesilne životinje.
Cavalier-Smith i Stechmann [11] tvrde da su se netrepljasti eukarioti kao što su opistokonte i Amoebozoa, skupno zvani Unikonta, odvojili od ostalih dvotrepljastih eukariota, nazvanih Bikonta, nedugo nakon što su se pojavili.
Opistokonte se dijele na Holomycota ili Nucletmycea (gljive i svi organizmi koji su bliže gljivama nego životinjama) i Holozoa (životinje i svi organizmi koji su bliže životinjama nego gljivama); još nije identificiran opistokont baziran na razdvajanje Holomycota / Holozoa. Taksonomiju opistokonti su u velikoj mjeri riješili Torriella et al.[12] Holomycota i Holozoa sastavljene su od slijedećih grupa:
Hoanoflagelati imaju kružni mitohondrijski DNK genom s dugim međugenskim regijama. Oko četiri puta je veći od životinjskih mitohondrijskih genoma i sadrži dvostruko više gena koji kodiraju proteine. Čini se da je Corallochytrium vjerovatno bliže gljivama nego životinjama, na osnovu prisustva ergosterola u membranama i sposobnosti za sintezu lizina putem puta AAA. Oblici sa ihtiosporama imaju deleciju dvije aminokiseline u svom genu EEF1A1, koji se smatra karakterističnim za gljive. Njihov genom je dug>200 kilobaznih pairova, sa nekoliko stotina linearnih hromosoma. U slijedećem filogenetskom stablu prikazano je koliko su se miliona miliona godina (Mya) kladusi razdvajali u novije grane. Stablo Holomycota prikazano je prema Tedersoo-u et al.[14] {{clade |label1=Eukaryota
|1={{clade |label1=Bikonta |1=
Archaeplastida (Biljke sensu lato)
|label3=Podiata |3={{clade |1=CRuM |label2=Amorphea/
|sublabel2=Unikonta |2={{clade |1=Amoebozoa |label2=Obazoa |2={{clade |1=Breviatea |2={{clade |1=Apusomonadida
|label2=Opisthokonta |sublabel2=1300 mya |2={{clade |label1=Holomycota |1={{clade |label1 = Cristidiscoidea |1=
|label2=Gljive/ |sublabel2=Opisthosporidia |2={{clade |1=BCG2 |2={{clade |1={{clade |2=Aphelida |1=[[Eumycota|Prave gljive }} |2=
Rozellomyceta/ Cryptomycota}}}}
}}
|label2 =Holozoa |2=
Pluriformea Filozoa Choanozoa}}
}}}}}}}}
|state2=double |2=Excavata }} |style1=font-size:80%;line-height:80%}}
Jedan pogled na velika carstva i njihove matične grupe.[15]
Mikrosporidijske spore (Microsporidia)
Chytrida (bičaste gljive)
Sphaeroforma sp. (Mesomycetozoea)
Ministeria sp. (Filasterea)
Capsaspora sp. (Filasterea)
Desmarella sp. kolonijska (Choanoflagellatea)
|authors=
(pomoć)CS1 održavanje: koristi se parametar authors (link) D Opisthokonta (Gr.: Hinterpoligi, wäge dr Position vu dr Gaisle) sin aini vu dr Gruppe vu dr Eukaryote, also Lääbewääse mit Zällchärn. Zue ihne ghere vor allem di Vylzällige Dierer, wu alli Dierer derzu ghere, un d Schwimm (Fungi) un e Dail Gruppe vu aizällige Organisme.
D Opisthokonta zaichne sich morfologisch uus dur Zälle mit eme ainzelne dorsale (posterior) Cilium ohne Mastigonema, wu zmindescht in eme Entwickligsstadium vorhanden isch. Bi ainzelne Taxa cha des sekundär wider verlore syy. Uußerdem hän d Zälle ne Baar Kinetosome oder Zentriole, wu chenne abgwandlet syy.
Adl et al. (2005) glidere d Opisthokonta in vier Gruppe ohni klassischi Rangstapfle[1].
Adl SM, Simpson AGB, Farmer MA, Andersen RA, Anderson OR, Barta JA, Bowser SS, Bragerolle G, Fensome RA, Fredericq S, James TY, Karpov S, Kugrens P, Krug J, Lane CE, Lewis LA, Lodge J, Lynn DH, Mann DG, McCourt RM, Mendoza L, Moestrup Ø, Mozley-Standridge SE, Nerad TA, Shearer CA, Smirnov AV, Spiegel FW, Taylor MFJR: The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. In: Journal of Eukaryotic Microbiology 52 (2005): 399 - 451
Opisthokonta (grč.: ὀπίσθιος - opístios = zadnji, stražnji + κοντός - kontós = "pol", tj. bič) su široka grupa eukariota , uključujući carstva životinja i gljiva. Opisthokonta, prethodno su označavane kao grupa "Fungi/Metazoa, a općenito su prepoznavane kao kladus. Opisthokonta skupa sa Apusomonadida i Breviata čine veći kladus Obazoa.
