Malpa kapucínska (lat. Cebus capucinus) je neveľká opica z čeľade ploskonosových opíc malpovitých (Cebidae). Obýva tropické dažďové lesy v Južnej a Strednej Amerike.
Svoj rodový názov získala podľa kapucínskych mníchov, ktorých rúcho pripomína žlté sfarbenie malpy kapucínskej na hrdle, hlave a ramenách, ktoré kontrastuje s čierno sfarbeným zvyškom tela. Na temene hlavy sa občas objavuje čierny prúžok srsti pripomínajúci tvar písmena V. Malpa kapucínska meria na dĺžku okolo 48 cm, pričom dospelý samec zriedkakedy presiahne hmotnosť 6 kg, samica váži obvykle medzi 4 až 5 kg. Chápavý chvost je až 55 cm dlhý. Samci sú výrazne väčší ako samice.
Žije v skupinách tvorených 2 až 20 kusmi a vedenými jedným dominantným samcom a samicou. Sú to denné primáty, ktoré väčšinu času trávia na stromoch, kde sa živia zvlášť listami, rôznymi plodmi, kvetmi, stonkami a bobuľami. Samica rodí po 157-167 dennej gravidite jedno mláďa. Najviac pôrodov prebieha medzi decembrom a aprílom. Mláďa je plne odstavené vo veku dvanástich mesiacov a pohlavnú dospelosť dosahuje vo veku medzi druhým až tretím rokom života. V prírode sa obvykle dožíva 15 – 17 rokov, v zajatí to môže byť aj takmer o desať rokov viac.
Bolo u nej pozorované používanie nástrojov. Napr. použitie palice na odohnanie jedovatého hada [1]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malpa kapucínska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Malpa kapucínska
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malpa kapucínská na českej Wikipédii.
Malpa kapucínska (lat. Cebus capucinus) je neveľká opica z čeľade ploskonosových opíc malpovitých (Cebidae). Obýva tropické dažďové lesy v Južnej a Strednej Amerike.
