Fringilla is 'n genus van sangvoëls in die familie van vinkagtiges (Fringillidae). Dit is die enigste genus in die subfamilie Fringillinae.
Hierdie voëls is ongeveer 15 sentimeter lank.[1] Hulle het 'n bonserige vlug met afwisselende fases van flap en sweef op geslote vlerke.[2] Hulle is nie so gespesialiseerd soos die ander vinke nie en vreet beide saad en insekte. In teenstelling met die ander vinke voed hulle hul kleintjies eerder insekte as sade.
Die genus omvat die volgende spesies:
Die gryskoppie kom hoofsaaklik in bosagtige gebiede in Europa, Noord-Afrika en die westelike dele van Asië voor. Die bloufink is endemies aan eilandgebiede. Die bergfink broei in Eurasië se noordelike taiga en suidelike toendra.
Fringilla is 'n genus van sangvoëls in die familie van vinkagtiges (Fringillidae). Dit is die enigste genus in die subfamilie Fringillinae.
Hierdie voëls is ongeveer 15 sentimeter lank. Hulle het 'n bonserige vlug met afwisselende fases van flap en sweef op geslote vlerke. Hulle is nie so gespesialiseerd soos die ander vinke nie en vreet beide saad en insekte. In teenstelling met die ander vinke voed hulle hul kleintjies eerder insekte as sade.
Fringilla a zo ur genad e rummatadur an evned, krouet e 1758 gant an naturour svedat Carl von Linné (1707-1778).
Pevar spesad golvaneged a ya d'ober ar genad :
a vo kavet e Wikimedia Commons.
Fringilla a zo ur genad e rummatadur an evned, krouet e 1758 gant an naturour svedat Carl von Linné (1707-1778).
Fringilla és un gènere d'ocells de la família dels fringíl·lids (Fringillidae). Aquests pinsans viuen a la zona paleàrtica i algunes illes atlàntiques. Aquest gènere és l'únic de la subfamília dels fringil·lins (Fringillinae) Se n'han descrit tres espècies dins aquest gènere:[1]
Fringilla és un gènere d'ocells de la família dels fringíl·lids (Fringillidae). Aquests pinsans viuen a la zona paleàrtica i algunes illes atlàntiques. Aquest gènere és l'únic de la subfamília dels fringil·lins (Fringillinae) Se n'han descrit tres espècies dins aquest gènere:
Pinsà comú (Fringilla coelebs) Pinsà de les Canàries (Fringilla teydea) Pinsà mec (Fringilla montifringilla)Pěnkava (Fringilla) je rod starosvětských zrnožravých ptáků z čeledi pěnkavovitých. Pěnkava je jediným rodem podčeledi Fringillinae, od sesterské podčeledi Carduelinae se liší tím, že mláďata nekrmí semeny, ale spíše hmyzem. Žije ve všech typech lesů. Staví si miskovité hnízdo na stromech a keřích v nevelké výšce nad zemí. Má krátký zobák kuželovitého tvaru, jímž drtí různá semena. Staří samci v České republice přezimují.
Jsou známy pouze tři druhy pěnkav. Běžná evropská pěnkava obecná, modrá pěnkava kanárská obývající pouze Kanárské ostrovy a severská pěnkava jikavec.
Obrázky, zvuky či videa k tématu pěnkava ve Wikimedia Commons
Pěnkava (Fringilla) je rod starosvětských zrnožravých ptáků z čeledi pěnkavovitých. Pěnkava je jediným rodem podčeledi Fringillinae, od sesterské podčeledi Carduelinae se liší tím, že mláďata nekrmí semeny, ale spíše hmyzem. Žije ve všech typech lesů. Staví si miskovité hnízdo na stromech a keřích v nevelké výšce nad zemí. Má krátký zobák kuželovitého tvaru, jímž drtí různá semena. Staří samci v České republice přezimují.
