Verbenaceae o verbenacees ye una amplia familia de plantes, principalmente tropicales, d'árboles, parrotales y yerbes.
Flores zigomorfes xeneralmente hermafrodites, 4-5-meres. Mota gamosépalo, acampanáu o tubuloso, 4-5 (-8)-dentáu, persistente y acrescente nel frutu. Corola gamopétala, infundibuliforme o hipocraterimorfa, con llimbu 4-5 (-8)-partíu, dacuando daqué bilabiáu. Estambres xeneralmente 4, didínamo, raramente más o bien amenorgaos por albuertu a 2, insertos nel tubu corolino, toos fértiles o bien 1 estaminoidal; conectivu de les anteres con o ensin apéndiz glandular. Xinecéu súperu, 2-(4-5) carpelar, o 1-carpelar por albuertu, 2-4-locular. óvulos 1 por lóculo, anátropos; estilu xeneralmente terminal, simple; estigma capitáu o bífidu.
Frutu esquizocarpo disgregándose en 2-4 mericarpios carnosu, jugoso o delgáu y subseco y endocarpiu duru, con delles granes. Yerbes dacuando cambiadices, parrotales o árboles con cañes tetragonales y fueyes opuestes y verticilaes, ensin estípules. Inflorescencies diverses.
Consta d'alredor de 90 xéneros y 2.000 especies. Munchos miembros d'esta familia son notables peles sos cabeces o recímanos de flores pequeñes.
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Botánica, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. Verbenaceae o verbenacees ye una amplia familia de plantes, principalmente tropicales, d'árboles, parrotales y yerbes.
Minaçiçəyikimilər (lat. Verbenaceae) - minaçiçəklilər sırasına aid bitki fəsiləsi.[1]
İkiləpəlilər ilə əlaqədar bu məqalə qaralama halındadır. Məqaləni redaktə edərək Vikipediyanı zənginləşdirin. Minaçiçəyikimilər (lat. Verbenaceae) - minaçiçəklilər sırasına aid bitki fəsiləsi.
Verbenàcia, Verbenàcies o Verbenaceae, és una família de plantes amb flors.
Són plantes sovint aromàtiques amb les fulles oposades o verticilades simples i les flors irregulars, amb un calze persistent i acrescent. La corol·la un poc bilabiada o infundibuliforme o hipocraterimorfa. L'androceu amb 4 estams didínams o 2 per avortament, encara que també inserits en el tub de la corol·la. El fruit és esquizocarp desfent-se en 4 o 2 mericarps indehiscents. Solen ser herbes, moltes d'elles flairoses, o arbustos de branques tetragonals.
Principalment són natives de climes tropicals.
Consta d'unes 2.000 espècies.
Verbenàcia, Verbenàcies o Verbenaceae, és una família de plantes amb flors.
Són plantes sovint aromàtiques amb les fulles oposades o verticilades simples i les flors irregulars, amb un calze persistent i acrescent. La corol·la un poc bilabiada o infundibuliforme o hipocraterimorfa. L'androceu amb 4 estams didínams o 2 per avortament, encara que també inserits en el tub de la corol·la. El fruit és esquizocarp desfent-se en 4 o 2 mericarps indehiscents. Solen ser herbes, moltes d'elles flairoses, o arbustos de branques tetragonals.
Principalment són natives de climes tropicals.
Consta d'unes 2.000 espècies.
Sporýšovité (Verbenaceae) je velká čeleď vyšších dvouděložných rostlin z řádu hluchavkotvaré (Lamiales). Čeleď zahrnuje téměř 1000 druhů ve 31 rodech a je rozšířena po celém světě. V české květeně je zastoupena pouze sporýšem lékařským. Některé druhy jsou využívány jako okrasné nebo léčivé rostliny.
Sporýšovité jsou byliny, keře, stromy i liány. Stonky jsou často čtyřhranné. Někdy mají rostliny trny nebo ostny. Odění je z jednoduchých nebo žlaznatých chlupů. Listy jsou vstřícné, případně přeslenité, se zpeřenou žilnatinou a bez palistů. Čepel listů je celokrajná nebo zubatá.
Květenství jsou úžlabní nebo vrcholová, nejčastěji hrozny, klasy nebo hlávky. Květy jsou téměř pravidelné, oboupohlavné, většinou pětičetné. Kalich je trubkovitý nebo zvonkovitý, vytrvalý a někdy za plodu zvětšený. Koruna je lehce dvoupyská, z 5 lístků, s korunní trubkou. Někdy jsou 2 horní korunní plátky srostlé. Tyčinky jsou 4, dvoumocné, přirostlé ke koruně. Semeník je svrchní, srostlý ze 2 plodolistů, dvoupouzdrý, někdy zdánlivě čtyřpouzdrý vlivem vývinu falešných přehrádek. Čnělka je jediná, na vrcholu s dvoulaločnou bliznou. V každém plodolistu jsou 2 vajíčka. Plodem je peckovice se 2 až 4 semeny nebo tvrdka rozpadající se na 4 oříšky. Semena jsou bez endospermu.[1][2]
Priva cordifolia
Květy houselníku Citharexylum caudatum
Plodenství houselníku Citharexylum caudatum
Phyla nodiflora
Květy sporýšovitých jsou opylovány nejčastěji včelami, vosami a mouchami. Samoopylení je zabráněno tím, že tyčinky dozrávají dříve než blizna (protandrie). Květy rodu Rhaphithamnus jsou opylovány kolibříky.
Semena z dužnatých plodů jsou šířena ptáky. Suché oříšky jsou srostlé s vytrvalým kalichem a jsou šířeny nejčastěji větrem či vodou, zřídka i na srsti zvířat (např. Priva lappulacea).[1][3]
Čeleď sporýšovité zahrnuje v dnešním pojetí asi 920 druhů ve 31 rodech. Největší rody jsou sporýš (Verbena, asi 300 druhů), Stachytarpheta (130), houselník (Citharexylum, 130), lipie (Lippia, 120) a libora (Lantana, 100 druhů).[2] Sporýšovité se vyskytují po celém světě, nejvíce druhů je v jižní části Jižní Ameriky.[2]
V květeně ČR je původní jediný druh, sporýš lékařský (Verbena officinalis).[4]
V Evropě jsou domácí 2 druhy sporýšů, mimo domácího sporýše lékařského roste ve Středomoří ještě nízký poléhavý sporýš Verbena supina. Občas bývají zavlékány nebo zplaňují některé další druhy sporýšů a také některé druhy rodu lipie (Lippia).[5]
Charakteristickými obsahovými látkami jsou iridoidy a fenolické glykosidy.[1]
Libora měňavá (Lantana camara) obsahuje triterpenoidy zvané lantadeny, způsobující forosenzitivitu a poškození jater a ledvin, a alkaloid lantanin s antimikrobiální aktivitou.[6]
V dřívější morfologické taxonomii byla čeleď sporýšovité vymezena proti čeledi hluchavkovité (Lamiaceae) především pozicí čnělky. Ta je u sporýšovitých terminální (umístěná na vrcholu semeníku), zatímco u hluchavkovitých gynobazická (vyrůstající z hluboce laločnatého semeníku). Molekulárními studiemi však bylo zjištěno, že čeleď sporýšovité je v tomto systému parafyletická, zatímco hluchavkovité jsou polyfyletické. Následně byly téměř 2/3 rodů přesunuty ze sporýšovitých do hluchavkovitých a toto morfologické rozlišení pozbylo platnosti.[1]
Do sporýšovitých, případně do samostatné čeledi byl dříve řazen též mangrovový rod Avicennia. V dnešním systému je součástí čeledi paznehtníkovité (Acanthaceae).[2]
V současném pojetí je čeleď sporýšovité členěna na 8 podčeledí:
Sporýšovité jsou využívány především jako léčivé a okrasné rostliny. Z některých druhů jsou získávány silice.
Sporýš lékařský je využíván v domácí lidové medicíně při bolestech hlavy, k detoxikaci a na nehojící se rány, zlepšuje trávení, desinfikuje střeva, zvyšuje sekreci mateřského mléka a působí močopudně.[8]
Takzvaná citronová verbena neboli Aloysia citriodora (syn. Lippia citriodora, Lippia triphylla) se pěstuje hlavně v severní Africe. Používá se jako spasmolytikum, stomatikum, na dýchací potíže a proti střevním parazitům. Občas se pěstuje i v ČR jako pokojová rostlina s vonnými listy, je používána na bylinné čaje a také jako zdroj vonných olejů. Čaj z listů vratiklasu Stachytarpheta jamaicensis je v lidové medicíně tropické Ameriky využíván proti střevním parazitům, jako dávidlo, při léčení kožních nemocí, bronchitidy aj.[9]
Bylina Lippia graveoles se pěstuje ve Střední Americe, kde je využívána jako koření obdobné oregánu.[9] Plody duranty (Duranta erecta, syn. D. plumieri) obsahují alkaloid blízký narkotinu a hubící larvy komárů.[6] V některých částech Mexika se tyto plody používají proti horečce. Odvar z listů libory Lantana armata je v Amazonii tradiční léčivo při bolestech končetin, průjmech aj.[9]
Aloysia citrodora
Lipie Lippia dulcis
Sporýš lékařský (Verbena officinalis)
Plody duranty Duranta erecta
Květenství vratiklasu Stachytarpheta jamaicensis
Jako okrasné trvalky či skalničky jsou pěstovány různé druhy rodů sporýš (Verbena) a Glandularia, nazývané často prostě 'verbeny'. Z teplomilných okrasných rostlin jsou pěstovány zejména duranta (Duranta), libora (Lantana), petrea ovíjivá (Petrea volubilis) a vratiklas (Stachytarpheta).[1]
Libora měňavá (Lantana camara) pochází z tropické Ameriky. Rostlina je zajímavá svými květy, které postupně mění barvu od žluté přes červenou po fialovorůžovou. Dnes roste zplaněná v mnohých teplých oblastech, např. v Indii.[6]
Květenství Stachytarpheta mutabilis
Květenství Petrea volubilis
Duranta repens
Acantholippia, Aloysia, Baillonia, Bouchea, Casselia, Castelia, Chascanum, Citharexylum, Coelocarpum, Diostea, Dipyrena, Duranta, Glandularia, Hierobotana, Junellia, Lampayo, Lantana, Lippia, Nashia, Neosparton, Parodianthus, Petrea, Phyla, Priva, Recordia, Rehdera, Rhaphithamnus, Stachytarpheta, Stylodon, Tamonea, Urbania, Verbena, Verbenoxylum, Xeroaloysia, Xolocotzia[2]
Sporýšovité (Verbenaceae) je velká čeleď vyšších dvouděložných rostlin z řádu hluchavkotvaré (Lamiales). Čeleď zahrnuje téměř 1000 druhů ve 31 rodech a je rozšířena po celém světě. V české květeně je zastoupena pouze sporýšem lékařským. Některé druhy jsou využívány jako okrasné nebo léčivé rostliny.