D Opisthokonta (Gr.: Hinterpoligi, wäge dr Position vu dr Gaisle) sin aini vu dr Gruppe vu dr Eukaryote, also Lääbewääse mit Zällchärn. Zue ihne ghere vor allem di Vylzällige Dierer, wu alli Dierer derzu ghere, un d Schwimm (Fungi) un e Dail Gruppe vu aizällige Organisme.
पृष्ठध्रुव या ऑपिस्थोकॉण्ट (opisthokonts) (यूनानी: ὀπίσθιος (opísthios) = "पीछे, पृष्ठ" + κοντός (kontós) = "ध्रुव" अर्थात् "कशाभिका") या कीपजन्तु सुकेन्द्रिकों का एक विशाल समूह हैं, जिसमें प्राणी जगत और फफूंद जगत दोनों शामिल हैं, व इसमें सुकेन्द्रिकीय सूक्ष्मजीव भी शामिल हैं जो कभी कभी परासंघीय संघ कीपजन्तु में समूहबद्ध किएँ जाते हैं (पारम्परिक रूप से प्रोटिस्ट जगत को सौंपे जाते हैं)।
Opisthokonta estas klado, kie oni trovas kaj bestojn kaj fungojn. La nomo devenas el la greka lingvo οπίσθω- opisthō = malantaŭe kaj κοντός kontós = flagelo).
Opisthokonta (kreeka keeles οπίσθω- (opisthō-) = "taga-" + κοντός (kontos) = "vibur") on suur eukarüootide rühm, kuhu kuuluvad loomariik, seeneriik ja mõningad protistid (kaelusflagellaadid, korallohütriidid, ihtüospoorid ja nukleariidid, kollektiivselt nimetatud Choanozoa). Eesti keeles on kasutatud terminit tagaviburilised. Molekulaargeneetiliste uuringute põhjal moodustavad nad ühe monofüleetilise grupi – klaadi.
Nende üks ühistunnus on, et nende ujuvatel rakkudel (näiteks loomade spermid ja hütriidide eosed) paikneb liikumist võimaldav vibur raku tagaosas (posterioorselt). Teiste eukarüootide viburrakkudel on tõmbav(ad) vibur(id) raku eesotsas.
Termini opisthokont võttis 1956 kasutusele Copeland, tähistamaks hütriide. 1987 püstitas Thomas Cavalier-Smith loomade ja seente lähedase suguluse hüpoteesi; seda kinnitasid hilisemad uuringud ja opisthokonta tuli kasutusele loomade ja seente klaadi ühisnimetusena. Varem liigitati nad lähedasteks taimede ja teiste rühmadega, millel on lamedate kristadega mitokondrid, kuid see tunnus ei ole ühene.
Cavalier-Smithi ja Stechmanni järgi üheviburilised eukarüoodid ehk unikondid (opisthokondid ja Amoebozoa) eraldusid kaheviburilistest eukarüootidest (bikontidest) evolutsiooni varases etapis.
Ilmselt on tagaviburilised (arvatavasti ka amööbid (Amoebozoa)) eukarüootide seas ühed kõige primitiivsemad, sest nende rakud paistavad tsütoloogiliselt olevat kõige sarnasemad esimese eukarüoodiga. Näiteks on neil reeglina ainult üks vibur ja puuduvad kloroplastid. Paljudel teistel eukarüootidel on seevastu keeruline rakustruktuur, paljudel on peale mitokondrite veel kloroplastid (mõnedel on need lausa sekundaarsed või tertsiaarsed; vt artiklit eukarüootidest), vähemalt kaks viburit (mõnedel neli ja rohkem). Loomarakkudest on tagaviburiliste ühise eellasega kõige sarnasem sperm. Seente hulgast on tüüpilised tagaviburilised tagaviburseened (Chytridiomycetes), keda vahel siiski protistide hulka arvatakse.
Tegemist on kõige liigirikkama eukarüootide rühmaga. Teadaolev liikide arv võib küündida 1,5 miljonini (suurem osa nendest putukad), kuid see on tõenäoliselt 5–20% tegelikust liikide arvust.
Opisthokonta (kreeka keeles οπίσθω- (opisthō-) = "taga-" + κοντός (kontos) = "vibur") on suur eukarüootide rühm, kuhu kuuluvad loomariik, seeneriik ja mõningad protistid (kaelusflagellaadid, korallohütriidid, ihtüospoorid ja nukleariidid, kollektiivselt nimetatud Choanozoa). Eesti keeles on kasutatud terminit tagaviburilised. Molekulaargeneetiliste uuringute põhjal moodustavad nad ühe monofüleetilise grupi – klaadi.