Fringilla (bogfinkeslægten) er en slægt af fugle i familien finker, der omfatter tre arter alle udbredt i Eurasien eller Nordafrika. I Danmark er bogfinke en almindelig ynglefugl, mens kvækerfinke ses som trækgæst.
Arterne i slægten Fringilla har et hårdt og tilspidset næb med ovale næsebor, der sidder næsten ved basis. Næbryggen er lige. I vingen er den første håndsvingfjer ikke synlig, mens den anden, tredje og fjerde er lige lange og længere end de øvrige. Halen er kløftet. De to køn er forskellige og ungfuglene ligner hunnerne.
Arterne i slægten Fringilla
Fringilla (bogfinkeslægten) er en slægt af fugle i familien finker, der omfatter tre arter alle udbredt i Eurasien eller Nordafrika. I Danmark er bogfinke en almindelig ynglefugl, mens kvækerfinke ses som trækgæst.
Arterne i slægten Fringilla har et hårdt og tilspidset næb med ovale næsebor, der sidder næsten ved basis. Næbryggen er lige. I vingen er den første håndsvingfjer ikke synlig, mens den anden, tredje og fjerde er lige lange og længere end de øvrige. Halen er kløftet. De to køn er forskellige og ungfuglene ligner hunnerne.
Dieser Artikel wurde aufgrund von formalen oder inhaltlichen Mängeln in der Qualitätssicherung Biologie zur Verbesserung eingetragen. Dies geschieht, um die Qualität der Biologie-Artikel auf ein akzeptables Niveau zu bringen. Bitte hilf mit, diesen Artikel zu verbessern! Artikel, die nicht signifikant verbessert werden, können gegebenenfalls gelöscht werden.
Lies dazu auch die näheren Informationen in den Mindestanforderungen an Biologie-Artikel.
Die Edelfinken (Fringilla) sind eine artenarme Gattung in der monogenerischen Unterfamilie der Fringillinae innerhalb der Familie der Finken (Fringillidae). Innerhalb der Finken sind sie nah mit den Stieglitzartigen (Carduelinae) verwandt. Die Gattung umfasst vier Arten: den Buchfink, der in Waldgebieten von Europa und Nordafrika bis Westsibirien vorkommt, den Teidefink, der auf Teneriffa endemisch ist, und den Bergfink, der in der nördlichen Taiga und südlichen Tundra Eurasiens brütet. 2016 wurde der Gran-Canaria-Fink von der Kanareninsel Gran Canaria vom Teidefink abgespalten.
Das in Bäumen oder Büschen angelegte Nest besteht vor allem aus Pflanzenmaterial und ist mit Federn oder Haaren gepolstert. Die Paarungszeit dauert etwa von Ende April bis Juni; Buchfinken und Bergfinken können zwei Bruten großziehen.
Dieser Artikel wurde aufgrund von formalen oder inhaltlichen Mängeln in der Qualitätssicherung Biologie zur Verbesserung eingetragen. Dies geschieht, um die Qualität der Biologie-Artikel auf ein akzeptables Niveau zu bringen. Bitte hilf mit, diesen Artikel zu verbessern! Artikel, die nicht signifikant verbessert werden, können gegebenenfalls gelöscht werden.
Lies dazu auch die näheren Informationen in den Mindestanforderungen an Biologie-Artikel.
Die Edelfinken (Fringilla) sind eine artenarme Gattung in der monogenerischen Unterfamilie der Fringillinae innerhalb der Familie der Finken (Fringillidae). Innerhalb der Finken sind sie nah mit den Stieglitzartigen (Carduelinae) verwandt. Die Gattung umfasst vier Arten: den Buchfink, der in Waldgebieten von Europa und Nordafrika bis Westsibirien vorkommt, den Teidefink, der auf Teneriffa endemisch ist, und den Bergfink, der in der nördlichen Taiga und südlichen Tundra Eurasiens brütet. 2016 wurde der Gran-Canaria-Fink von der Kanareninsel Gran Canaria vom Teidefink abgespalten.