Jernurt-familien (Verbenaceae) er udbredt i alle tropiske egne, dog mest i Amerika. Familien rummer 34 slægter og 1175 arter. Det er stauder, lianer, buske eller træer med modsatte og duftende, savtakkede blade. Blomsterne sidder i små aks eller hoveder. Her omtales kun de to slægter, som er repræsenteret ved arter, der dyrkes i Danmark, eller som er vildtvoksnede (naturaliserede) her.
SlægterNB. En række slægter er overført til Læbeblomst-familien efter de seneste, genetiske undersøgelser. [1]
NB. En række slægter er overført til Læbeblomst-familien efter de seneste, genetiske undersøgelser.
Die Eisenkrautgewächse (Verbenaceae) sind eine Pflanzenfamilie, die zur Ordnung der Lippenblütlerartigen (Lamiales) gehört. Einige Arten und ihre Sorten werden als Ziergehölze in Parks, Gärten und als Beet- und Balkonpflanzen verwendet. Es gibt auch einige Heilpflanzen.
Es sind meist krautige Pflanzen oder verholzende Pflanzen, die als Sträucher, seltener Bäume oder Lianen wachsen.[1] Die oft vierkantigen oder stielrunden Stängel besitzen je nach Typ ein unterschiedliches Indument.[1] Die Sprossachsen sind unbewehrt oder manchmal sind Stacheln oder Dornen vorhanden.[1]
Die überwiegend gegenständig, selten in Quirlen oder Bündeln angeordneten Laubblätter sind gestielt oder sitzend.[1] Die Blattspreiten sind meist einfach oder dreiteilig, selten zusammengesetzt. Die Blattränder sind glatt, gezähnt, gekerbt, gelappt oder ausgeschnitten.[1] Manchmal sind die Blätter zu Schuppen oder Stacheln reduziert.[1] Nebenblätter sind keine vorhanden.[1]
In den seiten- und/oder endständigen, einfachen oder zusammengesetzten, bei den meisten Arten traubigen, seltener ährigen, kopfigen oder zymösen Blütenstände stehen die Blüten oder dicht zusammen. Meist sind Tragblätter vorhanden, sie können dekorativ oder unauffällig sein.[1]
Die meist zwittrigen Blüten sind klein bis mittelgroß, zygomorph (selten radiärsymmetrisch) und besitzen eine doppelte Blütenhülle (Perianth). Sie haben (vier bis) fünf (bis acht) verwachsene Kelchblätter und (vier bis) fünf (bis acht) verwachsene Kronblätter. Es ist nur ein Staubblattkreis vorhanden; die (zwei bis) vier (bis fünf) Staubblätter sind mit der Krone (Corolla) verwachsen. Meist zwei Fruchtblätter sind zu einem oberständigen Fruchtknoten verwachsen (synkarp).
Blütenformel: ↓ K ( 5 ) [ C ( 5 ) A 5 − 2 ] G ( 2 ) _ {displaystyle downarrow K_{(5)};[C_{(5)};A_{5-2}];G_{underline {(2)}}} ![{displaystyle downarrow K_{(5)};[C_{(5)};A_{5-2}];G_{underline {(2)}}}](https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/9e87df5d0c0b9b94d6ce291cb7d06054ad8ab492)
Es werden Steinfrüchte oder Kapselfrüchte gebildet.
An Sprossachsen, Laubblättern, Tragblättern, Kelch- oder Kronblättern sind Harzdrüsen vorhanden.[1]
Die Arten der Eisenkrautgewächse enthalten ätherisches Öl.
Bei vielen Arten erfolgt die Bestäubung durch Insekten (Entomophil).
Die Familie Verbenaceae wurde 1805 von Jean Henri Jaume Saint-Hilaire in Exposition des Familles Naturelles, 1, S. 245 aufgestellt. Typusgattung ist Verbena L. Synonyme für Verbenaceae J.St.-Hil. nom. cons. sind: Durantaceae J.Agardh, Petreaceae J.Agardh.
Die Areale liegen in den gemäßigten Gebieten, den Subtropen und Tropen. Weit verbreitet sind sie in den gemäßigten Gebieten, einen Schwerpunkt der Artenvielfalt haben sie in den Tropen. Sie fehlen im mittleren und nördlichen Eurasien.
Mit molekularphylogenetischen Methoden gewonnene Erkenntnisse zur Phylogenese der Ordnung Lamiales haben zu einer Einengung des Umfangs der Familie Verbenaceae geführt. Vorher wurden auch Gattungen dazugezählt, die heute zu den Familien der Lippenblütler (Lamiaceae) und den Akanthusgewächse (Acanthaceae) gerechnet werden. Die Familie enthält bei enger Fassung 30 bis 35 Gattungen und etwa 1200 Arten (wie bei der APWebsite[2]). Dabei wurde beispielsweise die Gattungen Verbena in drei Gattungen aufgegliedert: Verbena s. str., Glandularia und Junellia und 2009 wurden elf Arten aus der Junellia in die neue Gattung Mulguraea gestellt.[3]
Nach O’Leary et al. 2009, Marx et al. 2010, Thode et al. 2013, Lu - Irving et al. 2014 wird die Familie Verbenaceae in sieben Tribus gegliedert:[4]
Die Eisenkrautgewächse (Verbenaceae) sind eine Pflanzenfamilie, die zur Ordnung der Lippenblütlerartigen (Lamiales) gehört. Einige Arten und ihre Sorten werden als Ziergehölze in Parks, Gärten und als Beet- und Balkonpflanzen verwendet. Es gibt auch einige Heilpflanzen.
Tizimguldoshlar , tizimgullilar (Verbenaceae) — ikki urugʻpallalilar sinfiga mansub oʻsimliklar oilasi. Daraxt, buta va oʻtlardan iborat 90 turkumi va 2900 ga yaqin turi bor. Asosan, tropik va subtropik mintaqalarda tarqalgan. Oʻzbekistonda 2 turkumga mansub 4 turi usadi. Poyasi 4 qirrali, barglari qaramaqarshi yoki halqasimon oʻrnashgan; yonbargsiz, gullari zigomorf, toʻpgulli barg qoʻltigʻi yoki poya uchida joylashgan; gultojbarglari bir-biri bilan qoʻshilib, tubi nay, uchi esa ikkita lab hosil qiladi; changchilari 4 ta, urugchisi bitta; tugunchasi ustki, 4 xonali; mevasi 4 ga boʻlinadigan danak. Dorivor, efir moyli, ziravor, qimmatbaho yogʻoch beradigan va oziq-ovqat (sabzavot) sifatida ishlatiladigan turlari bor.
The Verbenaceae are a faimily, commonly kent as the verbena faimily or vervain faimily, o mainly tropical flouerin plants. It conteens trees, shrubs, an herbs notable for heids, spikes, or clusters o smaw flouers, mony o which hae an aromatic smell.[2]
The genera in the new, narrowly circumscribed, faimily:[3]
Various genera umwhile includit in the faimily Verbenaceae are nou treatit unner ither faimilies:[4]
.JPG)
_in_Hyderabad,_AP_W_IMG_9589.jpg)
_(20212691870).jpg)
_(8318298724).jpg)
Karte mit allen verlinkten Seiten: 
_W_IMG_9162.jpg)
_W_IMG_9874.jpg)
|dead-url= (help) |dead-url= (help) Verbenaceae iku salah siji suku anggota tetuwuhan ngembang. Miturut Sistem klasifikasi APG II suku iki kalebu sajeroning bangsa Lamiales.
Kajian filogenetis[1] nedahaké yèn akèh anggota klasik Verbenaceae pranyata luwih pantes dilebokaké sajeroning Lamiaceae. Kanthi mangkono anggota Verbenaceae kari 35 genera lan watara 1.200 spésies[2][3]. Api-api (Avicennia), sing awalé dianggep anggota Verbenaceae utawa sangisoré suku dhéwé, Avicenniaceae, saiki luwih cenderung digolongaké sajeroning Acanthaceae[2].
Ing ngisor iki marga-marga anggota Verbenaceae sing wis "dipangkas"[4]:
Ing ngisor iki marga-marga sing tau dilebokaké sajeroning Verbenaceae nanging banjur dipindhahké dhateng Lamiaceae[4]:
Ing familiang verbena o vervain, ing Verbenaceae, metung yang familia da reng keraklan tanaman kareng lugal a mangapali (tropical plants). Deti maliari lang pun dutung, palungpung o dikut a kapansin-pansin uli ning karelang buntuk (heads), suksuk (spikes), o kumpul da reng mangalating sampaga (clusters of small flowers), at dakal kareti masikan at mabanglu bau.[1]
Agpang kareng bayung pamagaral ning pamikakamaganak (phylogenetic studies)[2] dakal kareng genus a sadia rang bibili king Verbenaceae kayabe la pala king Lamiaceae. Ing bayung familiang Verbenaceae a makitid pangabili angganan atin yang manga 35 a genus ampong 1,200 a species[3][4]. Ing Avicennia, neng kai mibibili king Verbenaceae o king sarili nang familia, ing Avicenniaceae, ala yang kapikakunuan a mibili king has rather familia Acanthaceae[3].
