Výr vodný alebo výr Blakistonov[2] (lat. Bubo blakistoni) je veľký druh rybožravej sovy z čeľade sovovité (Strigidae) z východnej Ázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výr vodný patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. Stav druhu negatívne ovplyvňuje širšia škála vplyvov, ako deštrukcia biotopov v súvislosti s jeho špeciálnymi nárokmi na lov a hniezdenie. Vyžaduje nerušené vodné toky s čistou vodou s plytčinami, kde loví a veľké staré bútľavé stromy, kde hniezdi.[1][3]
Výr vodný meria 60 – 71 cm[3][4], krídla má dlhé 498 – 560 mm[3], ktorých rozpätie dosahuje 2 m.[3] Chvost má dĺžku 243 – 305 mm[3]. Hmotnosť samcov je 3150 – 3450 g a samíc 3360 – 4600 g.[4]
Samička je väčšia ako samček. Poznávacím znakom sú široké ušká z pierok na hlave smerujúce do strán, skoro až vodorovne a žlté oči. Celkové operenie je sivohnedé a škvrnité s jemnými hnedými priečnymi vlnkami. Tvárová časť je tmavej gaštanovej farby bez ohraničenia. Zobák je dlhý. Prsty nie sú operené.
Podobné druhy sú výr skalný, ktorý je však celkovo tmavej farby so širokými škvrnami na hrudi a s oranžovými očami. Sova tmavá, ktorá je menšia, má okrúhlu hlavu, malé žlté oči, nemá ušká z pierok. Sova dlhochvostá je tiež menšia bez uší z pierok ale oči má tmavohnedé. [3]
Výr vodný je na väčšine svojho územia rozšírenia stály, s výnimkou povodia severnejšie položených riek Ussuri a Bikin. Žije v povodí rieky Amur a jej prítokoch Ussuri, Bikin. V oblasti južne od Vladivostoku, pri jazere Chanka a západne od pohoria Veľký Chingan. Žije na veľkých ostrovoch Sachalin, Hokkaido a z južnej skupiny Kurilských ostrovov obýva Kunašir, Iturup a Šikotan.[5][3]
Volanie výra vodného je hlboké a krátke, znie asi ako hú-hú vú alebo fú fu-vu. Týmto hlasom sa vedia ozývať aj v duete. Počas kŕmenia mláďatá vydávajú ťahavý trilok pi-prrir-pirirr...[3]
Obýva odľahlé lužné a ihličnaté lesy pozdĺž rýchlo tečúcich riek, ktoré aspoň z časti v zime nezamŕzajú. Na Kurilských ostrovoch obýva smrekové a jedľové lesy s listnatými stromami, lemujúcimi vodné plochy, toky, ústia a pobrežie mora. Dokáže loviť aj na skalnatom pobreží na severe.[3]
Výr vodný je aktívny hlavne v noci (Mandžusko), v čase krátkych nocí aj za šera i za svetla (Ussuri, Bikin). V porovnaní s inými druhmi sov loví veľmi často sediac a chodiac na zemi, pričom sa v zime nachádzajú aj vyšliapané chodníky okolo otvorov v ľade. Pri výdatných nezamŕzajúcich prameňoch boli pozorované aj skupiny 5 – 6 sov.[3]
Nezahniezdi každý rok, čo zrejme súvisí s potravnou ponukou a prevládajúcim počasím. Znášať začínajú skoro, už od polovice marca, v čase keď je ešte snehová pokrývka. Na ostrove Kunašir na Kurilských ostrovov bolo nájdené mláďa už v apríli.
V hustých nížinných lužných lesoch riek Bikin, Ussuri a ich prítokov boli hniezda nájdené v stromových dutinách topoľov a jaseňov (Fraxinus mandshurica). Obsadzovali dutiny aj vo výškach 12 – 18 m. Hniezdia aj na zlomených pňoch a na zemi. Obľubujú veľmi priestranné bútľaviny. Znášku tvoria 1 – 3 vajcia, najčastejšie však dve. Tvarom i farbou sú podobné vajíčkam ostatných vtákov rodu Bubo - úplne biele. Na znáške sedí len samička približne 35 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí mláďat s nimi samička ostáva v hniezde a samček pokračuje s kŕmením. Asi po ďalších 35 – 40 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo a ešte niekoľko mesiacov sa o ne starajú rodičia.
Výr vodný sa živí najmä rybami. Mláďatá kŕmi v tom čase ľahko dostupnými žabami a cez zimu sa ich jedálniček rozšíri o cicavce.[3]
Výra vodného ako prvý taxonomicky zaradil Seebohm v roku 1883. Dal mu meno podľa anglického prírodovedca Thomasa Blakistona, ktorý dokladoval druh z japonského ostrova Hokkaido v tom istom roku - Ketupa blakistoni. Na základe osteologického porovnania a porovnania DNA bolo zistené, že výr vodný je bližší príbuzný výrovi skalnému ako k druhom sov rodu Ketupa.[3]
Rozlišujú sa dva poddruhy:[6][3]
Výr vodný alebo výr Blakistonov (lat. Bubo blakistoni) je veľký druh rybožravej sovy z čeľade sovovité (Strigidae) z východnej Ázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výr vodný patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. Stav druhu negatívne ovplyvňuje širšia škála vplyvov, ako deštrukcia biotopov v súvislosti s jeho špeciálnymi nárokmi na lov a hniezdenie. Vyžaduje nerušené vodné toky s čistou vodou s plytčinami, kde loví a veľké staré bútľavé stromy, kde hniezdi.