Zajac poľný[2] alebo zriedkavo zajac obyčajný [3] (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, centrálnej, západnej Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Výskyt na Slovensku bol doložený na 72,8 % územia.[2] Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov,kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný.
Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.
Zajac poľný dorastá 50 – 70 cm a dosahuje hmotnosť medzi 2,5 – 6,5 kg. Je veľmi zdatným bežcom, behá bežne 40 km/hod a pri nebezpečenstve krátko až 74 km/hod[4] a dobre kľučkuje. Pretože má predné nohy oproti zadným krátke, je rýchlejší pri behu do kopca, ako dole. Má dlhé uši, na koncoch tmavé.
Je žltohnedej až hnedosivej farby s krátkym čiernym chvostom s bielou špičkou a dlhými ušami. Práve tieto, v pomere s telom obrovské ušnice mu umožňujú veľmi dobre počuť. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch. Trošku horšie už je to so zrakom, ale aj tak vidí veľmi dobre. Hlavne za šera a tmy. Tento druh je okrem iného zaujímavý aj stavbou svojho tela. Zadné nohy má oveľa silnejšie a dlhšie ako predné. Je to teda veľmi dobrý skokan.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 314 (72,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 75, 17,4 %) v nadmorských výškach 100 – 1 400 m n. m. (pod Rakúskou Poľanou v Belianskych Tatrách).[2]
Zajac poľný žije samotársky, v malých skupinách sa zajace združujú len v dobe párenia, to začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra. Ak teda vidíme na poli pobehovať viac zajacov, prvý z nich je októbrová zajačica a za ňou sprievod zajacov. Gravidita trvá približne 42 dní a zajačica rodí 2 až 4 mláďat[5]. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov. Mnoho z nich však uhynie, a tak za rok prežijú len 2 až 4.
Je bylinožravý, cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Svoje územie si značkuje sekrétom. Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orol a mäsožravé dravce, napr. líška alebo vlk.
Vďaka novým poľnohospodárskym postupom na území mnohých európskych štátov, jeho populácia v minulých rokoch drasticky klesla. Skôr dochádzalo k jeho premnoženiu, hustota bola až 2 000 zajacov na 1 000 hektárov a dokázal tak pôsobiť veľké škody poľnohospodárom a lesníkom.[5][6]
Zajac poľný alebo zriedkavo zajac obyčajný (Lepus europaeus) je druh zajaca a pôvodný druh zo severnej, centrálnej, západnej Európy a západnej Ázie. Ako originálny druh sa dnes však vyskytuje napr. aj na území Južnej Ameriky alebo v Austrálii. Výskyt na Slovensku bol doložený na 72,8 % územia. Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov,kde je vďaka svojmu hnedému sfarbeniu veľmi dobre maskovaný.
Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.