The Verbenaceae are a faimily, commonly kent as the verbena faimily or vervain faimily, o mainly tropical flouerin plants. It conteens trees, shrubs, an herbs notable for heids, spikes, or clusters o smaw flouers, mony o which hae an aromatic smell.
Ing familiang verbena o vervain, ing Verbenaceae, metung yang familia da reng keraklan tanaman kareng lugal a mangapali (tropical plants). Deti maliari lang pun dutung, palungpung o dikut a kapansin-pansin uli ning karelang buntuk (heads), suksuk (spikes), o kumpul da reng mangalating sampaga (clusters of small flowers), at dakal kareti masikan at mabanglu bau.
Verbenaceae iku salah siji suku anggota tetuwuhan ngembang. Miturut Sistem klasifikasi APG II suku iki kalebu sajeroning bangsa Lamiales.
Kajian filogenetis nedahaké yèn akèh anggota klasik Verbenaceae pranyata luwih pantes dilebokaké sajeroning Lamiaceae. Kanthi mangkono anggota Verbenaceae kari 35 genera lan watara 1.200 spésies. Api-api (Avicennia), sing awalé dianggep anggota Verbenaceae utawa sangisoré suku dhéwé, Avicenniaceae, saiki luwih cenderung digolongaké sajeroning Acanthaceae.
Вербена котыр (лат. Verbenaceae) — Lamiales чукöрись корья быдмас котыр. Вербенаэз 34-35 увтыр да 700 вид.
Вербена котыр (латин Verbenaceae) — Lamiales чукӧрса корья пу быдмӧг котыр. Вербенаяс 34-35 увтыр да 700 сикас.
Вербена котыр (лат. Verbenaceae) — Lamiales чукöрись корья быдмас котыр. Вербенаэз 34-35 увтыр да 700 вид.
Вербена котыр (латин Verbenaceae) — Lamiales чукӧрса корья пу быдмӧг котыр. Вербенаяс 34-35 увтыр да 700 сикас.
వెర్బినేసి పుష్పించే మొక్కలలో ఒక కుటుంబం.
ఇవి ఎక్కువగా ఉష్ణ మండలంలో పెరిగే చెట్లు. వీనికి గుత్తులుగా చిన్న పరిమళభరితమైన పూలు పూస్తాయి. వీనిలో ఇంచుమించు 35 to 90 ప్రజాతులలో సుమారు 2,000 జాతుల మొక్కలున్నాయి. చాలా ప్రజాతులను 20-21 శతాబ్దంలో లామియేసి క్రిందకి తరలించడం మూలంగా చాలా తగ్గిపోయాయి. ఈ రెండు కుటుంబాలు లేమియేలిస్ క్రమం క్రిందకి వస్తాయి.
The Verbenaceae (/ˌvɜːrbəˈneɪsi.iː/ VUR-bə-NAY-see-ee), the verbena family or vervain family, is a family of mainly tropical flowering plants. It contains trees, shrubs, and herbs notable for heads, spikes, or clusters of small flowers, many of which have an aromatic smell.[2]
The family Verbenaceae includes 32 genera and 800 species.[3] Phylogenetic studies[4] have shown that numerous genera traditionally classified in Verbenaceae belong instead in Lamiaceae. The mangrove genus Avicennia, sometimes placed in the Verbenaceae[5] or in its own family, Avicenniaceae,[6] has been placed in the Acanthaceae.[7]
Economically important Verbenaceae include:
_W_IMG_9162.jpg)
_W_IMG_9874.jpg)
Tribes and genera in the family[8] and their estimated species numbers:[3]
Casselieae (Schauer) Tronc.
Citharexyleae Briq.
Duranteae Bent.
Lantaneae Endl.
Neospartoneae Olmstead & N.O'Leary
Petreeae Briq.
Priveae Briq.
Verbeneae Dumort.
Unassigned
Various genera formerly included in the family Verbenaceae are now treated under other families:[9]
_W_IMG_9162.jpg)
_W_IMG_9874.jpg)
{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) {{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) The Verbenaceae (/ˌvɜːrbəˈneɪsi.iː/ VUR-bə-NAY-see-ee), the verbena family or vervain family, is a family of mainly tropical flowering plants. It contains trees, shrubs, and herbs notable for heads, spikes, or clusters of small flowers, many of which have an aromatic smell.
The family Verbenaceae includes 32 genera and 800 species. Phylogenetic studies have shown that numerous genera traditionally classified in Verbenaceae belong instead in Lamiaceae. The mangrove genus Avicennia, sometimes placed in the Verbenaceae or in its own family, Avicenniaceae, has been placed in the Acanthaceae.
Economically important Verbenaceae include:
Lemon verbena (Aloysia triphylla), grown for aroma or flavoring Verbenas or vervains (Verbena), some used in herbalism, others grown in gardensVerbenacoj (Verbenaceae) estas ĉefe arbaj plantoj en la tropikoj kaj subtropikoj, aperantaj en tre diversaj formoj kaj lokoj. Ili havas kontraŭesidantajn foliojn, ofte simplajn. La plantoj estas ofte haraj, la floroj ofte 5-partaj. Insektopolenitaj, la frukto estas drupo, la grajnojn disportas birdoj (kolibro). Ekzistas 100 genroj kaj 2600 specioj.
Lastatempaj filogenetikaj studoj montris ke iuj genroj estis malĝuste metitaj en la verbenacoj, kaj tiujn oni nun translokigis al la lamiacoj. Avicennia, foje metita en la verbenacoj aŭ foje en aparta familio Avicenniaceae, oni nun metas en la akantacoj.
Verbenaceae o verbenáceas es una amplia familia de plantas, principalmente tropicales, de árboles, arbustos y hierbas.
Flores zigomorfas generalmente hermafroditas, 4-5-meras. Cáliz gamosépalo, acampanado o tubuloso, 4-5 (-8)-dentado, persistente y acrescente en el fruto. Corola gamopétala, infundibuliforme o hipocraterimorfa, con limbo 4-5 (-8)-partido, a veces algo bilabiado. Estambres generalmente 4, didínamo, raramente más o bien reducidos por aborto a 2, insertos en el tubo corolino, todos fértiles o bien 1 estaminoidal; conectivo de las anteras con o sin apéndice glandular. Gineceo súpero, 2-(4-5) carpelar, o 1-carpelar por aborto, 2-4-locular. óvulos 1 por lóculo, anátropos; estilo generalmente terminal, simple; estigma capitado o bífido.
Fruto esquizocarpo disgregándose en 2-4 mericarpios carnoso, jugoso o delgado y subseco y endocarpio duro, con varias semillas. Hierbas a veces volubles, arbustos o árboles con ramas tetragonales y hojas opuestas y verticiladas, sin estípulas. Inflorescencias diversas.
Consta de alrededor de 90 géneros y 2000 especies. Muchos miembros de esta familia son notables por sus cabezas o racimos de flores pequeñas.
Datos: Q156960
Multimedia:
Especies: Verbenaceae
Verbenaceae o verbenáceas es una amplia familia de plantas, principalmente tropicales, de árboles, arbustos y hierbas.
Raudürdilised (Verbenaceae) on iminõgeselaadsete seltsi kuuluv sugukond.
Sugukonda kuulub nii puid, põõsaid kui ka rohttaimi, mida iseloomustavad ogad ja väikestest lõhnavatest õitest koosnevad õisikud.
Hiljutised fülogeneetilised uuringud on tõestanud, et mitu varem raudürdiliste sugukonda liigitatud perekonda kuulub geneetiliselt huulõieliste hulka[1].
Kehtiva süstemaatika järgi kuulub sugukonda 35 perekonda 1200 liigiga[2].
Tuntuim perekond on kahtlemata raudürt, kuhu kuulub terve hulk iluaianduses kasutatavaid taimi. Aianduses kasvatatakse maitsetaimena ka raudürdiliste sugukonda kuuluvat sidrun-aloisiat (Aloysia triphylla).
Raudürdilised (Verbenaceae) on iminõgeselaadsete seltsi kuuluv sugukond.
Sugukonda kuulub nii puid, põõsaid kui ka rohttaimi, mida iseloomustavad ogad ja väikestest lõhnavatest õitest koosnevad õisikud.
Hiljutised fülogeneetilised uuringud on tõestanud, et mitu varem raudürdiliste sugukonda liigitatud perekonda kuulub geneetiliselt huulõieliste hulka.
Kehtiva süstemaatika järgi kuulub sugukonda 35 perekonda 1200 liigiga.
Tuntuim perekond on kahtlemata raudürt, kuhu kuulub terve hulk iluaianduses kasutatavaid taimi. Aianduses kasvatatakse maitsetaimena ka raudürdiliste sugukonda kuuluvat sidrun-aloisiat (Aloysia triphylla).
Verbenaceae, landare loredun dikotiledoneoen familia.
Zuhaitzak, zuhaixkak eta landare belarkarak dira. Espezie batzuk oso preziatuak dira ematen dituzten loreengatik.
Hostoak aurkakoak, koskagabeak eta zatituak izan ohi dira, estipularik gabeak. Lore zigomorfikoak izaten dituzte, luku-erako infloreszentzietan antolatuak. Batzuk usaintsuak izaten dira.
Mundu osoan barreiatuta daude, klima tropikal eta hezeak diren lekuetan, batez ere. Ingurune idorretan ere bizi daitezke, baina ez dago familia honetako espezierik Eurasiaren iparraldean eta erdialdean.
Verbenaceae familiaren barruan, 90 bat genero eta 2.000 espezie inguru daude.
Landare apaingarri gisa landatzen dira espezie batzuk, Verbena, Duranta eta Clerodendrum generoetako espezieak, esaterako. Beste zenbaitek olio esentzial baliotsuak, jateko fruituak, gomak eta taninoak ematen dituzte.