Nende üks ühistunnus on, et nende ujuvatel rakkudel (näiteks loomade spermid ja hütriidide eosed) paikneb liikumist võimaldav vibur raku tagaosas (posterioorselt). Teiste eukarüootide viburrakkudel on tõmbav(ad) vibur(id) raku eesotsas.
Termini opisthokont võttis 1956 kasutusele Copeland, tähistamaks hütriide. 1987 püstitas Thomas Cavalier-Smith loomade ja seente lähedase suguluse hüpoteesi; seda kinnitasid hilisemad uuringud ja opisthokonta tuli kasutusele loomade ja seente klaadi ühisnimetusena. Varem liigitati nad lähedasteks taimede ja teiste rühmadega, millel on lamedate kristadega mitokondrid, kuid see tunnus ei ole ühene.
Cavalier-Smithi ja Stechmanni järgi üheviburilised eukarüoodid ehk unikondid (opisthokondid ja Amoebozoa) eraldusid kaheviburilistest eukarüootidest (bikontidest) evolutsiooni varases etapis.
Ilmselt on tagaviburilised (arvatavasti ka amööbid (Amoebozoa)) eukarüootide seas ühed kõige primitiivsemad, sest nende rakud paistavad tsütoloogiliselt olevat kõige sarnasemad esimese eukarüoodiga. Näiteks on neil reeglina ainult üks vibur ja puuduvad kloroplastid. Paljudel teistel eukarüootidel on seevastu keeruline rakustruktuur, paljudel on peale mitokondrite veel kloroplastid (mõnedel on need lausa sekundaarsed või tertsiaarsed; vt artiklit eukarüootidest), vähemalt kaks viburit (mõnedel neli ja rohkem). Loomarakkudest on tagaviburiliste ühise eellasega kõige sarnasem sperm. Seente hulgast on tüüpilised tagaviburilised tagaviburseened (Chytridiomycetes), keda vahel siiski protistide hulka arvatakse.
Opisthokonta Eukaryotaren barruko talde monofiletiko bat da. Bertan forma zelulabakar flagelatuak eta onddo zein animaliak sartzen dira. Izena flageloari zor zaio: flagelo bakarra izan ohi dute zelularen atzealdean, espermatozoideengan gertatzen den bezala.
Opisthokonta Eukaryotaren barruko talde monofiletiko bat da. Bertan forma zelulabakar flagelatuak eta onddo zein animaliak sartzen dira. Izena flageloari zor zaio: flagelo bakarra izan ohi dute zelularen atzealdean, espermatozoideengan gertatzen den bezala.
Is grúpa leathan Eocarótach iad na opisthokonts (SeanGhréigis: οπίσθω- (opisthō-) = "cúl, deiridh" + κοντός (kontos) = "cuaille" i.e. lascaid), lena n-áirítear Ríocht na nAinmhithe agus Ríocht na bhFungas, maille leis an fíleam Choanozoa agus Mesomycetozoa i "ríocht" na bprótaisteach. Tugann staidéir le fios gur grúpa monaifíléiteach iad.
Os opistocontos ou Opisthokonta ou "grupo Fungos/Metazoos"[1] é un amplo grupo de eucariotas, que comprende os reinos dos animais e dos fungos,[2] e un grupo de microorganismos eucariotas que se adoitan agrupar no filo parafilético Choanozoa.[3] Estudos xenéticos e ultraestruturais apoian claramente a idea de que os opistocontos son un grupo monofilético.
A característica común dos Opisthokonta é que teñen células flaxeladas, como é o caso dos espermatozoides dos animais ou as quitridioesporas dos fungos, situado na parte posterior da célula, é dicir, na parte oposta da dirección cara á que se move a célula (do mesmo modo que dicimos que a hélice está na parte posterior dos barcos). Isto dálle ao grupo o seu nome (do grego ὀπίσθιος, opísthios, "posterior" + κοντός, kontós, "pértega, poste", referíndose aquí ao flaxelo). As células flaxeladas doutros grupos de eucariotas, polo contrario, propúlsanse con flaxelos situados en posición anterior.
A estreita relación entre os animais e os fungos foi suxerida por Cavalier-Smith en 1987,[4] que utilizou o nome informal opisthokonta (o nome formal fora utilizado para os Chytridiomycota), e isto foi confirmado por estudos xenéticos posteriores.[5]
As primeiras filoxenias situábanos próximos ás plantas e outros grupos que teñen mitocondrias con cristas planas, pero este carácter é variable.
Cavalier-Smith e Stechmann [6] argumentan que os eucariotas uniciliados como os opistocontos e os Amoebozoa, denominados en conxunto Unikonta, separáronse doutros eucariotas biciliados, chamados Bikonta, pouco despois de que estes xurdiran na evolución.