Зябликтар уустара (нууч. Род Зяблики, лат. Fringilla) — Чооруостуҥулар кэргэннэригэр киирэр көтөрдөр бөлөхтөрө. Саха сиригэр бу ууска 2 көрүҥ баар: Эриэн кынат, Харыйа чыычааҕа[1].
Калтырактар (лат. Fringilla, L. 1758) — мукур чымчыктардын бир уруусу, буларга төмөнкү түрлөр кирет, too калтырагы (лат. Leucosticte arctoa), кадимки калтырак (F. coelebs).
Тау чыпчыклары (кызылтүшләр, лат. Fringilla) — тау чыпчыгы кошлар семьялыгының кошлар ыругы.
Татарстанда кызылтүш киң таралган.
Тау чыпчыклары (кызылтүшләр, лат. Fringilla) — тау чыпчыгы кошлар семьялыгының кошлар ыругы.
The genus Fringilla is a small group of finches from the Old World, which are the only species in the subfamily Fringillinae. The genus name Fringilla is Latin for "finch".
The genus Fringilla was introduced in 1758 by the Swedish naturalist Carl Linnaeus in the tenth edition of his Systema Naturae.[1] The genus name Fringilla is Latin for "finch".[2] Linnaeus included 30 species in the genus (Fringilla zena was listed twice) and of these the common chaffinch (Fringilla coelebs) is considered as the type species.[3]
The genus now contains four species:[4]
The common chaffinch is found primarily in forest habitats, in Europe, North Africa, and western Asia; the blue chaffinches are island endemics; and the brambling breeds in the northern taiga and southern tundra of Eurasia.[5]
The four species are about the same size, 15 centimetres (5.9 in) in length, and are similar in shape.[5] They have a bouncing flight with alternating bouts of flapping and gliding on closed wings.[6] They are not as specialised as other finches, eating both insects and seeds. While breeding, they feed their young on insects rather than seeds, unlike other finches.[5]
In 2016, it was proposed that the extremely rare Gran Canaria subspecies F. teydea polatzeki be treated as a separate species, thus creating a fourth species, F. polatzeki.[7][8]
The genus Fringilla is a small group of finches from the Old World, which are the only species in the subfamily Fringillinae. The genus name Fringilla is Latin for "finch".
La fringoj (Fringilla) estas palearkta genro de birdoj el la ordo de paseroformaj, kun mallarĝa malsupra duonbeko kaj fendita vosto.[1]. Ili estas la solaj specioj en la subfamilio de Fringenoj.
Al la genro apartenas tri specioj:
Tiu taksono estis malkovrita kiel subspecio de la Blua fringo, Fringilla teydea, komence de la 1900-aj jaroj fare de la pola ornitologo Johann Polatzek. Post pli ol unu jarcento oni malkovris, ke fakte ambaŭ taksonoj estas du diferencaj specioj pro plumaro, morfologio, kanto kaj genetikaj diferencoj. Tio fakte kreis problemon, ĉar dum la Blua fringo de la insulo Tenerife estas sufiĉe abunda, la Grandkanaria fringo estas ege malabunda kaj loĝanta nur en pinaroj de sudokcidento de la insulo, kio konvertas ĝin en specio endanĝerita al formorto.[2][3]
La Arbarfringo troviĝas ĉefe en arbaraj habitatoj, en Eŭropo, Nordafriko, kaj okcidenta Azio; la Blua fringo estas insula endemio; kaj la Montofringo reproduktiĝas en norda tajgo kaj suda tundro de Eŭrazio.[4]
Ili estas similgrandaj (15 cm longaj) kaj ankaŭ similaj laŭ grando.[4] Tiuj birdoj havas ondecan flugmanieron kiu alternas erojn de flugilfrapado kaj glitado per fermitaj flugiloj.[5] Ili ne estas tiom specialigitaj kiom aliaj fringedoj, kaj manĝas kaj insektojn kaj semojn. Dum reproduktado, ili manĝogas siajn idojn per insektoj pli ol per semoj, malkiel la aliaj fringedoj.[4]
La fringoj (Fringilla) estas palearkta genro de birdoj el la ordo de paseroformaj, kun mallarĝa malsupra duonbeko kaj fendita vosto.. Ili estas la solaj specioj en la subfamilio de Fringenoj.