Gure artean, ohikoak dira Verbenaceae familiako espezie batzuk:
Verbenaceae, landare loredun dikotiledoneoen familia.
Zuhaitzak, zuhaixkak eta landare belarkarak dira. Espezie batzuk oso preziatuak dira ematen dituzten loreengatik.
Hostoak aurkakoak, koskagabeak eta zatituak izan ohi dira, estipularik gabeak. Lore zigomorfikoak izaten dituzte, luku-erako infloreszentzietan antolatuak. Batzuk usaintsuak izaten dira.
Mundu osoan barreiatuta daude, klima tropikal eta hezeak diren lekuetan, batez ere. Ingurune idorretan ere bizi daitezke, baina ez dago familia honetako espezierik Eurasiaren iparraldean eta erdialdean.
Verbenaceae familiaren barruan, 90 bat genero eta 2.000 espezie inguru daude.
Landare apaingarri gisa landatzen dira espezie batzuk, Verbena, Duranta eta Clerodendrum generoetako espezieak, esaterako. Beste zenbaitek olio esentzial baliotsuak, jateko fruituak, gomak eta taninoak ematen dituzte.
Gure artean, ohikoak dira Verbenaceae familiako espezie batzuk:
Verbena officinalis L. espeziea, adibidez, hizkera arruntean berbena-belar deritzona, sendagintzan erabiltzen da, eztarriko minak sendatzeko, adibidez. Aloysia triphylla espeziea, berbena limoiusaina, sukaldaritzan erabiltzen da usain-belar gisa eta infusioak egiteko. Lippia alba espeziea burutik beherakoak, buruko minak eta abar sendatzeko erabiltzen da. Aloysia polystachya infusioak egin, eta urdaileko minak sendatzeko.Verbenakasvit eli rautayrttikasvit (Verbenaceae) on kasvien heimo, jonka luokitus on ollut häilyväistä. Monet sen kasvit on siirretty heimoon Lamiaceae. Siihen on kuulunut noin 90 sukua joissa on lähes kolmetuhatta lajia: puita, pensaita ja ruohovartisia kasveja.[1] Nykyään sukujen määrä on vähentynyt 31:een, lajien 918:aan.[2]
Verbenakasvit ovat köynnöksiä, pensaita tai puita, harvemmin moni- tai yksivuotisia ruohoja, usein aromaattisia. Varret ovat usein nelikulmaiset. Lehdet ovat vastakkaisia ja sahalaitaisia. Kukat ovat usein melko heikosti vastakohtaisia, sijaitsevat tertuissa tai mykeröissä, ja verhiö ja teriö ovat selvästi erillään toisistaan (välissä tilaa); teriö on torvimainen. Heteet ovat vaihtelevassa määrässä palhottomia. Emiön sikiäimessä on neljä siemenaihetta, ja vartalo on tavallisesti lyhyt, luotti tavallisesti pallomainen. Hedelmä on verhiön peitossa.[3]
Heimo on trooppinen, mutta on levinnyt myös lämpimänlauhkeille alueille. Enemmistö lajeista kasvaa Etelä-Amerikassa. Euroopassa lienee yksi ainoa alkuperäinen laji, rohtoverbena eli rohtorautayrtti (Verbena officinalis)[4]. [5]
Verbenakasvien 31 sukua ja 918 lajia ryhmitellään kymmeneksi tribukseksi:[6]
Tunnettuja lajeja ovat:
Kirjotulikruunu (Lantana camara).
Sitruunaverbena (Aloysia triphylla).
Kultakastepensas (Duranta erecta).
Sinipotkurikukka (Petrea volubilis).
Cayennenpiiskayrtti (Stachytarpheta cayennensis).
Verbenakasvit eli rautayrttikasvit (Verbenaceae) on kasvien heimo, jonka luokitus on ollut häilyväistä. Monet sen kasvit on siirretty heimoon Lamiaceae. Siihen on kuulunut noin 90 sukua joissa on lähes kolmetuhatta lajia: puita, pensaita ja ruohovartisia kasveja. Nykyään sukujen määrä on vähentynyt 31:een, lajien 918:aan.
La famille des Verbenaceae (Verbénacées) regroupe des plantes dicotylédones. Ce sont des arbres, des arbustes, des plantes herbacées et des lianes, producteurs d'huiles essentielles, largement répandus autour du monde et plus particulièrement dans les zones tropicales et tempérées. Ils supportent les milieux arides mais sont absents du nord et du centre de l'Eurasie.
Le nom vient du genre type Verbena, issu du latin. Selon Fournier « Sous-entendu herba, désignant toute plante sacrée servant, dans la Rome antique à "frapper" un traité ; même racine que verberare, frapper ; a désigné ensuite diverses plantes médicinales ou magiques, dont la Verveine »[1].
Toutes sortes de noms sont attachés à la « verveine » sans que l’on sache s’il s’agit toujours de la même plante ou d’un mélange d’herbes de toutes espèces. La verveine se trouve associée aux dieux selon diverses appellations, notamment gréco-latines[2] : « Dios actis » (lumière de Zeus), Herculanea (Hercule), Persephonion (Perséphone, fille de Zeus et Déméter (Cérès chez les latins) ), Demetrias (Démeter), « sacra herba » (herbe rituelle), hiero bota (de ιερος / iero, sacré et βοτα / bota ; pâturage, « herbe sacrée ») ou « hiera botane » (herbe qui chasse le démon)[note 1].
Selon André-Julien Fabre, « Le nom de sideritis, militaris ou sanguinari vient attester les indications vulnéraires (c’est à dire médicinales) de la verveine ».
On a encore : « herbes d'Héraclès »[2],[note 2], « sang de Mercure », « larmes d’Isis » ou « larmes de Junon »[3].
Parmi les nombreuses autres appellations des verveines citons : « herbe sacrée, « veine de Vénus », « herbe aux sorcières », « herbe à pigeon », « herbe à tous les maux », « herbe de sang », « herbe de la croix », les deux dernières se référant au sang et à la passion de Jésus-Christ.
En 1597 le botaniste anglais John Gerard (1545-1612) donnait quelques noms anglais des Verbena qu'il nomme « Veruaine » [4] : « Iunos teares » (Larmes de Junon), « Mercuries moist Bloud » (humide sang de Mercure), « holie herbe » (herbe sainte ou sacrée), « Pigeons grass » (herbe aux pigeons) ou « Columbine » (de Colombes). Pour les deux dernières appellations il ajoute l'explication suivante : « Parce que les pigeons sont ravis de s’y vautrer, tout comme d'en manger, comme l'écrivit Apulée[note 3] ».
Elle comprend environ 3 000 espèces en 90 genres mais les dernières recherches phylogénétiques réduisent les contours de cette famille au profit des Lamiacées, avec entre autres Avicennia incluse dans les Acanthacées. Elle ne comprend plus que les 38 genres suivants, 4 genres ont entre autres migré vers la famille des Lamiacées : Callicarpa, Caryopteris, Clerodendrum, Tectona.
Quelques espèces :
Selon World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) (8 Jul 2010)[5] :
Selon Angiosperm Phylogeny Website (8 Jul 2010)[6] :
Selon DELTA Angio (8 Jul 2010)[8] :
La famille des Verbenaceae (Verbénacées) regroupe des plantes dicotylédones. Ce sont des arbres, des arbustes, des plantes herbacées et des lianes, producteurs d'huiles essentielles, largement répandus autour du monde et plus particulièrement dans les zones tropicales et tempérées. Ils supportent les milieux arides mais sont absents du nord et du centre de l'Eurasie.
Sporiševke (lat. Verbenaceae), biljna porodica u redu medićolike kojoj pripada 33 roda sa preko 950 vrsta[1]. Ime je dobila po rodu sporiš (Verbena), preko 80 vrsta dvogodišnjeg raslinja i trajnica.
Poznati rodovi su alojsija (listopadni ili vazdazeleni grmovi), duranta (uresni grmovi), lantana (ljekovite vazdazelene trajnice i grmovi), petreja ili ljubičasti vijenac (penjačice), fila (puzeće trajnice), rafitamnus (vazdazeleni grmovi i drveće), stahitarfeta (grmovi).
Citronovac (Aloysia citrodora) ili limunska verbena ili četrina uvezena je u Europu u 17 stoljeću a njezini listovi koriste se za aromatiziranje napitaka, poslastica, marinada i izradi parfema. Kako je skupocjena, citronovac se često se falsificira limunskom travom[2] ili citronelom (Cymbopogon citratus), biljkom iz porodice trava, jakog mirisa, ugodnog ljudima ali neugodnog kukcima, pa se koristi protiv komaraca.[3]
Ljekoviti sporiš (Verbena officinalis), djeluje umirujuće na živčani sustav a koristi se za suzbijanje buha.[4]
Sporiševke (lat. Verbenaceae), biljna porodica u redu medićolike kojoj pripada 33 roda sa preko 950 vrsta. Ime je dobila po rodu sporiš (Verbena), preko 80 vrsta dvogodišnjeg raslinja i trajnica.
Poznati rodovi su alojsija (listopadni ili vazdazeleni grmovi), duranta (uresni grmovi), lantana (ljekovite vazdazelene trajnice i grmovi), petreja ili ljubičasti vijenac (penjačice), fila (puzeće trajnice), rafitamnus (vazdazeleni grmovi i drveće), stahitarfeta (grmovi).
Citronovac (Aloysia citrodora) ili limunska verbena ili četrina uvezena je u Europu u 17 stoljeću a njezini listovi koriste se za aromatiziranje napitaka, poslastica, marinada i izradi parfema. Kako je skupocjena, citronovac se često se falsificira limunskom travom ili citronelom (Cymbopogon citratus), biljkom iz porodice trava, jakog mirisa, ugodnog ljudima ali neugodnog kukcima, pa se koristi protiv komaraca.
Ljekoviti sporiš (Verbena officinalis), djeluje umirujuće na živčani sustav a koristi se za suzbijanje buha.
