Cleistocactus és un gènere amb 49 espècies de cactus columnars natius de Perú, Uruguai, Bolívia i Argentina. Deriva el seu nom del grec kleistos que significa tancat, a causa de les flors que tot just s'obren.
Les tiges són altes i sobretot primes i sovint molts ramifican amb les nombroses costelles i espines dorsals juntes. Les flors són tubulars i tot just obertes, sent visibles solament l'estil i els androceus.
Cleistocactus és un gènere amb 49 espècies de cactus columnars natius de Perú, Uruguai, Bolívia i Argentina. Deriva el seu nom del grec kleistos que significa tancat, a causa de les flors que tot just s'obren.
Les tiges són altes i sobretot primes i sovint molts ramifican amb les nombroses costelles i espines dorsals juntes. Les flors són tubulars i tot just obertes, sent visibles solament l'estil i els androceus.
Cleistocactus ist eine Pflanzengattung aus der Familie der Kakteengewächse (Cactaceae). Der botanische Name (von griechisch kleistós für geschlossen) spielt auf die röhrenförmigen Blüten in der Gattung an, die bei einigen Arten fast geschlossen erscheinen.
Die Pflanzen der Gattung sind schlanktriebige Stammsukkulenten von bis zu etwa 3 m Höhe. Meist bilden sie basal verzweigende Sträucher, selten verzweigen sie höher und bilden kleine Bäume. Die Sprosse stehen aufrecht und hängen dann häufig im Alter über, meist liegen sie mit aufstrebenden Enden nieder, seltener wachsen sie hängend. Sie haben meist viele Rippen. Die auf den Rippen stehenden Areolen tragen meist viele feine, haarartige Dornen mit einigen festeren Dornen dazwischen, selten sind die Dornen länger und grob.
Die Blüten erscheinen bei den meisten Arten in großer Anzahl jeweils einzeln aus den Areolen. Bei einigen Arten (aus den früheren Gattungen Borzicereus und Cephalocleistocactus) erscheinen sie aus auffälligen Zonen mit starker Borsten- und Haarbildung. In Anpassung an die Bestäuber (Kolibris) sind die Blüten lang röhrenförmig mit aufrecht stehenden Blütenhüllblättern, die an den Spitzen manchmal nicht oder nur wenig nach außen umgeschlagen sind und so fast geschlossen erscheinen. Häufig sind sie durch einen basisnahen Knick nach oben und/oder durch einen schräg stehenden Blütensaum (oben länger oder gerader, unten kürzer oder weiter umgeschlagen) leicht zygomorph. Die Blütenfarben reichen von grün über weiß, gelb, orange und rot bis violett, wobei Rottöne vorherrschen. Die nach Befruchtung entstehenden, dicht beschuppten Früchte sind relativ klein, enthalten aber meist zahlreiche Samen.
Das Verbreitungsgebiet der Gattung Cleistocactus erstreckt sich in Südamerika vom Süden Ecuadors über Peru, Bolivien, den Westen Brasiliens weiter nach Paraguay bis in den Norden Argentiniens.
Die Erstbeschreibung der Gattung erfolgte 1861 durch Charles Lemaire.[1] Die Typusart der Gattung ist Cleistocactus baumannii.
Zur Gattung gehören die folgenden Arten:[2]
Synonyme für die Gattung sind Cleistocereus Frič & Kreuz. (1936), Bolivicereus Cárdenas (1951), Cephalocleistocactus F.Ritter (1959), Winteria F.Ritter (1962, nom. illeg.), Seticleistocactus Backeb. (1963), Winterocereus Backeb. (1966) und Hildewintera F.Ritter (1966, nom. inval.).[3]
Zur Gattung Cleistocactus gehören folgende Arten:[4]
Synonyme für die Gattung sind Borzicactus Riccob. (1909), Cleistocereus Frič & Kreuz. (1935, nom. illeg.), Clistanthocereus Backeb. (1937), Loxanthocereus Backeb. (1937), Seticereus Backeb. (1942), Maritimocereus Akers (1950), Bolivicereus Cárdenas (1951), Akersia Buining (1961), Winteria F.Ritter (1962, nom. illeg.), Seticleistocactus Backeb. (1963), Hildewintera F.Ritter (1966), Winterocereus Backeb. (1966, nom. illeg.), Borzicactella F.Ritter (1981) und ×Borkersia Halda (2003).[5]
Cleistocactus ist eine Pflanzengattung aus der Familie der Kakteengewächse (Cactaceae). Der botanische Name (von griechisch kleistós für geschlossen) spielt auf die röhrenförmigen Blüten in der Gattung an, die bei einigen Arten fast geschlossen erscheinen.