Fringilla es un género de aves paseriformes perteneciente a la familia Fringillidae, y el único de la subfamilia Fringillidae. Sus miembros son pájaros, llamados pinzones, que habitan en Eurasia y el norte de África. El nombre del género Fringilla es el término en latín que significa «pinzón».[1]
Fringillinae es una de las tres subfamilias de la familia Fringillidae, junto a Carduelinae y Euphoniinae. Las especies de Fringillinae se alimentan principalmente de semillas que recogen del suelo, aunque alimentan a sus polluelos con insectos más que con semillas, lo que les diferencia de la principal subfamilia, Carduelinae.
El género contiene cuatro especies:[2] [3][4]
Fringilla es un género de aves paseriformes perteneciente a la familia Fringillidae, y el único de la subfamilia Fringillidae. Sus miembros son pájaros, llamados pinzones, que habitan en Eurasia y el norte de África. El nombre del género Fringilla es el término en latín que significa «pinzón».
Fringilla Fringillidae familiako txonten genero bat da, Fringillinae azpifamilia monotipikoa osatzen duen bakarra.
Barnean hiru espezie besterik ez ditu:
Artikulu hau biologiari buruzko zirriborroa da. Wikipedia lagun dezakezu edukia osatuz. Peipot (Fringilla) on peippojen heimoon kuuluva varpuslintusuku.
Peipot ovat pienehköjä varpuslintuja, jotka elävät Euraasiassa. Kanarianpeippo elää ainoastaan Kanariansaarilla mutta peipolla ja järripeipolla on hyvin laaja esiintymisalue ja ne ovat eräitä Euraasian runsaimpia lintuja. Sukupuolet ovat erivärisiä.
Peipot ovat siemensyöjiä mutta poikasille ne syöttävät hyönteisiä ja muita pieniä selkärangattomia. Pesä on puussa tai pensaassa. Pesimäajan ulkopuolella ne liikkuvat parvissa, joissa voi olla kymmeniätuhansia, joskus jopa satojatuhansia yksilöitä.
Peipot (Fringilla) on peippojen heimoon kuuluva varpuslintusuku.
Peipot ovat pienehköjä varpuslintuja, jotka elävät Euraasiassa. Kanarianpeippo elää ainoastaan Kanariansaarilla mutta peipolla ja järripeipolla on hyvin laaja esiintymisalue ja ne ovat eräitä Euraasian runsaimpia lintuja. Sukupuolet ovat erivärisiä.
Peipot ovat siemensyöjiä mutta poikasille ne syöttävät hyönteisiä ja muita pieniä selkärangattomia. Pesä on puussa tai pensaassa. Pesimäajan ulkopuolella ne liikkuvat parvissa, joissa voi olla kymmeniätuhansia, joskus jopa satojatuhansia yksilöitä.
Décrit par Linné en 1758, le genre Fringilla comprend trois espèces de pinsons. C'est le seul genre de la sous-famille Fringillinae.
Les espèces de ce genre présentent une silhouette élancée et une queue relativement longue.
Les mâles arborent un plumage aux pigments bleu, noir, brun et rosé tandis que les femelles ont un plumage olivâtre non strié d'où un dimorphisme sexuel très marqué. Les jeunes ressemblent aux femelles et ne présentent donc pas un plumage strié contrairement à la plupart des Carduelinae.
Le bec, à la fois pointu et large à la base, correspond au mode de recherche de la nourriture (au sol) et au régime alimentaire (graines et insectes).
Ce genre peuple le Paléarctique.
Selon la classification de référence du Congrès ornithologique international (version 4.2, 2014)[1], Catalogue of Life (18 juillet 2014)[2] et NCBI (18 juillet 2014)[3] :
Décrit par Linné en 1758, le genre Fringilla comprend trois espèces de pinsons. C'est le seul genre de la sous-famille Fringillinae.