Unha forma de dividir os Opisthokonta é distinguir os grupos Holomycota ou Nucletmycea (fungos e todos os organismos que están máis relacionados cos fungos ca cos animais) e Holozoa (animais e todos os organismos que están máis relacionados cos animais ca cos fungos); non foron identificados opistocontos basais anteriores á separación de Holomycota e Holozoa.
Outra forma de clasificalos é a que se mostra no seguinte diagrama de clados:[7][8]
Opisthokonta Holomycota Holozoa Filozoa ApoikozoaOs opistocontos ou Opisthokonta ou "grupo Fungos/Metazoos" é un amplo grupo de eucariotas, que comprende os reinos dos animais e dos fungos, e un grupo de microorganismos eucariotas que se adoitan agrupar no filo parafilético Choanozoa. Estudos xenéticos e ultraestruturais apoian claramente a idea de que os opistocontos son un grupo monofilético.
A característica común dos Opisthokonta é que teñen células flaxeladas, como é o caso dos espermatozoides dos animais ou as quitridioesporas dos fungos, situado na parte posterior da célula, é dicir, na parte oposta da dirección cara á que se move a célula (do mesmo modo que dicimos que a hélice está na parte posterior dos barcos). Isto dálle ao grupo o seu nome (do grego ὀπίσθιος, opísthios, "posterior" + κοντός, kontós, "pértega, poste", referíndose aquí ao flaxelo). As células flaxeladas doutros grupos de eucariotas, polo contrario, propúlsanse con flaxelos situados en posición anterior.
Opisthokonta, velika monofiletska “superklada“, takson kojim Cavalier-Smith, 1987 objedinjuje višestanične životinje carstva Animalia i više gljive Fungi u domeni eukariota, uključujući i mikroorganizme Choanozoa[1].
Opisthokonta posjeduju složene životne cikluse i brojne visoko diferencirane stanične tipove.
Opisthokonta, velika monofiletska “superklada“, takson kojim Cavalier-Smith, 1987 objedinjuje višestanične životinje carstva Animalia i više gljive Fungi u domeni eukariota, uključujući i mikroorganizme Choanozoa.
Opisthokonta posjeduju složene životne cikluse i brojne visoko diferencirane stanične tipove.
Opisthokonta (Bahasa Yunani: ὀπίσθιος (opísthios) = "belakang, posterior" + κοντός (kontós) = "pole" yaitu "flagelum") adalah kelompok luas eukariota, termasuk kerajaan hewan dan fungi,[1] bersama-sama dengan mikroorganisme eukariotik yang kadang-kadang dikelompokkan dalam filum parafiletik Choanozoa (secara konvensional dimasukkan untuk 'kerajaan' protista).[2] Opisthokonta, kadang-kadang disebut sebagai 'kelompok Fungi/Metazoa',[3] umumnya diakui sebagai klad monofiletik.[4][5][6][7]
Opisthokonta dibagi menjadi Holomycota atau Nucletmycea (jamur dan semua organisme lebih erat terkait dengan jamur daripada hewan) dan Holozoa (hewan dan semua organisme yang terkait lebih erat dengan binatang daripada jamur); tidak ada opisthokonta basal ke perpecahan Holomycota/Holozoa yang teridentifikasi.[butuh rujukan] Namun, sebuah studi 2013 menunjukkan bahwa mungkin ada lebih banyak opisthokonta uniseluler dari yang diduga sebelumnya.[8] Holomycota dan Holozoa terdiri dari kelompok berikut.[butuh rujukan]
Takson parafiletik Choanozoa mencakup holozoa bukan-hewan, atau opisthokonta bukan-hewan dan bukan-fungi.
Opisthokonta (Bahasa Yunani: ὀπίσθιος (opísthios) = "belakang, posterior" + κοντός (kontós) = "pole" yaitu "flagelum") adalah kelompok luas eukariota, termasuk kerajaan hewan dan fungi, bersama-sama dengan mikroorganisme eukariotik yang kadang-kadang dikelompokkan dalam filum parafiletik Choanozoa (secara konvensional dimasukkan untuk 'kerajaan' protista). Opisthokonta, kadang-kadang disebut sebagai 'kelompok Fungi/Metazoa', umumnya diakui sebagai klad monofiletik.
Opisthoconta sunt unus e sex "supergregibus" Eucaryotorum, animantium unius cellae quae nucleum habent, secundum systematicam Eucaryotorum ab Adl et aliis anno 2005 creatam. Ad eos praesertim pertinent Metazoa (= Animalia pluricellularia), Fungi et nonnulli greges organismorum unicellularium.