Cleistocactus is a genus of flowering plants in the cactus family Cactaceae, native to mountainous areas - to 3,000 m (9,843 ft)[1] - of South America (Peru, Uruguay, Bolivia and Argentina). The name comes from the Greek kleistos meaning closed because the flowers hardly open.
The stems of these cacti are tall, mostly slender and often many-branched with numerous ribs with closely set areoles and spines. The flowers are tubular and the tips hardly open with only the style and stamens usually protruding.
The following genera have been brought into synonymy with this genus:
Cleistocactus micropetalus F. Ritter, photo taken at Bedugul Botanical Garden, Bali, Indonesia
Cleistocactus is a genus of flowering plants in the cactus family Cactaceae, native to mountainous areas - to 3,000 m (9,843 ft) - of South America (Peru, Uruguay, Bolivia and Argentina). The name comes from the Greek kleistos meaning closed because the flowers hardly open.
The stems of these cacti are tall, mostly slender and often many-branched with numerous ribs with closely set areoles and spines. The flowers are tubular and the tips hardly open with only the style and stamens usually protruding.
Cleistocactus es un género de cactus columnares nativos de Perú, Uruguay, Bolivia y Argentina. Comprende 118 especies descritas y de estas, solo 43 aceptadas.[1]
Los tallos, de porte columnar y esbelto, pueden alcanar 2 m de altura y se suelen ramificar profusamente desde la base formando apretados macizos. Posee numerosas costillas muy juntas entre sí, con areolas apenas distinguibles, de las que surgen las espinas de color amarillo, dorado o blanco (dependiendo de la especie) generalmente cortas y flexibles. Algunas de las especies también están cubiertas de cerdas de color blanquecino, tan densamente, que ocultan el tallo.
Las flores amarillas, rojas o naranjas, que surgen a lo largo del tallo, son tubulares o en forma de embudo y apenas abiertas, siendo visibles solamente el estilo y los estambres. En condiciones adecuadas la floración se puede extender durante todo el año.
La especie más popular en cultivo es Cleistocactus strausii
El género fue descrito por Charles Lemaire y publicado en L'illustration horticole 8: Misc. 35. 1861.[2] La especie tipo es: Cleistocactus baumannii (Lem.) Lem.
Su nombre, kleistos, deriva del griego y significa cerrado, debido a que sus flores apenas se abren.
Cleistocactus es un género de cactus columnares nativos de Perú, Uruguay, Bolivia y Argentina. Comprende 118 especies descritas y de estas, solo 43 aceptadas.
Hopeapylväät (Cleistocactus) on kaktuskasvien heimoon (Cactaceae) kuuluva suku, jossa on puolisen sataa lajia. Ne ovat kolibrien pölyttämiä kasveja, joiden kukat ovat kapean putkimaisia, tuskin avautuvia. Siihen viittaa tieteellinen nimikin: kreikan kleistos tarkoittaa suljettua.
Hopeapylväät ovat enimmäkseen pensasmaisia kasvutavaltaan. Niiden hoikat varret ovat runsaspiikkisiä, pystykasvuisia, suikertavia tai jopa riippuvia. Matalia särmiä varsissa on 5-30, ja piikikkäät areolit sijaitsevat tiheässä. Kukat sijaitsevat tavallisesti varren sivulla kärjen tuntumassa ja avautuvat päivällä usein melkein mihin vuodenaikaan tahansa ja ovat ahtaan putkimaisia, joskus hieman vastakohtaisia (tsygomorfisia). Kukkien väri vaihtelee lajista toiseen, joillakin ne ovat punaisia, toisilla taas oransseja, keltaisia tai vihreitä. Joillakin lajeilla kehälehdet levittäytyvät sivuille ja jopa kaartuvat taaksepäin. Kukan tyvi on suomupeitteinen, suomut puolestaan huopa- tai karvapeitteisiä. Heteet ja emin vartalo tulevat yleensä esiin putkimaisen kukan suusta. Kukasta kehittyy pieni, pallomainen ja mehevä hedelmä, jonka pinnalla on toisinaan harvakarvaisia tupsuja. Hedelmä voi olla avautuva. Pienet siemenet ovat kiiltävän mustia.