Os pimpíns son un grupo de aves pertencentes ao xénero Fringilla, únicas especies na subfamilia Fringillinae.
As tres especies alimentan aos seus pitos con insectos máis que con sementes, e son:
Os pimpíns son paxaros sementeiros restrinxidos ao Viello Mundo. Estas aves teñen un voo intermitente: alternan aleteos con planeos; comen no chan.
En Galicia existen 2 especies pertencentes á familia dos frixílidos (Fringillidae), delas, unha pódense atopar en Galicia durante todo o ano e a outra é invernante no país.[1]
Fringillidae Especie
aprox. 870.000 pp.[2] Fringilla montifringilla
.jpg)
Os pimpíns son un grupo de aves pertencentes ao xénero Fringilla, únicas especies na subfamilia Fringillinae.
As tres especies alimentan aos seus pitos con insectos máis que con sementes, e son:
Pimpín común Fringilla coelebs Pimpín azul Fringilla teydea Pimpín real Fringilla montifringillaOs pimpíns son paxaros sementeiros restrinxidos ao Viello Mundo. Estas aves teñen un voo intermitente: alternan aleteos con planeos; comen no chan.
Fringilla Linnaeus, 1758 è un genere di uccelli passeriformi della famiglia Fringillidae[1]. È l'unico genere della sottofamiglia Fringillinae Leach, 1820[1].
Il nome scientifico del genere, Fringilla, significa "fringuello" in latino.
Al genere vengono ascritte specie di una quindicina di centimetri di lunghezza munite di testa squadrata (nei maschi con un ciuffetto di piume erettili sul vertice), becco conico e appuntito, aspetto massiccio e coda allungata e squadrata: tutte le specie presentano dicromatismo sessuale marcato, specialmente nella colorazione di testa, spalle e area ventrale dei maschi rispetto alle femmine. Solitamente, infatti, nell'area cefalica e dorsale è presente nei primi l'azzurro (tranne che nella peppola, dove il maschio ha la testa nera), mentre in ambo i sessi e in tutte le specie il ventre è biancastro e ali e dorso tendono al bruno marmorizzato.
Le specie ascritte al genere hanno diffusione paleartica, col fringuello comune che abita una vasta parte dell'Eurasia e del Nordafrica e la peppola che vive nella tundra nordeuropea e asiatica, mentre le restanti due specie sono endemismi insulari delle Canarie.
Il loro habitat è rappresentato dalle aree alberate con presenza di fonti permanenti d'acqua dolce.
Si tratta di uccelli dalle abitudini diurne e tendenzialmente gregari durante l'anno: durante il periodo riproduttivo, i maschi cantano vigorosamente per conquistare una compagna, che poi si occupa quasi completamente in solitudine della costruzione del nido e della cura della prole, mentre il partner sorveglia i dintorni e scaccia energicamente eventuali intrusi. La loro dieta è abbastanza generalista e poco differenziata, mostrando una maggior percentuale di alimenti di origine animale rispetto a quanto riscontrabile nella maggior parte degli altri fringillidi.
Al genere vengono ascritte le seguenti specie[1]:
Nell'ambito della famiglia dei Fringillidae, il genere Fringilla si colloca piuttosto distante da tutti gli altri, formando una sottofamiglia a sé stante[2]: essi si caratterizzano per una morfologia del cranio quasi identica, la presenza di nove grandi remiganti primarie, dodici rettrici caudali e l'assenza del gozzo, oltre che per nutrire i pulli quasi totalmente con cibo di origine animale.
Fringilla Linnaeus, 1758 è un genere di uccelli passeriformi della famiglia Fringillidae. È l'unico genere della sottofamiglia Fringillinae Leach, 1820.
