Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je druh rastliny patriaci do čeľade ružovité (Rosaceae). Plody sú jedlé. Nezrelé chutia trieslovite, zrejú po premrznutí a zmäknutí, sú chutné so špecifickou hruškovou chuťou, oceňované i pre zdravotné účinky. Dá sa použiť aj ako okrasná rastlina.
Často sa pestovala v stredoveku ako ovocná drevina, v strednej Európe sa pestuje od 12. storočia. Je ale možné, že je pestovaná už 3000 rokov.[1] Staroveký grécky geograf Strabón zmieňuje μέσπιλον (mespilon) v publikácii Geographica , kniha 16, kapitola 4.[2]
Bola pestovaná v Grécku asi 700 pnl. , a v Ríme asi 200 rokov pred naším letopočtom. V 17. a 18. storočí bola vytlačená inými druhmi ovocia, aj dnes je pestovaná okrajovo.
Pochádza z oblasti malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu.[3]
Je to listnatý opadavý ker (zriedka malý strom ) dorastá do výšky 5 m. Listy sú 7-12 cm dlhé, zelené, kožovité, ochlpené. Kvitne v máji nápadne veľkými kvetmi s bielymi korunnými lístkami. Plody sú ochlpené, hnedo sfarbené malvice. Drevo je červeno biele, tvrdé, pevné a veľmi húževnaté. Mladé výhonky voľne rastúcich rastlín majú tŕne, tie však úplne chýbajú u kultúrnych odrôd.
Počet chromozómov 2n = 32 alebo 2n = 34 .[1]
Plody obsahujú asi sedemdesiat päť percent vody, desať percent cukru, vitamíny (C a B2), vlákninu , triesloviny, kyseliny (najviac kyselinu jablčnú ). A minerálne látky ako vápnik , horčík , draslík a sodík . [4] [5]
Je používaná ako okrasná rastlina pre nápadné kvety a plody. Plody sú používané ku konzumácii ako ovocie, zrejú po prvých mrazoch. Je považovaná za cenné ovocie pre obsah vlákniny, ktorý pôsobí proti rakovine hrubého čreva a môže znížiť aj riziko vzniku žlčových kameňov, zvyšuje mikrobiálnu činnosť v prospech črevných baktérií. Zo zrelých plodov možno ľahko vyrobiť veľmi chutnú zaváraninu. Nevýhodou mišpule je obtiažna manipulácia so zrelými mäkkými plodmi, ktorých šupka sa ľahko trhá.
V Iráne sa ovocie, lístie, kôra a drevo stromu používali ako lieky na niektoré ochorenia, vrátane hnačky, nadúvanie žalúdka, abscesy v krku a horúčku. [6]
Mišpuľa vyžaduje teplé a chránené miestá. Preferuje zásaditú, priepustnú výživnú pôdu. Vydrží prísušky.
Ako ovocný strom, prípadne ker je rozmnožovaná vegetatívne, vrúbľovaním alebo očkovaním na hloh, dulu, hruškový semenáč, nebo jarabinu, ale občas sa množí i samovoľne semenom.
Mišpuľa je len zriedka kedy napadnutá škodcami či chorobami. Listy môžu poškodzovať larvy motýľa Lithocolletis blancardella. Hnilobu plodov, moniliózu, zpôsobuje Monilia fructigena (rod Monilia ) , Niekedy môže ju poškodzovať huba Podosphaera clandestina zpôsobujúca vednutie listov a pupenov. Mišpuľa je ale náchylná k poškodeniu bakteriálnou spálou ružovitých . [9]
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je druh rastliny patriaci do čeľade ružovité (Rosaceae). Plody sú jedlé. Nezrelé chutia trieslovite, zrejú po premrznutí a zmäknutí, sú chutné so špecifickou hruškovou chuťou, oceňované i pre zdravotné účinky. Dá sa použiť aj ako okrasná rastlina.