Hopeapylväät ovat eteläamerikkalaisia kaktuksia. Lajit kasvavat Etelä-Ecuadorissa, Perussa, Boliviassa, Länsi-Brasiliassa, Uruguayssa, Paraguayssa ja Argentiinan pohjoisosissa.
Anderson (2001: 153-165) tunnustaa seuraavat 49 hopeapylväslajia:
Monia lajeja viljellään koristekasveiksi.
Hopeapylväät (Cleistocactus) on kaktuskasvien heimoon (Cactaceae) kuuluva suku, jossa on puolisen sataa lajia. Ne ovat kolibrien pölyttämiä kasveja, joiden kukat ovat kapean putkimaisia, tuskin avautuvia. Siihen viittaa tieteellinen nimikin: kreikan kleistos tarkoittaa suljettua.
Cleistocactus est un genre de la famille des Cactacées, composé d'une quarantaine d'espèces[1]. Soit de forme arbustive ou en forme d'arbre, les tiges charnues peuvent être érigées, rampantes ou retombantes.
Les fleurs en tubes étroits sont hermaphrodites.
On les trouve en Amérique du Sud, notamment Pérou, en Uruguay, au Paraguay, en Bolivie et dans le nord de l'Argentine[1].
Ils comportent de nombreuses côtes dont les aréoles se distinguent peu.
Le nom vient du grec kleistos (=fermé) parce que les fleurs s'ouvrent peu.
49 espèces : (liste incomplète)
Les genres suivants sont considérés comme des synonymes de Cleistocactus :
Cleistocactus est un genre de la famille des Cactacées, composé d'une quarantaine d'espèces. Soit de forme arbustive ou en forme d'arbre, les tiges charnues peuvent être érigées, rampantes ou retombantes.
Les fleurs en tubes étroits sont hermaphrodites.
On les trouve en Amérique du Sud, notamment Pérou, en Uruguay, au Paraguay, en Bolivie et dans le nord de l'Argentine.
Ils comportent de nombreuses côtes dont les aréoles se distinguent peu.
Le nom vient du grec kleistos (=fermé) parce que les fleurs s'ouvrent peu.
Klejstokaktus (Cleistocactus), rod kaktusa. Postrojbina:Bolivija, Argentina, Paragvaj
Vrlo privlačna vrsta, stupastog je oblika sa slobodno pružajućim izbojima. Cvate vrlo lijepo i u staklenicima. Zahtjeva običnu mješavinu zemlje i zalijevanje. Povremeno davanje vode zimi sprječava savijanje ili čak lomljenje dužih biljaka. Cvate u proljeće i ljeti.
Ukupno 49 vrsta. Neke od njih su:
Nedovršeni članak Klejstokaktus koji govori o biljkama treba dopuniti. Dopunite ga prema pravilima Wikipedije.
Cleistocactus Lem. è un genere di piante succulente della famiglia delle Cactacee[1].
Il genere è caratterizzato da fusti colonnari con diverse ramificazioni che si protendono alla base.
La sua crescita è piuttosto veloce in base alla normale media allo sviluppo di altre cactacee, e, all'apice della pianta, si formano vivaci fiori rossi o gialli che però non sbocciano mai, anche se dal bocciolo spuntano gli stami.