Twjerdźenkowe rostliny (Verbenaceae) su swójba symjencowych rostlinow (Spermatophytina).
Wobsahuje sćěhowace rody:
Jeli sy jedyn z mjenowanych njedostatkow skorigował(a), wotstroń prošu potrjecheny parameter předłohi {{Předźěłuj}}. Podrobnosće namakaš w dokumentaciji.
Verbenaceae adalah salah satu suku anggota tumbuhan berbunga. Menurut Sistem klasifikasi APG II suku ini termasuk dalam bangsa Lamiales.
Kajian filogenetis[1] menunjukkan bahwa banyak anggota klasik Verbenaceae ternyata lebih pantas dimasukkan ke dalam Lamiaceae. Dengan demikian anggota Verbenaceae tinggal 35 genera dan sektiar 1.200 spesies[2][3]. Api-api (Avicennia), yang semula dianggap anggota Verbenaceae atau di bawah suku tersendiri, Avicenniaceae, sekarang lebih cenderung digolongkan ke dalam Acanthaceae[2].
Berikut adalah marga-marga anggota Verbenaceae yang telah "dipangkas"[4]:
Berikut adalah marga-marga yang pernah dimasukkan ke dalam Verbenaceae namun kemudian dipindahkan ke Lamiaceae[4]:
Verbenaceae adalah salah satu suku anggota tumbuhan berbunga. Menurut Sistem klasifikasi APG II suku ini termasuk dalam bangsa Lamiales.
Kajian filogenetis menunjukkan bahwa banyak anggota klasik Verbenaceae ternyata lebih pantas dimasukkan ke dalam Lamiaceae. Dengan demikian anggota Verbenaceae tinggal 35 genera dan sektiar 1.200 spesies. Api-api (Avicennia), yang semula dianggap anggota Verbenaceae atau di bawah suku tersendiri, Avicenniaceae, sekarang lebih cenderung digolongkan ke dalam Acanthaceae.
Verbenaceae J.St.-Hil., 1805 è una famiglia di piante spermatofite dicotiledoni appartenenti all'ordine delle Lamiales.[1][2][3]
Il nome della famiglia deriva dal suo genere tipo Verbena L., 1753, un vecchio nome latino della verbena comune europea: "herbena" = verdeggiante.[4] I primi riferimenti a questo nome si hanno negli scritti di Gaio Plinio Secondo (Como, 23 – Stabiae, 25 agosto 79]), uno scrittore, ammiraglio e naturalista romano, e del poeta Publio Virgilio Marone (70 a.C. - 19 a.C.). Anticamente i frondosi ramoscelli di verbena venivano portati dai sacerdoti come corone per i rituali druidi.[5][6]
Il nome scientifico della famiglia è stato definito dal botanico e naturalista francese Jean Henri Jaume Saint-Hilaire (1772 - 1845) nella pubblicazione "Exposition des Familles Naturelles. Paris. - 1: 245. 1805" del 1805.[7]
La distribuzione delle specie di questa famiglia è prevalentemente americana (centro-meridionale) con habitat per lo più tropicali. Fanno eccezione i generi Verbena e Chascanum che sono cosmopoliti. Inoltre alcuni generi della tribù Lantaneae e Priveae sono distribuiti in Africa e Asia.
La famiglia comprendente 34 generi con oltre 1200 specie[3] (secondo altri Autori 36 generi e 1035 specie[8][9]), è suddivisa in 8 tribù.[1] L'appartenenza della famiglia all'ordine delle Lamiales è consolidata a parte alcune differenze morfologiche quali l'infiorescenza non verticillata (comune nelle altre famiglie dell'ordine) e la posizione dello stilo (terminale e non ginobasico).[4]
I numeri cromosomici di base per i generi sono: x = 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 17, 18, 19, 20 e più alti.[3]
Tradizionalmente, secondo la classificazione classica (p.es. Sistema Cronquist), le Verbenacee comprendono una novantina di generi. La classificazione APG, basata su criteri filogenetici, mantiene in questa famiglia solo una trentina di generi. La maggior parte degli altri (p.es. Tectona) vengono spostati nelle Lamiacee, mentre singoli generi vengono trasferiti ad altre famiglie (p.es. Avicennia nelle Acantacee)[17].
In base agli ultimi studi filogenetici la famiglia risulta suddivisa in 8 cladi (tribù) qui sotto descritti.[18]
Il gruppo delle "Casselieae" è monofiletico, anche se il supporto con le attuali analisi è modesto. Nell'ambito della famiglia la tribù Casseliae, da un punto di vista filogenetico, occupa una posizione centrale insieme alla tribù Citharexyleae (formano "gruppo fratello"). Questi due gruppi sono superati "basalmente", ossia si sono evoluti più tardi, delle tribù Duranteae e Petreeae (quest'ultimo gruppo è il più basale e quindi risulta "gruppo fratello" a tutto il resto della famiglia). Le Citharexyleae differiscono dalle Casselieae per la presenza di un quinto staminoide e per il portamento prevalentemente arboreo.[19] Caratteri sinapomorfi per questa tribù sono:[20]
Il gruppo delle "Citharexyleae" è monofiletico e occupa una posizione centrale insieme alla tribù Casselieae (formano "gruppo fratello"). Insieme formano un clade ben sostenuto composto di piante caratterizzate da un ovario bicarpellare che generalmente si sviluppa in una drupa con quattro pireni o generalmente due mericarpi a due semi, da infiorescenze con brattee minute e spesso decidue e fiori brevemente pedicellati.[19]
Studi molecolari di tipo filogenetico dimostrano che la tribù "Duranteae" è un raggruppamento monofieletico formato da due cladi principali. I due cladi differiscono dal portamento arbustivo (quasi arboreo) per uno e erbaceo per l'altro. La tribù occupa una posizione abbastanza "basale" insieme alla tribù Petreeae.[19] Secondo alcuni studi la tribù Duranteae è il secondo gruppo (dopo la tribù Petreeae) che si è evoluto indipendentemente dalla famiglia con una età valutata di circa 42 milioni di anni.[1] Duranteae è "gruppo fratello" al resto della famiglia Verbenaceae.[21]
La tribù "Lantanaea" è monofiletica e insieme alla tribù Verbeneae formano il "gruppo fratello" "core" della famiglia Verbenaceae.[22] Tuttavia buona parte dei generi della tribù così come sono circoscritti attualmente non si presentano monofiletici. Dai risultati degli ultimi studi l'origine del nucleo (core) Lantaneae potrebbe essere posizionato nel Miocene (23 - 5 milioni di anni fa); in particolare nel Sud America. Successivi lignaggi sono migrati indipendentemente verso il nord (Nord America) e due volte nel Vecchio Mondo (Africa).[23]
La struttura interna di questa tribù non è ancora ben definita e il genere Lampaya potrebbe essere parafiletico.[24] Le sinapomorfie per questo gruppo sono:[20]
All'interno della famiglia, da un punto di vista filogenetico, la tribù Neospartoneae risulta "gruppo fratello" del "core" (nucleo) della famiglia formato dalle tribù Lantaneae e Verbeneae.[1]
Nella struttura filogenetica della famiglia la tribù "Petreeae" occupa il posto più "basale", quindi è "gruppo fratello" al resto della famiglia, ossia è il primo gruppo ad essersi evoluto nel'ambito delle Verbenaceae.[25] Si valuta che questo evento sia avvenuto circa 42 milioni di anni fa.[1] Dalle analisi delle regioni del DNA dei cloroplasti risulta inoltre che la specie Xolocotzia è nidificata all'interno del genere Petrea. Quest'ultimo quindi potrebbe essere parafiletico.[24]
La tribù "Priveae", da un punto di vista filogenetico, occupa una posizione centrale nell'ambito della famiglia. È "gruppo fratello" del nucleo delle Verbenaceae formato dalle tribù Neospartoneae, Lantaneae e Verbeneae. Inoltre Priveae insieme alle tribù Casselieae e Citharexyleae formano un clade ben sostenuto.[25] Dalle analisi filogenetiche il genere Pitraea risulta nidificato all'interno del genere Priva; quest'ultimo genere quindi potrebbe non essere monofiletico. Questo suggerisce che Pitraea in tempi passati potrebbe essere stato generato all'interno di Priva.[26] L'abitudine suffrutescente è un tratto sinapomorfico per la tribù Priveae. In seguito, in Pitraea, un successivo passaggio evolutivo ha portato questa specie ad una abitudine erbacea.[27]
Questo clade insieme alla tribù Lantaneae rappresenta il "core" della famiglia. I generi principali Verbena e Glandularia risultano parafiletici mentre gli altri sono monofiletici. Le sinapomorfie per questa tribù sono:[28]
Mentre la circoscrizione della tribù è basata soprattutto sulla separazione longitudinale del frutto lungo il piano trasversale delle ovaie (in questo modo il frutto viene separato in 4 unità).[29]
Due generi (Dipyrena e Rhaphithamnus) attualmente non trovano collocazione in nessuna dell 8 tribù della famiglia. Da un punto di vista filogenetico Dipyrena è vicino al gruppo Lantaneae-Verbeneae, mentre Rhaphithamnus è posizionato tra le tribù Neospartoneae e Priveae.
All'interno dell'ordine delle Lamiales la famiglia Verbenaceae occupa una posizione vicina al "core" dell'ordine, ossia, da un punto di vista filogenetico la famiglia si è evoluta più recentemente rispetto ad altre famiglie. Forma un "gruppo fratello" con le famiglie Thomandersiaceae, Lentibulariaceae e Schlegeliaceae. A loro volta queste famiglie sono "gruppo fratello" con il"core" vero e proprio delle Lamiales formato dalle famiglie Lamiaceae, Orobanchaceae e altre famiglie minori.[30] Per questa famiglia è stata calcolata come età di formazione attorno a circa 42 milioni di anni fa (55 - 23 milioni di anni fa).[1].