Žubītes, žubīšu ģints (Fringilla) ir neliela žubīšu dzimtas (Fringillidae) ģints, kas ir vienīgā ģints žubīšu apakšdzimtā (Fringillinae). Tā apvieno 4 mūsdienās dzīvojošas sugas, kuras izplatītas Vecajā pasaulē.[1] Visplašāk sastopama ir parastā žubīte (Fringilla coelebs), kas mājo ne tikai Eirāzijā, bet arī Ziemeļāfrikā.[2] Toties Tenerifes zilā žubīte (Fringilla teydea) un Grankanārijas zilā žubīte (Fringilla polatzeki) ir endēmiskas Kanāriju salām.[1][3] Abas Kanāriju salu zilās žubītes nesenā pagātnē tika sistematizētas kā viena suga.[1]
Visas trīs sugas ir apmēram vienādi lielas (15 cm garas) un to forma ir apmēram vienāda.[4] Tām ir raksturīgais žubīšu dzimtas putnu lidojums - ātrs un viļņveidīgs (augšā, lejā), mijoties ātrai spārnu sasišanai un planēšanai ar piekļautiem spārniem.[5] Žubītes barojas gan ar sēklām, gan kukaiņiem. Savus mazuļus tās baro pamatā ar kukaiņiem.
Žubīšu apakšdzimta (Fringillinae)
Žubītes, žubīšu ģints (Fringilla) ir neliela žubīšu dzimtas (Fringillidae) ģints, kas ir vienīgā ģints žubīšu apakšdzimtā (Fringillinae). Tā apvieno 4 mūsdienās dzīvojošas sugas, kuras izplatītas Vecajā pasaulē. Visplašāk sastopama ir parastā žubīte (Fringilla coelebs), kas mājo ne tikai Eirāzijā, bet arī Ziemeļāfrikā. Toties Tenerifes zilā žubīte (Fringilla teydea) un Grankanārijas zilā žubīte (Fringilla polatzeki) ir endēmiskas Kanāriju salām. Abas Kanāriju salu zilās žubītes nesenā pagātnē tika sistematizētas kā viena suga.
Fringilla is een geslacht van zangvogels uit de vinkachtigen (Fringillidae).
De volgende soorten zijn bij het geslacht ingedeeld:[1]
Fringilla is een geslacht van zangvogels uit de vinkachtigen (Fringillidae).
Fringilla er en slekt i underfamilien Fringillinae (som er monotypisk), som er én av tre underfamilier i finkefamilien (Fringillidae). Slekten består av fire arter, alle med opphav i den gamle verden. Dette inkluderer i hovedsak skogområder i Nord-Afrika, Europa og Vest-Asia, med unntak av bjørkefinken (F. montifringilla) som trives både på taiga og tundra. F. polatzeki (grancanariablåfink) er endemisk for Grand Canaria og relativt nylig skilt fra blåfink (F. teydea). Den mangler fortsatt norsk navn.
Typearten er bokfinken (Fringilla coelebs), som ble beskrevet av Carl von Linné i 1758.[1] Slektsnavnet Fringilla bestyr fink og har i ettertid blitt synonymisert med bokfink.[1]
Inndelingen og rekkefølgen av den følger HBW Alive og er i henhold til Collar, Newton & Bonan (2017).[2] Norske navn på artene følger Norsk navnekomité for fugl og er i henhold til Syvertsen et al. (2008).[3] Navn og beskrivelser i parentes er ikke offisielle navn, men kun midlertidige beskrivelser i påvente av offisielle navn.
Fringilla er en slekt i underfamilien Fringillinae (som er monotypisk), som er én av tre underfamilier i finkefamilien (Fringillidae). Slekten består av fire arter, alle med opphav i den gamle verden. Dette inkluderer i hovedsak skogområder i Nord-Afrika, Europa og Vest-Asia, med unntak av bjørkefinken (F. montifringilla) som trives både på taiga og tundra. F. polatzeki (grancanariablåfink) er endemisk for Grand Canaria og relativt nylig skilt fra blåfink (F. teydea). Den mangler fortsatt norsk navn.