Originario dell'America meridionale, il genere è presente in Perù, Bolivia, Brasile, Argentina, Paraguay e Uruguay[1]
La temperatura minima che riesce a sopportare è di 5 °C, ma la sua temperatura ideale si aggira fra i 20 e i 25 °C.}
Il genere comprende le seguenti specie[1]:
Il Cleistocactus è una pianta molto forte, per nulla delicata, tant'è che può sopravvivere ad una temperatura di 6°. Deve avere un'esposizione diretta al sole, mentre le annaffiature devono essere effettuate da aprile a settembre inoltrato, senza bagnarle durante l'inverno, poiché le piante grasse in questo periodo dell'anno devono andare in una specie di letargo[2]. Può essere anche utilizzato ed è anzi consigliato come porta innesti. L'esposizione solare deve essere inoltre diretta almeno per una buona mezza giornata.
Cleistocactus Lem. è un genere di piante succulente della famiglia delle Cactacee.
Slėpulis, lapulis (Cleistocactus) – kaktusinių (Cactaceae) šeimos augalų gentis, kuriai priklauso koloniškos išvaizdos kaktusai, paplitę Peru, Urugvajuje, Bolivijoje ir Argentinoje.
Gentyje yra 49 rūšys:
ir kt.
Cleistocactus is een geslacht van cactussen. De soorten komen voor in bergachtige gebieden van Zuid-Amerika. Het verspreidingsgebied strekt zich uit van het zuiden van Ecuador, over Peru, Bolivia, het westen van Brazilië en verder naar Paraguay tot in het noorden van Argentinië.
Cleistocactus is een geslacht van cactussen. De soorten komen voor in bergachtige gebieden van Zuid-Amerika. Het verspreidingsgebied strekt zich uit van het zuiden van Ecuador, over Peru, Bolivia, het westen van Brazilië en verder naar Paraguay tot in het noorden van Argentinië.
Kleistokaktus (Cleistocactus Lem.) – rodzaj roślin z rodziny kaktusowatych. Rodzaj ten obejmuje kaktusy występujące w Urugwaju, Boliwii, Peru i Argentynie.
Są to sukulenty kolumnowe. Nazwa pochodzi od greckiego kleistos (zamknięty), ponieważ mają kwiaty nie rozwinięte, tak jak u innych rodzajów, ale w postaci długiej rurki, sprawiające wrażenie zamkniętych.
Akersia Buining, Bolivicereus Cárdenas, Borzicactella H. Johnson ex F. Ritter, Borzicactus Riccob., Borzicereus Fric & Kreuz., Cephalocleistocactus F. Ritter, Cleistocereus Fric & Kreuz., Clistanthocereus Backeb., Demnosa Fric, Gymnanthocereus Backeb., Hildewintera F. Ritter, Loxanthocereus Backeb., Maritimocereus Akers, Pseudoechinocereus Buining, nom. inval., Seticereus Backeb., Seticleistocactus Backeb., Winteria F. Ritter, Winterocereus Backeb.
Należy do rodziny kaktusowatych (Cactaceae) Juss., która jest jednym z kladów w obrębie rzędu goździkowców (Caryophyllales) i klasy roślin okrytonasiennych[1]. W obrębie kaktusowatych należy do plemienia Trichocereeae, podrodziny Cactoideae[2].
Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa Rosopsida Batsch, podklasa goździkowe (Caryophyllidae Takht.), nadrząd Caryophyllanae Takht., rząd goździkowce (Caryophyllales Perleb), podrząd Cactineae Bessey in C.K. Adams, rodzina kaktusowate (Cactaceae Juss.), rodzaj Cleistocactus Lem.[3].
Kleistokaktus (Cleistocactus Lem.) – rodzaj roślin z rodziny kaktusowatych. Rodzaj ten obejmuje kaktusy występujące w Urugwaju, Boliwii, Peru i Argentynie.
Cleistocactus é um gênero botânico da família cactaceae.
49 espécies, incluindo:
Kleistokaktus (lat. Cleistocactus) je rod kaktusov z čeľade kaktusovité (Cactaceae). Je rozšírený v Bolívii, Peru, Paraguaji, Uruguaji a v severnej Argentíne.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleistokaktus
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kleistokaktus
Kleistokaktus (lat. Cleistocactus) je rod kaktusov z čeľade kaktusovité (Cactaceae). Je rozšírený v Bolívii, Peru, Paraguaji, Uruguaji a v severnej Argentíne.