Insignum morphologicum Opisthocontorum sunt cellulae cum singulo cilio dorsale (posteriore) absque Mastigonemis (fimbria flagelli), quod eis est saltem in uno stadio vitae. Potest quidem apud singula Taxa prorsus amitti postea. Praeterea cellulae possident cinetosomatum (=corpuscula basalia ciliorum, structura 9x2+2) vel centriolorum (structura filamentorum 9x3+0) par, quod permutatum esse potest.
Adl et alii Opisthoconta dividunt in greges quattuor absque gradibus classicis:
Opisthoconta sunt unus e sex "supergregibus" Eucaryotorum, animantium unius cellae quae nucleum habent, secundum systematicam Eucaryotorum ab Adl et aliis anno 2005 creatam. Ad eos praesertim pertinent Metazoa (= Animalia pluricellularia), Fungi et nonnulli greges organismorum unicellularium.
De Opisthokonta of opisthokonten (van Grieks: ὀπίσθω- (achter); κοντός (uitsteeksel)) zijn in de taxonomie een groep eukaryotische organismen, waar behalve een aantal groepen protisten met een enkel flagellum ook de rijken der dieren en schimmels toe gerekend worden. Zowel genetisch als ultrastructureel onderzoek heeft sterke bewijzen opgeleverd dat de Opisthokonta een monofyletische groep vormen.[1]
Opistokonta onderscheiden zich morfologisch door cellen met een enkel flagellum en een dorsaal liggend cilium zonder mastigonema, dat minstens in een bepaalde ontwikkelingsfase zichtbaar is. Bij sommige taxa kan dit echter secundair volledig verdwenen zijn. Daarnaast bezitten cellen van Opisthokonta een paar kinetosomen of centriolen. De mitochondriën van Opisthokonta hebben in veel gevallen platte cristae.
De clade Opisthokonta werd ingevoerd door de Engelse bioloog Thomas Cavalier-Smith in 1987. Cavalier-Smith voerde de clade in om de schimmels en dieren samen onder te brengen, maar ook veel protisten worden tegenwoordig tot de Opisthokonta gerekend.[2] De Opisthokonta worden soms samen met de Amoebozoa in de clade Unikonta geplaatst, op grond van dat al de cellen van al deze organismen een enkel flagellum kunnen hebben. Andere groepen eukaryoten hebben twee of meer flagella, en worden in de clade Bikonta geplaatst.[3]
Stamboom van de dieren binnen de UnikontaStamboom van de dieren binnen de Unikonta
De Opisthokonta omvat de volgende "klassieke" groepen:
De evolutionaire en cladistieke verwantschappen binnen de Unikonta worden nog intensief onderzocht en steeds herzien. Het volgende cladogram verbeeldt de huidige inzichten:[4]
In deze weergave is het taxon Mesomycetozoa, dat parafyletisch van aard is, verdwenen. De vroeger in dit taxon ingedeelde geslachten worden nu als volgt over andere groepen verdeeld:
Andere hierin ongebruikte taxa zijn:
Literatuur
Externe links
De Opisthokonta of opisthokonten (van Grieks: ὀπίσθω- (achter); κοντός (uitsteeksel)) zijn in de taxonomie een groep eukaryotische organismen, waar behalve een aantal groepen protisten met een enkel flagellum ook de rijken der dieren en schimmels toe gerekend worden. Zowel genetisch als ultrastructureel onderzoek heeft sterke bewijzen opgeleverd dat de Opisthokonta een monofyletische groep vormen.
Opisthokonta er en stor gruppe av heterotrofe eukaryote organismer som foruten flere små encellede grupper omfatter to av de mest suksessrike flercellede organismegruppene, dyr og sopper.
De nære slektskapsbåndene mellom dyr og sopper ble oppdaget av den britiske biologen Thomas Cavalier-Smith i 1987, på grunnlag av RNA-baserte slektskapsanalyser. I etterkant har man også funnet mange ikke-genetiske fellestrekk (homologier) for Opisthokontas delgrupper. Blant disse er:
Opisthokontas stamart var encellet og levde for cirka 1,5 milliarder år siden. Fylogenetiske analyser har også plassert flere nålevende encellede organismer i gruppen. Av disse står krageflagellater nærmest dyr, mens mikrosporidier har vist seg å høre til soppene. De andre gruppene har ikke blitt sikkert plassert i Opisthokontas stamtre ennå. Mesomycetozoa (tummelsykesoppen m.m.) kan være krageflagellatenes nærmeste slektning, mens Ancyromonas ser ut til å være søstergruppen til alle de øvrige Opisthokonta.