Typearten er bokfinken (Fringilla coelebs), som ble beskrevet av Carl von Linné i 1758. Slektsnavnet Fringilla bestyr fink og har i ettertid blitt synonymisert med bokfink.
Multimedia w Wikimedia Commons Zięby[4] (Fringillinae) – monotypowa podrodzina ptaków z rodziny łuszczakowatych (Fringillidae).
Podrodzina obejmuje gatunki występujące w Eurazji i Afryce[5].
Długość ciała 13,5-18 cm, masa ciała 17-30 g[6].
Fringilla: łac. fringilla (także frigilia, fringuilla, fringillus, fringuillus, frenguillus, fringuellus, fringuillo) – zięba, później powiązane z ziębą zwyczajną[7].
Do rodzaju należą następujące gatunki[4]:
Zięby (Fringillinae) – monotypowa podrodzina ptaków z rodziny łuszczakowatych (Fringillidae).
Fringilla é um pequeno grupo de fringilídeos, o único género que compõe a subfamília Fringillinae. Os pássaros granívoros deste género são vulgarmente designados «tentilhões».
Fringilla é um pequeno grupo de fringilídeos, o único género que compõe a subfamília Fringillinae. Os pássaros granívoros deste género são vulgarmente designados «tentilhões».
Pinka alebo zastarano pinkava (lat. Fringilla) je rod zrnožravých vtákov z čeľade pinkovitých. Je to jediný rod podčeľade pinkorodé (Fringillinae).
Od príbuznej podčeľade Carduelinae sa líši tým, že mláďatá nekŕmi semenami rastlín, ale skôr hmyzom. Žije vo všetkých typoch lesov. Stavia si miskovité hniezdo na stromoch a kroch nízko nad zemou. Má krátky zobák kužeľovitého tvaru, ktorým drví rôzne semená.
Sú známe iba tri druhy piniek:
Je jedným z najrozšírenejších vtákov v Európe aj u nás. Je to sťahovavý vták, iba staré samčeky prezimujú v blízkosti ľudí. Samička vyberá miesto na hniezdenie dvakrát ročne, hniezdo stavia z machu, korienkov a peria, ktoré spája pavučinami. Bezpečnosť hniezda zaisťuje maskovaním lišajníkom a kôrou. Znáša 4 – 6 sivohnedých, bledomodrých či červenohnedých vajíčok, z ktorých sa za 12 až 13 dní vyliahnu mláďatá. Pinka obyčajná (Fringilla coelebs), patrí medzi najpočetnejšie vtáky Európy. Samec má na krídlach výrazný biely pás, sivomodrý vrch hlavy a záhlavie. V lete sa živí najmä húsenicami, ktoré oberá z listov. Okrem toho požiera semená, výhonky a plody. V kŕmidlách obľubuje najmä slnečnicové semená. Základ spevu majú mladé vtáky vrodený, pod vplyvom ostatných spievajúcich piniek ho však postupne zdokonaľujú a menia.
Typický hlas pinky lesnej:
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinka (pinkovité)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pinka (pinkovité)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii.
Pinka alebo zastarano pinkava (lat. Fringilla) je rod zrnožravých vtákov z čeľade pinkovitých. Je to jediný rod podčeľade pinkorodé (Fringillinae).
Od príbuznej podčeľade Carduelinae sa líši tým, že mláďatá nekŕmi semenami rastlín, ale skôr hmyzom. Žije vo všetkých typoch lesov. Stavia si miskovité hniezdo na stromoch a kroch nízko nad zemou. Má krátky zobák kužeľovitého tvaru, ktorým drví rôzne semená.
Fringilla är ett litet släkte i familjen finkar bestående av fyra arter, varav två endast förekommer i Kanarieöarna.[1]
Släktet består av de fyra arterna bofink, bergfink, teneriffablåfink och grancanariablåfink. Bofinken och bergfinken är mycket vida spridda i framför allt Europa och Asien, bofinken även i norra Afrika. Blåfinkarna, som fram tills nyligen behandlades som en och samma art, förekommer endast i Kanarieöarna. Fringilla är systergrupp till alla andra arter i familjen finkar.