Rörkaktussläktet (Cleistocactus) är ett växtsläkte inom familjen kaktusväxter med mer än 20 arter som vanligen har ett pelarliknande eller trädliknande växtsätt. Med sina färggranna taggar och lysande blomprakt tillhör rörkaktusarna de mest populära kaktusarna. Alla släktets arter är kolibripollinerade. De olika arterna finns spridda i Sydamerika - från Peru till Argentina. Arterna är i regel lättodlade.
Det vetenskapliga namnet på släktet Cleistos kommer från grekiskans cleisto’s och betyder tillsluten eller stängd, vilket syftar på den ofta slutna blomman.[2] Många arter inom släktet har kleistogama blommor.
För vetenskapliga synonymer, se Wikispecies.
Rörkaktussläktet (Cleistocactus) är ett växtsläkte inom familjen kaktusväxter med mer än 20 arter som vanligen har ett pelarliknande eller trädliknande växtsätt. Med sina färggranna taggar och lysande blomprakt tillhör rörkaktusarna de mest populära kaktusarna. Alla släktets arter är kolibripollinerade. De olika arterna finns spridda i Sydamerika - från Peru till Argentina. Arterna är i regel lättodlade.
Det vetenskapliga namnet på släktet Cleistos kommer från grekiskans cleisto’s och betyder tillsluten eller stängd, vilket syftar på den ofta slutna blomman. Många arter inom släktet har kleistogama blommor.
Cleistocactus Lem., 1861
Виды
Клейстока́ктус (лат. Cleistocactus от греч. κλειστή — «закрываю» и κάκτος) — род южноамериканских кактусов с колонновидными или полегающими ребристыми стеблями. В недавнее время в него был включён целый ряд ранее самостоятельных родов кактусов. Назван так в связи со строением цветков, которые практически всегда закрыты и представляют собой трубки длиной от 2 до 9 сантиметров. Родина — предгорья Анд, холмистые и скалистые районы Боливии, Перу, Уругвая и западной Аргентины.
Впервые клейстокактусы описаны в 1861 году французским ботаником Шарлем Лемером. Род объединяет 49 видов столбовидных (напр. Клейстокактус Штрауса), горизонтальных (Клейстокактус изумрудноцветковый) или ползучих (Клейстокактус Винтера), в зависимости от вида, кустарниковидных кактусов, ветвящихся у основания. Длина стеблей разнится от 30 сантиметров, как, например, у клейстокактуса Баумана, до 3 метров у прямостоящих древовидных растений. Диаметр стеблей также сильно варьируется. Например, у молодых клейстокактусов Винтера он не превышает одного-двух сантиметров. Другие виды, достигая в высоту двух метров, имеют в диаметре 8-9 сантиметров. Рёбра неглубокие и многочисленные, в среднем их 15-25. Ареолы также многочисленны, посажены близко друг к другу и несут в себе множество щетинковидных колючек разной длины (от 5 миллиметров у молодых и низкорослых растений до 5 сантиметров у старых древовидных кактусов) и цвета (белых, серых, жёлтых, коричневых, красных). Радиальные колючки (7—30) тонкие, прямые, 0,3—1,5 см длиной. Центральные колючки (1—3) игловидные, до 5 см длиной. Из-за частых ареол и сближенных рёбер многочисленные колючки некоторых клейстокактусов почти полностью скрывают стебель растения. Популярный в культуре клейстокактус Штрауса по этой причине прозван «белой свечкой». Растут кактусы этого рода относительно быстро, за вегетативный сезон в среднем приращивая 3-5 сантиметров.
Одной из примечательных особенностей клейстокактусов является их обильное цветение.
По информации базы данных The Plant List, род включает 43 вида[2]:
Клейстока́ктус (лат. Cleistocactus от греч. κλειστή — «закрываю» и κάκτος) — род южноамериканских кактусов с колонновидными или полегающими ребристыми стеблями. В недавнее время в него был включён целый ряд ранее самостоятельных родов кактусов. Назван так в связи со строением цветков, которые практически всегда закрыты и представляют собой трубки длиной от 2 до 9 сантиметров. Родина — предгорья Анд, холмистые и скалистые районы Боливии, Перу, Уругвая и западной Аргентины.
.jpg)
