Stehlík obyčajný alebo stehlík pestrý[3] (lat. Carduelis carduelis) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Žije v Európe, v severnej Afrike a v západnej Ázii.[4] Hniezdi na celom Slovensku až do 1 000 m n. m. (v období hniezdenia bol najvyššie zistený vo Veľkej Fatre 1 400 m n. m.).[5] V mimohniezdnom období sa potulujú v kŕdlikoch aj vo vysokých polohách (najvyššie boli zistené vo Veľkej Fatre na Krížnej a Ostredku 1 500 – 1 590 m n. m.)[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov stehlík obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia stúpa, v Európe bol v rokoch 1980 – 2013 zaznamený mierny nárast stavov.[1]
Stehlík obyčajný meria 12 – 14 cm[6][7] a váži 11,5 – 20 g[4]. Obe pohlavia majú rovnaké zafarbenie, červenú prednú časť hlavy, biely náhrdelník sa tiahne až na boky hlavy a zadná časť hlavy je čierna. Na čiernom krídle majú zlatožltý pás. Chrbát majú hnedý s beľavou kostrčou. Chvostové perá sú čierne s bielymi škvrnkami.[4][6] Podľa tejto farebnej kombinácie ich ľahko rozoznáme. Mláďatám až do októbra chýba červená farba na hlave, chrbát i hlavu majú žltosivú s hnedým vzorom.[4][7] Dovtedy rozlíšime mláďatá stehlíka obyčajného od iných pinkovitých podľa čiernych chvostových letiek a žltého pásu na krídlach.[6] Okrem obdobia hniezdenia sú v kŕdlikoch. Ich let opisuje vlnovku.[7]
Stehlíka obyčajného rozoznáme ľahko nielen podľa vzhľadu ale aj podľa hlasu. Jeho typické vábenie znie ako "tig-lic, tige-lic"[7] alebo "štigelitt"[6]. Spev samčeka je melodické švitorenie[7], do ktorého vplieta prvky zo svojho vábenia.[6]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 600 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny.[5] V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Biotopom stehlíka obyčajného sú okraje lesov, lúky a pasienky s roztrúsenou stromovou a krovinnou vegetáciou, skupiny stromov, pásy stromov pri potokoch, kanáloch a vetrolamy. Obľubuje ľuďmi vytvorené prírodné prostredie sadov i záhrad, parkov a cintorínov.[4][5][7]
Hniezdo si stavia na stromoch na konci konára. Je poľguľovitého tvaru z tráv, machu a korienkov zviazaných pavučinou, starostlivo vystlané srsťou a perím.[4][7] Stavia ho samička. Hniezda môžu byť aj neďaleko od seba, nie sú prísne teritoriálne, od 2 m vyššie. Radi hniezdia na ovocných stromoch v záhradách a sadoch alebo na stromoch pri cestách.
Kladú 4 - 5(7) vajíčok s hnedými škvrnami a červenkastými bodkami na modrastobielom podklade do tvaru venca. Zohrieva ich len samička, samec jej nosí potravu. Mláďatká sa vyliahnu za 13 - 15 dní, potom ich rodičia 2 týždne kŕmia na hniezde a 5 - 6 dní aj po vyletení. Keď sa osamostatnia, spájajú sa do kŕdlikov. Hniezdia 2 krát, v máji a v júni/júli.[4]
Špecializujú sa na vyberanie semienok sediac na vrcholci rastliny, ako je napríklad bodliak a lopúch.[4][7][6] Mláďatká kŕmia najprv hmyzom, neskôr semienkami.[4]
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]
Stehlík obyčajný alebo stehlík pestrý (lat. Carduelis carduelis) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Žije v Európe, v severnej Afrike a v západnej Ázii. Hniezdi na celom Slovensku až do 1 000 m n. m. (v období hniezdenia bol najvyššie zistený vo Veľkej Fatre 1 400 m n. m.). V mimohniezdnom období sa potulujú v kŕdlikoch aj vo vysokých polohách (najvyššie boli zistené vo Veľkej Fatre na Krížnej a Ostredku 1 500 – 1 590 m n. m.) Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov stehlík obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia stúpa, v Európe bol v rokoch 1980 – 2013 zaznamený mierny nárast stavov.