Både bergfink och bofink mäter mellan 14 och 16 cm, medan blåfinkarna är något större med sina 16–18 cm. De är kompakta och framtunga till kroppsformen och har lång stjärt. De har en grov koniskt formad näbb. Alla arter har en "hoppande" flykt. När den flyger drar den in vingarna en liten stund och sedan fäller den ut vingarna, vilket ger en effekt som gör att den flyger i bågar.
Unikt för familjen finkar ger alla arter i släktet Fringilla sina ungar för det mesta insekter. Arterna inom släktet söker för det mesta sin föda på marken.
Bergfink och bofink är vida spridda och mycket talrika. Blåfinkarna har små utbredningar och är därför känsliga för förändringar i deras levnadsmiljö. Teneriffablåfinken anses vara nära hotad, medan kanarieblåfinken är starkt hotad.
Fringilla är ett litet släkte i familjen finkar bestående av fyra arter, varav två endast förekommer i Kanarieöarna.
İspinoz (Fringilla), ispinozgiller (Fringillidae) familyasından Fringilla cinsinden 15 cm boyunda olan ötücü kuş türlerine verilen ad.
İspinoz (Fringilla), ispinozgiller (Fringillidae) familyasından Fringilla cinsinden 15 cm boyunda olan ötücü kuş türlerine verilen ad.
Fringilla là một chi chim trong họ Fringillidae.[1]
.jpg)
,_male.jpg)
.jpg)
.jpg)
Bài viết liên quan đến họ Sẻ thông này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Fringilla là một chi chim trong họ Fringillidae.
Fringilla Linnaeus, 1758
Зяблики[1] (лат. Fringilla) — род певчих птиц из семейства вьюрковых.
В честь зяблика назван астероид (709) Фрингилла, открытый в 1911 году.
Это заготовка статьи по орнитологии. Вы можете помочь проекту, дополнив её. Зяблики (лат. Fringilla) — род певчих птиц из семейства вьюрковых.
燕雀属（Fringilla）是燕雀科燕雀亚科（Fringillinae）下的唯一一个属，属名来自拉丁语，意思就是“雀”[1]。
该属下共有四个种：[2]
图片 学名 俗名 分布.jpg)
Fringilla coelebs 苍头燕雀 欧洲、亚洲、西北非 ,_M._A._Pe%C3%B1a.jpg)
Fringilla polatzeki 大加那利岛蓝燕雀 加纳利群岛 
Fringilla teydea 特内里费岛蓝燕雀 加纳利群岛 
Fringilla montifringilla 燕雀 欧洲、亚洲、北非 其中大加那利岛蓝燕雀原为特内里费岛蓝燕雀的亚种，2016年升为种。[3][4]
燕雀属（Fringilla）是燕雀科燕雀亚科（Fringillinae）下的唯一一个属，属名来自拉丁语，意思就是“雀”。
分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 鳥綱 Aves 目 : スズメ目 Passeriformes 亜目 : スズメ亜目 Passeri 小目 : スズメ小目 Passerida 上科 : スズメ上科 Passeroidea 科 : アトリ科 Fringillidae 亜科 : アトリ亜科 Fringillinae 属 : アトリ属 Fringilla 学名 Fringilla Linnaeus, 1758 種 アトリ属（アトリぞく、学名 Fringilla）は、スズメ目アトリ科の1属である。
全長15cmくらいの、互いに似た体型をしている。雛の餌に、近縁な他の鳥のような種子ではなく昆虫を与える[1]。
アトリ科の中で最初に分岐した属であり、アトリ科の残り全てと姉妹群である[2]。そのため単独でアトリ亜科に分類される。
Sibley分類ではアトリ科アトリ亜科（アトリ科に相当）アトリ族 Fringillini の唯一の属とされた。
3種が属する[3]。
この項目は、鳥類に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（ポータル鳥類 - PJ鳥類）。 
.jpg)
.jpg)
.jpg)