La famiglia attualmente è suddivisa in 8 tribù, 35 generi e circa 900 - 1000 specie.[1][2][3]
La tribù Casselieae Tronc., 1974 comprende 3 generi e circa 20 specie:
Note: il genere Ghinia Schreber, 1798, in alcuni casi descritto all'interno di questo gruppo, attualmente è considerato sinonimo di Tamonea.[2][3]
La tribù Citharexyleae Briq., 1895 comprende 3 generi e circa 134 specie:
Note: qui sono elencati alcuni generi che tradizionalmente erano descritti all'interno di questa tribù[3], ora sono stati trasferiti in altri gruppi.[2]
La tribù Duranteae Benth., 1839 comprende 6 generi e circa 150 - 190 specie:
Note: Svensonia Moldenke, 1936 è considerato sinonimo di Chascanum e Ubochea Baill., 1892 è considerato sinonimo di Stachytarpheta.[1][2][3] Verbenoxylum è considerato sinonimo di Recordia.[2]
La tribù Lantaneae Endl., 1838 comprende 8 generi e circa 300 specie:
Note:
La tribù Neospartoneae Richard Glenn Olmstead & Nataly O'Leary, 2010 comprende 3 generi e 7 specie:
Note: i generi di questa tribù normalmente venivano descritti all'interno della tribù Lantaneae Endl..[3]
La tribù Petreeae Briq., 1895 comprende 2 generi e 12 specie:
La tribù Priveae Briq., 1895 comprende 2 generi e 21 specie:
Note: il genere Castelia Cav., 1801, a volte incluso in questa tribù, risulta sinonimo di Priva.[2][3]
La tribù Verbeneae Dumort., 1829 comprende 6 generi e circa 178 specie:
Note: il genere Stylodon Raf., 1825 è considerato sinonimo di Verbena.[1]
Nella flora spontanea italiana sono presenti due specie di questa famiglia:[33]
Altre due specie sono presenti ma sono considerate "esotiche naturalizzate":
Verbenaceae J.St.-Hil., 1805 è una famiglia di piante spermatofite dicotiledoni appartenenti all'ordine delle Lamiales.
Verbenacae sunt familia plantarum plerumque regionum tropicarum, videlicet arbores, frutices, et herbae.
Gravissimae in oeconomia Verbenaceae sunt
Haec sunt genera in familia novissime circumscripta[1]:
Genera inter Verbenaceas olim digessa sed nunc ad Lamiaceas mota sunt[1]
Verbenacae sunt familia plantarum plerumque regionum tropicarum, videlicet arbores, frutices, et herbae.
Gravissimae in oeconomia Verbenaceae sunt
Aloysia triphylla, pro aroma et sapore culta Verbenae, aliis in herbalismo adhibitis, aliis in hortis cultisVerbeniniai (lot. Verbenaceae, vok. Eisenkrautgewächse) – magnolijūnų (Magnoliophyta) augalų šeima, kurioje yra žolės, puskrūmiai, krūmai, atogrąžose – medžiai. Lapai dažniausiai priešiniai. Žiedai susitelkę į kekes, varpas arba pusiau skėčius. Vainikėlis baltas, rausvas, raudonas ir kt. Vaisius – keturlizdis kaulavaisis, arba suskylantis į keturis riešutėlius.
Šeimoje yra apie 90 genčių ir 2000 rūšių, paplitusių daugiausiai tropikų ir subtropikų šalyse, ypač pietryčių Azijoje, Centrinėje ir Pietų Amerikoje. Yra daug dekoratyvinių, aromatinių, vaistinių augalų.
Kai kurios dažnesnės verbeninių gentys:
Verbeniniai (lot. Verbenaceae, vok. Eisenkrautgewächse) – magnolijūnų (Magnoliophyta) augalų šeima, kurioje yra žolės, puskrūmiai, krūmai, atogrąžose – medžiai. Lapai dažniausiai priešiniai. Žiedai susitelkę į kekes, varpas arba pusiau skėčius. Vainikėlis baltas, rausvas, raudonas ir kt. Vaisius – keturlizdis kaulavaisis, arba suskylantis į keturis riešutėlius.
Šeimoje yra apie 90 genčių ir 2000 rūšių, paplitusių daugiausiai tropikų ir subtropikų šalyse, ypač pietryčių Azijoje, Centrinėje ir Pietų Amerikoje. Yra daug dekoratyvinių, aromatinių, vaistinių augalų.
De ijzerhardfamilie (Verbenaceae) is een familie van tweezaadlobbige planten. Ze wordt beschouwd als nauw verwant aan de lipbloemenfamilie (Labiatae of Lamiaceae). De grenzen tussen deze twee families zijn lang onduidelijk geweest. Volgens recente fylogenetische studies worden verschillende geslachten die in het verleden in de Verbenaceae geplaatst zijn beter overgebracht naar de lipbloemenfamilie. Het geslacht Avicennia, traditioneel in deze familie geplaatst of in de eigen familie Avicenniaceae, wordt dan naar de Acanthaceae verplaatst.
Er is dus in de literatuur geen overeenstemming over welke planten tot de familie behoren. Moderne literatuur gaat uit van een veel kleinere familie dan traditioneel werd aangenomen. Het is een familie van hoofdzakelijk tropische planten met een hoofdje, pluim of tros van kleine bloemen.
In Nederland en België komt van nature alleen ijzerhard (Verbena officinalis) voor, met stijf ijzerhard (Verbena bonariensis) als een zich waarschijnlijk inburgerende exoot. Het geslacht Lantana levert populaire sierplanten.
De ijzerhardfamilie (Verbenaceae) is een familie van tweezaadlobbige planten. Ze wordt beschouwd als nauw verwant aan de lipbloemenfamilie (Labiatae of Lamiaceae). De grenzen tussen deze twee families zijn lang onduidelijk geweest. Volgens recente fylogenetische studies worden verschillende geslachten die in het verleden in de Verbenaceae geplaatst zijn beter overgebracht naar de lipbloemenfamilie. Het geslacht Avicennia, traditioneel in deze familie geplaatst of in de eigen familie Avicenniaceae, wordt dan naar de Acanthaceae verplaatst.
Er is dus in de literatuur geen overeenstemming over welke planten tot de familie behoren. Moderne literatuur gaat uit van een veel kleinere familie dan traditioneel werd aangenomen. Het is een familie van hoofdzakelijk tropische planten met een hoofdje, pluim of tros van kleine bloemen.
In Nederland en België komt van nature alleen ijzerhard (Verbena officinalis) voor, met stijf ijzerhard (Verbena bonariensis) als een zich waarschijnlijk inburgerende exoot. Het geslacht Lantana levert populaire sierplanten.
Jernurtfamilien (Verbenaceae) er en plantefamilie i ordenen Lamiales. Den omfatter ca. 1.200 arter fordelt på 30 planteslekter. Noen arter i slekten Verbena dyrkes som hageplanter.
Denne botanikkrelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den. Jernurtfamilien (Verbenaceae) er en plantefamilie i ordenen Lamiales. Den omfatter ca. 1.200 arter fordelt på 30 planteslekter. Noen arter i slekten Verbena dyrkes som hageplanter.
Werbenowate (Verbenaceae) – rodzina roślin należąca do rzędu jasnotowców (Lamiales). Należą do niej w zależności od ujęcia ok. 32-34 rodzaje liczące ok. 1000 gatunków[2]. Rodzina jest niemal kosmopolityczna – brak jej przedstawicieli na obszarach o klimacie chłodnym i arktycznym oraz najbardziej suchych[2]. Najwięcej roślin z tej grupy rośnie w strefie międzyzwrotnikowej i podzwrotnikowej, a centrum zróżnicowania jest Ameryka Południowa[1]. W stanie dzikim we florze Polski spotykany jest tylko jeden gatunek – werbena pospolita (Verbena officinalis)[3], będący zresztą przybyszem z Europy południowej[1]. Gatunek Aloysia citriodora i kilku przedstawicieli rodzaju Lippia ze względu na silny aromat stosuje się jako przyprawy, do aromatyzowania potraw i napojów, w przemyśle perfumeryjnym. Phyla dulcis już przez Azteków używana była do słodzenia potraw i napojów. Werbena pospolita jest rośliną leczniczą, a inne gatunki z tego rodzaju są uprawiane jako ozdobne. Jako takie popularne są też Duranta erecta, Petrea volubilis, Phyla nodiflora, Stachytarpheta mutabilis i różni przedstawiciele rodzaju lantana. Niektóre gatunki łatwo uciekają z upraw i zwłaszcza lantana pospolita (L. camara) stała się problematycznym gatunkiem inwazyjnym w strefie tropikalnej. Drzewa z rodzaju Citharexylum są istotnym źródłem drewna[2].
Klasyfikacja rodziny i rodzajów w jej obrębie była bardzo dynamiczna ze względu na podobieństwo morfologiczne do różnych grup systematycznych w obrębie jasnotowców. W szerokim ujęciu zaliczano tu ponad 90 rodzajów liczących ok. 2 tysiące gatunków[4]. Tradycyjnie też lokowana była w systemach klasyfikacyjnych blisko jasnotowatych Lamiaceae. Badania molekularne dowodzą jednak, że najbliżej spokrewniona jest z Thomandersiaceae (grupa siostrzana), a następnie z Schlegeliaceae i pływaczowatymi Lentibulariaceae[1][2].
W obrębie rodziny pozycję bazalną zajmuje rodzaj Petrea (12 gatunków), wyróżniany jako plemię Petreeae Briquet[1][2]. Dawniej rodzaj ten wyodrębniano w randze rodziny Petreaceae J. Agardh lub włączano do bignoniowatych Bignoniaceae[1][2]. Z kolej dawniej do werbenowatych zaliczano rodzaje: Phryma (we współczesnych systemach we Phrymaceae)[1], awicenia Avicennia (teraz w akantowatych Acanthaceae)[1][2] oraz liczną grupę rodzajów (np. Vitex, Congea, Callicarpa, Clerodendrum) przeniesionych do jasnotowatych Lamiaceae[2].
