Pelikánotvaré alebo veslonožce (lat. Pelecaniformes) je rad vtákov. V najmodernejších deleniach už neexistuje a je rôzne rozdelený na jednotlivé hlavné skupiny, z ktorých pozostáva.
Z recentných čeľadí sem patria pelikány, kormorány, anhingy, faetony, fregaty a suly. Kedysi dávno však existovalo aj veľa vyhynutých čeľadí, napr. v eocéne a miocéne čeľaď Plotopteridae. Bola to čeľaď nelietavých veslonožcov, ktorá sa pravdepodobne konvergentne vyvíjala s tučniakmi. Vyhynuli pravdepodobne kvôli konkurencii s plutvonožcami a delfínmi, ako veľké tučniaky z južnej pologule. Existuje 65 recentných druhov veslonožcov.
Pelikánotvaré majú ako jediné vtáky plávacie blany medzi všetkými štyrmi prstami (za čo vďačia aj staršiemu slovenskému názvu radu – veslonožce). Väčšina druhov má široké krídla. Najlepšie lietajú fregaty a faetony, ktoré v povetrí trávia veľkú časť života. Suly, kormorány a anhingy sú tiež vytrvalí letci, neraz lovia ďaleko na otvorenom mori. Všetci príslušníci tohto radu sa živia rybami a inými vodnými živočíchmi. Niektoré druhy lovia potravu tak, že z letu vo výške niekoľkých desiatok metrov sa strmhlav vrhajú do vody. Pred prudkým nárazom na hladinu ich chráni niekoľko adaptácií. Veslonožce sa vyskytujú vo všetkých svetových moriach. Anhingy, kormorány a pelikány žijú aj na sladkovodných telesách vo vnútrozemí.
Pelikánom i ich príbuzným umožňuje lov koristi niekoľko adaptácií. Anhingy, kormorány a niektoré iné vtáky silne viazané na vodu majú obrysové perie, ktoré sa rýchlo premočí. To zmenšuje výtlak ich tela a uľahčuje potápanie. Páperie pod obrysovým perím je však nezmáčavé,vďaka čomu výborne tepelne izoluje. Okrem toho tieto vtáky znižujú svoj výtlak ešte aj prehĺtaním kameňov a ich kosti sú v porovnaní s inými vtákmi menej pneumatizované. Na rozdiel od príslušníkov čeľadí kormoránovitých a anhingovitých, ostatné veslonožce majú nezmáčavé perie, ich kosti obsahujú pomerne veľa vzduchu, takže na hladine plávajú s malým ponorom a dobre lietajú. Okrem toho druhy, ktoré sa za rybami strmhlav spúšťajú z výšky proti hladine, majú pod kožou objemné vaky naplnené vzduchom, ktoré tlmia náraz. Pelikány majú na spodnej čeľusti objemný vak, ktorý využívajú na lov rýb tesne pod hladinou. Slúži im aj na zber dažďovej vody na pitie i na termoreguláciu v horúčavách. Veľké, plávacími blanami vybavené nohy pelikánov a ich príbuzných slúžia na veslovanie a kormidlovanie. Niektoré druhy – napríklad sula modronohá – nohy využívajú pri tokaní a na zahrievanie znášky. Pelikánotvaré vtáky majú malé alebo uzavreté nozdry. Táto adaptácia bráni vode vniknúť do dýchacích ciest počas potápania pod hladinu. Kormorány a suly majú celkom uzavreté nozdry, dýchajú ústami.
Pelikány a ich príbuzné druhy hniezdia v kolóniách, často na útesoch alebo ostrovoch, kam sa nedostanú predátory. Niektoré pelikány, kormorány, fregaty a anhingy hniezdia aj na stromoch. Väčšina druhov tohto radu vtákov stavia objemné hniezda. Nazbierať dostatočné množstvo hniezdneho materiálu znamená množstvo odletov a príletov. Samce si získavajú samice teatrálnym tokom - napríklad samce súl dvíhajú hlavu a chvost k oblohe. Hniezda niektorých druhov bývajú veľmi veľké a spravidla ich stavajú obaja partneri. Mláďatá sa liahnu úplne bezbranné. Rodičia ich kŕmia potravou vyvrhovanou z hrvoľa. Rodičia určitých druhov, napríklad fregát, sa o mláďatá starajú ešte niekoľko mesiacov po tom ako opustia hniezdo. Veslonožce kŕmia mláďatá vyvrhovanou potravou. Mladé mláďatá si krm berú od rodičov priamo zo zobáka. Takto poskytovaná potrava sa niekedy označuje ako „rybacia polievka“.
Veslonožce lovia ryby viacerými spôsobmi. Kormorány plávajú pod hladinou a korisť prenasledujú. Anhingy tiež lovia pod vodou, ale na ryby číhajú a prepadávajú ich zo zálohy. Suly, faetony a pelikán hnedý si korisť vyhliadnu počas letu a vrhajú sa na ňu aj z výšky 30 metrov. Proti hladine sa vrhnú rýchlosťou až 95 km/h. Fregaty oberajú o ryby iné vtáky. Počas letu ich obťažujú dovtedy, kým svoju korisť nevyvrhnú. Pelikány často lovia spoločne v kŕdľoch tak, že vytvoria rojnicu, v ktorej ryby zaženú na plytčinu, kde ich potom ľahko pochytajú. Pelikán hnedý je jediným druhom pelikána, ktorý loví ryby z letu nad hladinou. Tesne predv tým, ako pretne hladinu, zloží krídla a nohy za telo, čím minimalizuje odpor prostredia a zvýši svoju rýchlosť. Súčasne otvorí zobák.
Rad pelikánotvaré/veslonožce (Pelecaniformes):
Poznámka: „Sulae“ (=Suloidea v širšom zmysle) = Sulida + Plotopteridae
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pelikánotvaré
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pelikánotvaré
Pelikánotvaré alebo veslonožce (lat. Pelecaniformes) je rad vtákov. V najmodernejších deleniach už neexistuje a je rôzne rozdelený na jednotlivé hlavné skupiny, z ktorých pozostáva.
Z recentných čeľadí sem patria pelikány, kormorány, anhingy, faetony, fregaty a suly. Kedysi dávno však existovalo aj veľa vyhynutých čeľadí, napr. v eocéne a miocéne čeľaď Plotopteridae. Bola to čeľaď nelietavých veslonožcov, ktorá sa pravdepodobne konvergentne vyvíjala s tučniakmi. Vyhynuli pravdepodobne kvôli konkurencii s plutvonožcami a delfínmi, ako veľké tučniaky z južnej pologule. Existuje 65 recentných druhov veslonožcov.
