Hraboš tatranský (iné názvy: hrabošík tatranský[2][3], hrabáč tatranský[3] ; lat. Microtus tatricus syn. Pitymys tatricus[3]) je endemitom Karpát. Nominátny poddruh Microtus tatricus tatricus žije v Západných Karpatoch na Slovensku a v Poľsku, poddruh Microtus tatricus zykovi žije vo Východných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku. Celková početnosť sa odhaduje na 200 000 – 250 000 jedincov. Výskyt na Slovensku bol doložený na 9,1 % územia.[2]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 39 (9,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 10, 2,3 %) v nadmorských výškach 500 (Veľká Fatra) – 2 343 m n. m. (sedle Váhy vo Vysokých Tatrách).[2] Na Slovensku obýva klimaxové horské lesy najčastejšie v nadmorských výškach 1 100 – 1 700 m n. m. v týchto pohoriach: Veľká Fatra, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Muránska planina a Chočské vrchy.[2]
Preferuje vlhké, chladnejšie stanovištia so silnejšou vrstvou organickej hmoty (humusu) a bohatým podrastom. Osídľuje vegetáciou zarastené skalné sutiny a to od alpských lúk až po zapojené horské inverzné doliny, ktorými zostupuje do nižších polôh.[4]
Spoľahlivým rozlišovacím znakom hraboša tatranského je jeho karyotyp – diploidný počet chromozómov a základný karyotyp (2N=32, NF=46) sú jedinečným znakom v rámci rodu Microtus. Geneticky je hraboš tatranský príbuzný s hrabošom alpínskym (Microtus multiplex), Microtus liechtensteini a Microtus bavaricus (Martinková et al., 2007). Od spoločného predka sa oddelil v holocéne.
Hraboš tatranský (iné názvy: hrabošík tatranský, hrabáč tatranský ; lat. Microtus tatricus syn. Pitymys tatricus) je endemitom Karpát. Nominátny poddruh Microtus tatricus tatricus žije v Západných Karpatoch na Slovensku a v Poľsku, poddruh Microtus tatricus zykovi žije vo Východných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku. Celková početnosť sa odhaduje na 200 000 – 250 000 jedincov. Výskyt na Slovensku bol doložený na 9,1 % územia.