Jedna z rodzin jasnotowców (siostrzana dla rodziny Thomandersiaceae) reprezentujących grupę astrowych w obrębie dwuliściennych właściwych:
jasnotowceOleaceae oliwkowate
Gesneriaceae ostrojowate
Plantaginaceae babkowate
Scrophulariaceae trędownikowate
Byblidaceae byblisowate
Linderniaceae linderniowate
Pedaliaceae połapkowate, sezamowate
Acanthaceae akantowate
Bignoniaceae bignoniowate
Lentibulariaceae pływaczowate
Verbenaceae werbenowate
Lamiaceae jasnotowate
Paulowniaceae paulowniowate
Orobanchaceae zarazowate
Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa Rosopsida Batsch, podklasa jasnotowe (Lamiidae Takht. ex Reveal), nadrząd jasnotopodobne (Lamianae Takht.), rząd jasnotowce (Lamiales Bromhead), podrząd Verbenineae Engl, rodzina werbenowate (Verbenaceae J. St.-Hil.)[6].
Werbenowate (Verbenaceae) – rodzina roślin należąca do rzędu jasnotowców (Lamiales). Należą do niej w zależności od ujęcia ok. 32-34 rodzaje liczące ok. 1000 gatunków. Rodzina jest niemal kosmopolityczna – brak jej przedstawicieli na obszarach o klimacie chłodnym i arktycznym oraz najbardziej suchych. Najwięcej roślin z tej grupy rośnie w strefie międzyzwrotnikowej i podzwrotnikowej, a centrum zróżnicowania jest Ameryka Południowa. W stanie dzikim we florze Polski spotykany jest tylko jeden gatunek – werbena pospolita (Verbena officinalis), będący zresztą przybyszem z Europy południowej. Gatunek Aloysia citriodora i kilku przedstawicieli rodzaju Lippia ze względu na silny aromat stosuje się jako przyprawy, do aromatyzowania potraw i napojów, w przemyśle perfumeryjnym. Phyla dulcis już przez Azteków używana była do słodzenia potraw i napojów. Werbena pospolita jest rośliną leczniczą, a inne gatunki z tego rodzaju są uprawiane jako ozdobne. Jako takie popularne są też Duranta erecta, Petrea volubilis, Phyla nodiflora, Stachytarpheta mutabilis i różni przedstawiciele rodzaju lantana. Niektóre gatunki łatwo uciekają z upraw i zwłaszcza lantana pospolita (L. camara) stała się problematycznym gatunkiem inwazyjnym w strefie tropikalnej. Drzewa z rodzaju Citharexylum są istotnym źródłem drewna.
Verbenaceae é uma família com 34 gêneros e 1.035 espécies[1] catalogados. O Brasil reúne a maior riqueza da família, com 16 gêneros e 279 espécies, sendo 181 endêmicas.[2] Possuem tricomas que secretam óleos essenciais de grande valor medicinal. Os gêneros Lippia e Priva são utilizadas na medicina tradicional e fornecem óleos essenciais. Já os gêneros Duranta, Lantana, Petraea, Stachytarpheta, Verbena e Glandularia são usados como plantas ornamentais.[3]
Podem ser trepadeiras, lianas, arbustos ou árvores. Há ocorrência de herbáceas anuais.[3] Habitam as regiões dos trópicos e do temperado quente.[3]
O caule geralmente é quadrado em sua secção transversal e podem ter acúleos ou espinhos; muitas apresentam iridóides. Há presença de pêlos simples, glandulares, com óleos aromáticos (incluindo terpenóides) e de não-glandulares; geralmente unicelulares, às vezes calcificados ou silicificados.
As folhas apresentam-se opostas ou verticiladas, simples, podem ser lobadas, inteiras ou serreadas, com venação peninérvea; sem estípulas.
As inflorescências são indeterminadas, formando racemos, espigas ou glomérulos, terminais ou axilares. As flores são bissexuais bilaterais com 5 sépalas conatas, o cálice varia do tubuloso ao campanulado, persistente, e pode expandir-se no fruto. Ocorre protandria, o que possibilita a fecundação cruzada. Possuem 5 pétalas (algumas vezes parece 4 devido à fusão do par superior), também conatas, e com a corola ligeiramente bilabiada, com lobos imbricados. Estão presentes 4 estames didínamos; os filetes são adnatos à corola, os grãos de pólen geralmente tricolpados, com a exina mais espessa próximo das aberturas. Os 2 carpelos são conatos. O ovário é súpero, sem lobos a +- 4-lobado, 2-locular, mas parecendo 4-locular devido ao desenvolvimento de falsos septos. As vezes tem 1 carpelo suprimido e o ovário parecendo 2-locular, com placentação axial; O estilete terminal não é dividido no ápice; e o estigma geralmente é 2-lobado, visível, com tecido receptivo bem desenvolvido. Cada carpelo dispõe de 2 óvulos (isto é, 1 em cada lóculo aparente), marginalmente inseridos (diretamente na margem dos falsos septos), com 1 tegumento e megasporângio de parede fina. Possui disco nectarífero. Fruto do tipo drupa com 2 ou 4 caroços (único e 2-lobado em Lantana) ou esquizocarpo dividindo-se em 2-4 núculas; não há endosperma. Fórmula floral X,K 5, C 2+3, A2+2,G2;drupa, 4 núculas.[3]
Com base em caracteres morfológicos e sequências de rbcL este é considerado um grupo monofilético. Distinguem as Verbenaceae das Lamiaceae os racemos indeterminados, espigas ou glomérulos; óvulos localizados nas extremidades dos falsos septos; estilete simples com estigma bilobado; exina do pólen mais espessa perto das aberturas e pêlos não-glandulares. As flores geralmente são menos bilabiadas e o estilete em Verbeneceae é exclusivamente terminal, enquanto em Lamiaceae varia de terminal a ginobásico.[4]
As espécies estão amplamente distribuídas, aparecendo em vegetações do tipo Campo Rupestre, Cerrado (latu sensu) e Floresta Ombrófila (Floresta Pluvial), também presentes em diversas outras formações vegetais, como: Área Antrópica, Caatinga (stricto sensu), Campinarana, Campo de Altitude, Campo de Várzea, Campo Limpo, Campo Rupestre, Carrasco, Cerrado (lato sensu), Floresta Ciliar ou Galeria, Floresta de Igapó, Floresta de Terra Firme, Floresta de Várzea, Floresta Estacional Decidual, Floresta Estacional Semidecidual, Floresta Ombrófila (= Floresta Pluvial), Floresta Ombrófila Mista, Palmeiral, Restinga, Savana Amazônica.[2]
Os gêneros mais representativos na flora brasileira são Lippia L., com 81 espécies, sendo 59 endêmicas, e Stachytarpheta Vahl, representado por 81 espécies, 75 endêmicas, ambos com maior riqueza nos cerrados e campos rupestres do Planalto Central e Cadeia do Espinhaço. Lantana L. está representado por 22 espécies na flora brasileira, das quais 12 são endêmicas.[5]
,
Verbenaceae é uma família com 34 gêneros e 1.035 espécies catalogados. O Brasil reúne a maior riqueza da família, com 16 gêneros e 279 espécies, sendo 181 endêmicas. Possuem tricomas que secretam óleos essenciais de grande valor medicinal. Os gêneros Lippia e Priva são utilizadas na medicina tradicional e fornecem óleos essenciais. Já os gêneros Duranta, Lantana, Petraea, Stachytarpheta, Verbena e Glandularia são usados como plantas ornamentais.
Verbenaceae este o familie de plante din ordinul Lamiales.
Verbenaceae este o familie de plante din ordinul Lamiales.
Verbenaväxter (Verbenaceae) är en familj av trikolpater som består av omkring 1175 arter i 34 släkten. På senare tid har flera släkten lyft ur familjen och placerats i andra familjer, som kransblommiga växter. Flera släkten har blivit vanligt förekommande trädgårds- eller krukväxter.
Familjen består av örter, buskar och träd som ofta har fyrkantiga skott. Bladen är nästan alltid motsatta eller kransställda, stipler saknas. Blommorna är vanligen tvåkönade med kvarsittande foder. Krona med 4-5, eller fler, flikar. Frukten är antingen ett bär eller en torr kapsel.
Wikimedia Commons har media som rör Verbenaväxter.
Verbenaväxter (Verbenaceae) är en familj av trikolpater som består av omkring 1175 arter i 34 släkten. På senare tid har flera släkten lyft ur familjen och placerats i andra familjer, som kransblommiga växter. Flera släkten har blivit vanligt förekommande trädgårds- eller krukväxter.
Familjen består av örter, buskar och träd som ofta har fyrkantiga skott. Bladen är nästan alltid motsatta eller kransställda, stipler saknas. Blommorna är vanligen tvåkönade med kvarsittande foder. Krona med 4-5, eller fler, flikar. Frukten är antingen ett bär eller en torr kapsel.
Вербенові (Verbenaceae) — родина рослин порядку губоцвітих (Lamiales).
Вербенові (Verbenaceae) — родина рослин порядку губоцвітих (Lamiales).
Họ Cỏ roi ngựa (danh pháp khoa học: Verbenaceae), đôi khi được gọi là họ Tếch (lấy theo chi Tectona, tuy nhiên tên gọi này là thiếu chính xác khi hiểu họ Verbenaceae theo nghĩa hẹp) là một họ được cho là có quan hệ họ hàng gần gũi với họ Hoa môi (Lamiaceae hay Labiatae), và ranh giới giữa hai họ đã từ lâu là không rõ ràng nhưng các đặc trưng để định kiểu cho hai họ này dường như là hội tụ lại một điểm. Các nghiên cứu phát sinh loài gần đây[2] đã chỉ ra rằng một vài chi đã đặt nhầm vào họ Verbenaceae và chúng đã được xếp lại vào họ Lamiaceae. Chi Mắm (Avicennia) đôi khi được đặt trong họ Verbenaceae hoặc trong họ riêng của chính nó là Avicenniaceae, hiện tại đã được đặt trong họ Ô rô (Acanthaceae)[3]. Trong khi đó phần cơ bản của họ Verbenaceae đã được chứng minh là có quan hệ họ hàng gần gũi với các thành viên khác của bộ Lamiales nghĩa rộng (sensu lato) hơn là với họ Lamiaceae.