I september 2003 så Cavalier-Smiths stamtre slik ut:[1]
Rike Plantae
Rike Chromista
Rike Animalia
Rike Fungi
Opisthokonta – w nowoczesnych klasyfikacjach supergrupa eukariontów. Wyróżniona na podstawie szczegółów wici występujących u wiciowców kołnierzykowych, zwierząt (w plemnikach) i pierwotnych grzybów. W filogenetyce molekularnej rozszerzona o kolejne klady na podstawie molekularnych badań genetycznych[1][2]. Organizmy te, zaliczane do Unikonta, mają tylko jedną wić, tzw. wić tylną, która popycha komórkę do przodu, w przeciwieństwie do organizmów, których komórka jest ciągnięta przez wić.
grzyby (Fungi)
wiciowce kołnierzykowe (Choanoflagellata)
wielokomórkowce (Metazoa) – zwierzęta
Grupa zawierająca – Eukaryota (eukarionty)
Opisthokonta – w nowoczesnych klasyfikacjach supergrupa eukariontów. Wyróżniona na podstawie szczegółów wici występujących u wiciowców kołnierzykowych, zwierząt (w plemnikach) i pierwotnych grzybów. W filogenetyce molekularnej rozszerzona o kolejne klady na podstawie molekularnych badań genetycznych. Organizmy te, zaliczane do Unikonta, mają tylko jedną wić, tzw. wić tylną, która popycha komórkę do przodu, w przeciwieństwie do organizmów, których komórka jest ciągnięta przez wić.
Opistocontele (Opisthokonta) (din greaca opisthen = posterior + kontax = pol, flagel) este un supergrup de eucariote care cuprinde animalele (Animalia) și ciupercile (Fungi), precum și mai multe grupuri de protiste (Protista), inclusiv coanoflagelatele (Choanoflagellata) unicelulare libere, ihtiosporele (Ichthyosporea) (un grup mare de paraziți), și un grup de amibe libere - nucleariidele (Nucleariida) și care se caracterizează prin prezența la unele celule a unui singur flagel situat la extremitatea posterioară a sa.
Coanoflagelatele, gameții masculini (spermatozoizii) ai animalelor și majoritatea zoosporilor ai chitridelor (singurele ciuperci flagelate) se mișcă înainte cu ajutorul unui singur flagel situat la extremitatea posterioară. Dispoziția flagelului este cvasiunică și sa sugerat că el a fost moștenit de la strămoșul comun al opistocontelor.
La începutul anilor 1990, mai multe filogenii moleculare au demonstrat legătura specifică dintre animale, coanoflagelate și ciuperci. Celelalte grupuri au fost integrate treptat în opistoconte în mare parte grație analizelor acidului ribonucleic ribozomal (ARNr). Monofilia acestui grup este de asemenea susținută de o inserție în factorul de elongație EF-1 alfa. Studiile moleculare recente indica faptul că coanoflagelatele și ihtiosporele sunt mai strâns legate de animale decât de ciuperci, dar, în mod general, relațiile precise în cadrul opistocontelor rămân neclare.
Opistocontele (Opisthokonta) (din greaca opisthen = posterior + kontax = pol, flagel) este un supergrup de eucariote care cuprinde animalele (Animalia) și ciupercile (Fungi), precum și mai multe grupuri de protiste (Protista), inclusiv coanoflagelatele (Choanoflagellata) unicelulare libere, ihtiosporele (Ichthyosporea) (un grup mare de paraziți), și un grup de amibe libere - nucleariidele (Nucleariida) și care se caracterizează prin prezența la unele celule a unui singur flagel situat la extremitatea posterioară a sa.
Coanoflagelatele, gameții masculini (spermatozoizii) ai animalelor și majoritatea zoosporilor ai chitridelor (singurele ciuperci flagelate) se mișcă înainte cu ajutorul unui singur flagel situat la extremitatea posterioară. Dispoziția flagelului este cvasiunică și sa sugerat că el a fost moștenit de la strămoșul comun al opistocontelor.
La începutul anilor 1990, mai multe filogenii moleculare au demonstrat legătura specifică dintre animale, coanoflagelate și ciuperci. Celelalte grupuri au fost integrate treptat în opistoconte în mare parte grație analizelor acidului ribonucleic ribozomal (ARNr). Monofilia acestui grup este de asemenea susținută de o inserție în factorul de elongație EF-1 alfa. Studiile moleculare recente indica faptul că coanoflagelatele și ihtiosporele sunt mai strâns legate de animale decât de ciuperci, dar, în mod general, relațiile precise în cadrul opistocontelor rămân neclare.
Opistokonty[1] (lat. Opisthokonta) je v súčasných systémoch veľký taxón živých organizmov (niekedy konkrétne hodnotený ako nadskupina [angl. supergroup], ríša a pod.). Zahŕňa okrem určitých jednobunkovcov (golierikovce) aj všetky huby a živočíchy, preto ide z hľadiska praxe o veľmi dôležitý taxón. V tradičných systémoch tento taxón neexistuje - huby a živočíchy v nich tvoria samostatné veľké taxóny (spravidla ríše) a spomínané jednobunkovce sú obyčajne zaradené pod rôznymi názvami medzi prvoky (Protozoa).