Theo định nghĩa rộng của nó, họ Verbenaceae là họ chủ yếu của các loài thực vật nhiệt đới với các dạng hoa đầu, hoa cụm với các hoa nhỏ. Họ này bao gồm khoảng 90 chi và gần 2.000 loài cây thân gỗ, cây bụi và cây thân thảo. Theo định nghĩa hẹp, nó chỉ chứa 34 chi với 1.175 loài[3][4]. Cỏ roi ngựa được cho là có tính chất làm tăng tiết sữa.
Các chi quan trọng là:
Họ này là những cây gỗ lớn, nhỡ, nhỏ hoặc cây bụi hay cây thân thảo. Lá thường mọc đối hoặc mọc vòng, hai cặp đối liên tiếp tạo thành hình chữ thập, lá hình trứng ngược, trứng trái xoan, hoặc trái xoan, không có lá kèm, thường đơn, đôi khi kép chân vịt hoặc kép lông chim. Cành khi non thường hình vuông. Hoa thường lưỡng tính (đôi khi đa tính); đài thường đều; tràng hơi không đều hoặc ít khi 2 môi với các thùy xếp lợp; nhị thường 4, đôi khi 5 hoặc 2, đỉnh trên ống tràng và xen kẽ với các thùy của tràng; lá noãn 2, hợp thành bầu thượng 2-4 ô; vòi thường dính ở đỉnh bầu. Quả thông thường là quả hạch, ít khi gồm 4 tiêu hạch khô hoặc quả nang chẻ ô.
Theo nghĩa rộng họ cỏ Roi ngựa bao gồm các chi nói trên cộng với các chi dưới đây mà về cơ bản APG II xếp sang họ Hoa môi.
_W_IMG_9162.jpg)
Họ Cỏ roi ngựa (danh pháp khoa học: Verbenaceae), đôi khi được gọi là họ Tếch (lấy theo chi Tectona, tuy nhiên tên gọi này là thiếu chính xác khi hiểu họ Verbenaceae theo nghĩa hẹp) là một họ được cho là có quan hệ họ hàng gần gũi với họ Hoa môi (Lamiaceae hay Labiatae), và ranh giới giữa hai họ đã từ lâu là không rõ ràng nhưng các đặc trưng để định kiểu cho hai họ này dường như là hội tụ lại một điểm. Các nghiên cứu phát sinh loài gần đây đã chỉ ra rằng một vài chi đã đặt nhầm vào họ Verbenaceae và chúng đã được xếp lại vào họ Lamiaceae. Chi Mắm (Avicennia) đôi khi được đặt trong họ Verbenaceae hoặc trong họ riêng của chính nó là Avicenniaceae, hiện tại đã được đặt trong họ Ô rô (Acanthaceae). Trong khi đó phần cơ bản của họ Verbenaceae đã được chứng minh là có quan hệ họ hàng gần gũi với các thành viên khác của bộ Lamiales nghĩa rộng (sensu lato) hơn là với họ Lamiaceae.
Theo định nghĩa rộng của nó, họ Verbenaceae là họ chủ yếu của các loài thực vật nhiệt đới với các dạng hoa đầu, hoa cụm với các hoa nhỏ. Họ này bao gồm khoảng 90 chi và gần 2.000 loài cây thân gỗ, cây bụi và cây thân thảo. Theo định nghĩa hẹp, nó chỉ chứa 34 chi với 1.175 loài. Cỏ roi ngựa được cho là có tính chất làm tăng tiết sữa.
Các chi quan trọng là:
Tu hú (tử châu): các loài thuộc chi Callicarpa. Không nhầm lẫn với vải tu hú (Litchi spp.) hay chim tu hú (Eudynamis scolopacea). Cỏ roi ngựa chanh Aloysia triphylla Tếch: Các loài trong chi Tectona Cỏ roi ngựa: các loài trong chi Verbena Bình linh: các loài trong chi VitexVerbenaceae J.St.-Hil. (1805), nom. cons.
Роды
Вербе́новые (лат. Verbenáceae) — семейство двудольных растений порядка Ясноткоцветные. Травы, кустарники, изредка — деревья.
Листья у представителей семейства большей частью супротивные. Стебли в сечении четырёхугольные.
Цветки более или менее неправильные, хотя не особенно крупные, но часто изящные и ароматные.
Около 700 видов тёплых стран; многие в умеренных странах Южного полушария; в холодных и высоких нагорьях не растут.
В Европе имеется только один представитель рода Вербена (Verbena). Сюда же относятся род Lantana.
Многие вербеновые ценятся в садоводстве.
По результатам последних филогенетических исследований[2] ряд родов были отнесены к семейству Яснотковые (Lamiaceae), в результате чего семейство Вербеновые насчитывает приблизительно 35 родов и 1 200 видов[3][4]. Авиценния (Avicennia), ранее относимая к вербеновым или выделяемая в собственное семейство Avicenniaceae, сейчас включена в семейство Акантовые (Acanthaceae)[3].
Семейство Вербеновые содержит около 35 родов[5][6]:
Роды, ранее входившие в Вербеновые, но теперь перемещенные в семейство Яснотковые (Lamiaceae)[6]:
Вербе́новые (лат. Verbenáceae) — семейство двудольных растений порядка Ясноткоцветные. Травы, кустарники, изредка — деревья.
马鞭草科（Verbenaceae）為脣形目下的一科，成員物種大多為热带植物。本科成員形態包含喬木、灌木，以及草本植物。本科物種单叶对生；花两性，花冠合瓣，合成钟状、杯状或筒状，也有二唇形的；果实为蒴果和核果。部分成員具有芳香氣味[2]。
近年來，系统发生学證據顯示許多曾被劃入马鞭草科的屬，應重新劃入唇形科[3]。現今本科共包含了35屬1,200餘種[4][5]。有的分类法将海榄雌属单独列为一科，或划入爵床科。
本科較具經濟價值的物種包含：
目前被劃分於該科下面的屬別有：[6]
下列屬別曾被劃為馬鞭草科，副標題顯示的為新的科級[7]：
马鞭草科（Verbenaceae）為脣形目下的一科，成員物種大多為热带植物。本科成員形態包含喬木、灌木，以及草本植物。本科物種单叶对生；花两性，花冠合瓣，合成钟状、杯状或筒状，也有二唇形的；果实为蒴果和核果。部分成員具有芳香氣味。
近年來，系统发生学證據顯示許多曾被劃入马鞭草科的屬，應重新劃入唇形科。現今本科共包含了35屬1,200餘種。有的分类法将海榄雌属单独列为一科，或划入爵床科。
本科較具經濟價值的物種包含：
Lemon verbena（英语：Lemon verbena） (Aloysia triphylla)，具有芳香 马鞭草属：有時用於草藥醫學或觀賞
分類（APG III） 界 : 植物界 Plantae 階級なし : 被子植物 angiosperms 階級なし : 真正双子葉類 eudicots 階級なし : キク類 asterids 階級なし : シソ類 lamiids 目 : シソ目 Lamiales 科 : クマツヅラ科 Verbenaceae 学名 Verbenaceaeクマツヅラ科 (Verbenaceae) は被子植物の科。熱帯を中心に分布し、一年草から高木まであり、一部はつる性。花は放射相称（花弁は5裂）または左右相称で、唇状のものもある。葉は多くは対生、果実は液果、核果または分果。全体に芳香または悪臭をもつものが多い。
花が美しいので園芸用に栽培されるものが多く、レモンバーベナなど一部のものはハーブあるいは薬草として用いられる。
日本列島にはクマツヅラ・イワダレソウの2種が自生し、帰化植物もある。
ヤモメカズラ連
ハリマツリ連
Casselieae
Citharexyleae
Priveae
Rhaphithamnus
Neospartoneae
シチヘンゲ連
Dipyrena
クマツヅラ連
クロンキスト体系などでは次の属もこの科に含まれていたが、現在はシソ科など他の科に移されている。
クマツヅラ科 (Verbenaceae) は被子植物の科。熱帯を中心に分布し、一年草から高木まであり、一部はつる性。花は放射相称（花弁は5裂）または左右相称で、唇状のものもある。葉は多くは対生、果実は液果、核果または分果。全体に芳香または悪臭をもつものが多い。
마편초과(馬鞭草科, 학명: Verbenaceae 베르베나케아이[*])는 꿀풀목의 과이다.[1] 열대에서 온대에 걸쳐 널리 분포하며, 세계적으로 100속의 2,600여 종 정도가 알려져 있는 매우 큰 과인데, 한국에는 마편초·누리장나무·작살나무·층꽃나무 등이 분포하고 있다.
초본 또는 목본으로서, 홑잎 또는 겹잎이 마주나는데, 때로는 돌려나는 것도 있으며 턱잎은 없다. 꽃은 다소 좌우대칭인 양성화로, 꽃받침이나 꽃부리는 모두 4갈래 또는 5갈래로 나뉘어 있으며 그 밑부분은 통 모양으로 붙어 있다. 수술은 보통 4개이며 꽃부리통에 붙어 있다. 씨방은 상위로 2개 또는 9개의 방으로 나뉘어 있는데, 일부는 4개의 방을 가진 것도 있다. 열매는 액과, 핵과 또는 삭과이다.
.jpg)
_-_Leaning_Pine_Arboretum_-_DSC05605.JPG)
_at_Appughar_Park_01.JPG)
_ligustrina._(8726479163).jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_W3_IMG_3235.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_(5762136031).jpg)
.jpg)
_ligustrina._(8726479163).jpg)
_flower_zoom.JPG)
_W_IMG_9162.jpg)
_W_IMG_9874.jpg)