Pôvodne mal vedecký názov Opisthokonta iný význam než dnes. Copeland 1956 názvom Opisthokonta totiž označil prahuby (Archimycetes), čo je taxón, ktorý uňho prakticky zodpovedá tomu, čo sa inde volá bunkovky (Chytridiomycetes), čo je taxón patriaci pod huby. [2]
(Vysvetlivky: znak / oddeľuje synonymá; značky A, B, C označujú rôzne významy toho istého názvu) Základným zdrojom pre uvedený systém je Adl et al. 2018:
Opisthokonta (po slovensky opistokonty):
Možné alternatívne zoskupenia (taxóny) v rámci opistokontov sú:
Ako vidno, ak sa použije taxón Choanozoa B, tak opistokonty vlastne pozostávajú len z 3 taxónov: Choanozoa, Fungi a Animalia, čiže po slovensky z golierikatcov, húb a živočíchov.
Zdroje kapitoly Systematika (a úvodu článku):[3][4][5][6][7][1][8][9][10][11][12][13][14]
Zlúčenie živočíchov a húb do jedného taxónu sa uskutočnilo na základe molekulárnych údajov a to napriek tomu, že staršie systémy zaraďovali huby k rastlinám. Spoločnými znakmi zástupcov tejto ríše je, že pokiaľ tieto organizmy tvoria bičíkaté bunky, ich bičík je vždy iba jeden a je posteriórny (opistokontný). Ich mitochondrie majú ploché priehradky (kristy).[15] Ďalej sa táto ríša líši od iných moderných eukarotických ríš schopnosťou syntetizovať bielkovinu kolagén a špecifickým spôsobom biosyntézy sterolov.[14]
Opistokonty sú druhovo najbohatšia ríša živých organizmov na Zemi. Zahŕňa samostatné aj koloniálne bičíkovce, rôzne typy améb, vláknité, skôr nepohyblivé organizmy bez bičíkatých štádií aj pohyblivé mnohobunkové organizmy s bičíkatými spermiami. Je tiež možné, že opistokonty sú bazálnou skupinou eukaryotov.[14]
Opistokonty nemajú ani nikdy nemali plastidy. Sú odkázané výhradne na heterotrofný spôsob života, hoci niektoré huby a živočíchy môžu žiť v mutualistickom vzťahu s autotrofnými organizmami a sú preto zdanlivo autotrofné (napr. lišajník).
Opistokonty (lat. Opisthokonta) je v súčasných systémoch veľký taxón živých organizmov (niekedy konkrétne hodnotený ako nadskupina [angl. supergroup], ríša a pod.). Zahŕňa okrem určitých jednobunkovcov (golierikovce) aj všetky huby a živočíchy, preto ide z hľadiska praxe o veľmi dôležitý taxón. V tradičných systémoch tento taxón neexistuje - huby a živočíchy v nich tvoria samostatné veľké taxóny (spravidla ríše) a spomínané jednobunkovce sú obyčajne zaradené pod rôznymi názvami medzi prvoky (Protozoa).
Opisthokonta (av grekiskans ὀπίσθω- (opisthō-), ’bakre’, och κοντός (kontos), ’påle’ det vill säga flagell) är en bred grupp eukaryoter som innefattar både djur och svampar och flera grupper av encelliga protister.[1][2] Både genetiska och strukturella studier stöder opistokonter som en monofyletisk grupp.
En gemensam egenskap hos opistokonter är att cellerna normalt har en enda flagell i bakänden, till skillnad från många andra eukaryoter som har flageller i framändan. Flagellen är den lilla svans som till exempel människans spermier simmar med. Det är denna bakre flagell som har givit gruppen sitt namn.
Enligt Thomas Cavalier-Smith och Alexandra Stechmann hör alla eukaryoter med en enda flagell (opistokonter och amöbor) samman i gruppen Unikonta, medan övriga eukaryoter som har två flageller bildar gruppen Bikonta.[3]
En nära relation mellan djur och svampar föreslogs först av Cavalier-Smith 1987,[4] som informellt använde namnet ”Opisthokonta”. Släktskapen bekräftades senare i genetiska studier på 1990-talet.[5]
Opisthokonta (av grekiskans ὀπίσθω- (opisthō-), ’bakre’, och κοντός (kontos), ’påle’ det vill säga flagell) är en bred grupp eukaryoter som innefattar både djur och svampar och flera grupper av encelliga protister. Både genetiska och strukturella studier stöder opistokonter som en monofyletisk grupp.
Sinh vật lông roi sau (danh pháp khoa học: Opisthokonta, từ tiếng Hy Lạp: ὀπίσθιος (opísthios) = "hậu, sau" + κοντός (kontós) = "sào, cột" nghĩa là "lông roi, tiên mao") là một nhóm rộng các sinh vật nhân chuẩn (Eukaryota), bao gồm cả các giới quen thuộc như động vật và nấm[1], cùng với các vi sinh vật nhân chuẩn khác mà đôi khi được gộp trong ngành cận ngành là Choanozoa (trước đây xếp trong giới sinh vật nguyên sinh (Protista)[2]. Các nghiên cứu di truyền cũng như siêu cấu trúc đều hỗ trợ mạnh quan điểm cho rằng Opisthokonta tạo thành một nhóm đơn ngành.
"Opisthokonta" và "nhóm Fungi/Metazoa" đôi khi được coi là đồng nghĩa của nhau[3].
Một đặc trưng phổ biến trong nhóm này là ở chỗ các tế bào lông roi, chẳng hạn như ở tinh trùng của phần lớn động vật và các bào tử của ngành nấm Chytridiomycota, đẩy chính chúng di chuyển bằng một lông roi sau. Chính đặc trưng này đem lại tên gọi cho nhóm.
Ngược lại, các tế bào lông roi ở các nhóm sinh vật nhân chuẩn khác đẩy chính chúng di chuyển bằng một hay nhiều lông roi trước.
Quan hệ gần gũi của động vật và nấm đã được Cavalier-Smith đề xuất vào năm 1987[4], khi đó ông sử dụng tên gọi không chính thức opisthokonta (tên gọi chính thức đã từng được sử dụng để chỉ nấm trong nhóm Chytridiomycota), và nó được xác nhận trong các nghiên cứu di truyền muộn hơn[5].
Các nghiên cứu phát sinh chủng loài đầu tiên đặt chúng gần thực vật và các nhóm sinh vật khác có ti thể với nếp màng trong phẳng, nhưng đặc trưng này không ổn định.
Cavalier-Smith và Stechmann[6] cho rằng các sinh vật nhân chuẩn một lông rung như Opisthokonta và Amoebozoa, gộp lại cùng nhau tạo thành nhóm sinh vật một lông roi (Unikonta), tách rời với các sinh vật nhân chuẩn hai lông rung khác (gọi là sinh vật hai lông roi - Bikonta), ngay sau khi chúng tiến hóa.
Một trong các quan điểm về các giới lớn và các nhóm thân cây của chúng.[7]
|month=
bị phản đối (trợ giúp) |month=
bị phản đối (trợ giúp) |coauthors=
bị phản đối (trợ giúp) |coauthors=
bị phản đối (trợ giúp)
|coauthors=
bị phản đối (trợ giúp)
Sinh vật lông roi sau (danh pháp khoa học: Opisthokonta, từ tiếng Hy Lạp: ὀπίσθιος (opísthios) = "hậu, sau" + κοντός (kontós) = "sào, cột" nghĩa là "lông roi, tiên mao") là một nhóm rộng các sinh vật nhân chuẩn (Eukaryota), bao gồm cả các giới quen thuộc như động vật và nấm, cùng với các vi sinh vật nhân chuẩn khác mà đôi khi được gộp trong ngành cận ngành là Choanozoa (trước đây xếp trong giới sinh vật nguyên sinh (Protista). Các nghiên cứu di truyền cũng như siêu cấu trúc đều hỗ trợ mạnh quan điểm cho rằng Opisthokonta tạo thành một nhóm đơn ngành.
"Opisthokonta" và "nhóm Fungi/Metazoa" đôi khi được coi là đồng nghĩa của nhau.
Парафилетический таксон Choanozoa включает или не животных Holozoa, или Opisthokonta, не являющихся ни животными, ни грибами.
Парафилетический таксон Choanozoa включает или не животных Holozoa, или Opisthokonta, не являющихся ни животными, ни грибами.
後鞭毛生物(學名:Opisthokont)是真核生物的一個范围广泛的主要類群,包括動物和真菌界,以及原生生物的領鞭毛蟲門和中粘菌门[1]。基因和超結構的研究都強烈地支持後鞭毛生物會形成一個單系群演化支[2][3][4][5]。
後鞭毛生物共同的特徵在於其鞭毛細胞,如大多數動物的精子和壺菌門的孢子,都有單一個位於後側的鞭毛在推動它們。這也是此一類群名稱的由來。相對地,其他真核生物的鞭毛細胞是由一個或更多個位於前側的鞭毛包推動的。
動物和真菌之間親近的關係是湯瑪斯·卡弗利爾-史密斯於1987年首先提出來的,並在之後的基因研究中得到了證實。早期的種系發生學將真菌放在植物和其他有平滑脊粒線體的類群附近,但其地位是變動的。湯瑪斯·卡弗利爾-史密斯和施特希曼主張單鞭毛真核生物如後鞭毛生物和變形蟲門一起組成了稱之為單鞭毛生物的類群,而和其他雙鞭毛真核生物(稱之為雙鞭毛生物)相區隔。