Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely (Apoidea), čeľade včelovité (Apidae).
Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.
Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude9 a bruška. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Na nohách majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.
Včela medonosná je pôvodom z Afriky.[1]
Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené počas prvých 3 dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celzia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja. Kráľovná žije 2 až 6 rokov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov), trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Robotnice majú žihadlo a sú tmavo pruhované. Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - [feromón], ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si so sebou pár robotníc. Hovoríme, že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, pretože robotnice ich dnu nepustia: buď ich pobijú alebo jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok každý deň. Včela má úplnú premenu. Včela medonosná žije v spoločenstvách (včelstvách) organizovaným životom, v ktorom jestvovanie jednej včely závisí od ostatných členov spoločenstva. Osamelá včela o krátky čas zahynie, aj keby mala dostatok potravy, lebo je odkázaná na pomoc svojich družiek. Spôsob života včiel vyžaduje dokonalú deľbu práce a spoluprácu celého včelstva. Včelstvo vystupuje navonok ako samostatná biologická jednotka (organizmus).
Včelstvo sa skladá z matky, robotníc, trúdov a plodu. Vo vrcholnom štádiu rozvoja tvorí včelstvo jedna matka, 40 000 – 60 000 robotníc a 300 – 600 trúdov (obdobie mesiacov máj, jún, júl). V zimnom období je to jedna matka a 20 000 – 30 000 robotníc.
Včely produkujú rôzne biologicky vysoko hodnotné produkty, ako je med, včelí jed (apitoxín), propolis a vosk. Včelí med pomáha najmä pri liečení porúch trávenia, dýchania a krvného obehu a bežne sa používa ako sladidlo do čaju namiesto rafinovaného cukru. Včelie bodnutia majú aj priaznivé účinky. Najmä pri reumatických ochoreniach pôsobí včelí jed liečivo a utišujúco. Propolis má veľmi silné antibakteriálne a antiseptické účinky, spôsobuje znecitlivenie a rýchle hojenie rán a je používaný v zubnom lekárstve. Peľ sa používa na výrobu liekov a kozmetických prípravkov. Vosk sa využíva v autokozmetike. Kedysi sa včelí vosk používal namiesto parafínu na výrobu sviečok.
Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva opelenie. Peľ, ktorý nazbierajú, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh zmetávajú do peľových košíkov. Sú to priehlbinky na holeniach zadného páru nôh. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk vytvárajú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v úli. Živia sa peľom, nektárom a obľubujú aj medovicu.
Ak včely pichnú žihadlo do teplokrvného živočícha, zahynú, pretože spolu so žihadlom so spätnými háčikmi sa im vytrhne aj jedová žľaza.
Voľne žijúce včely žijú v lesoch a hniezda si zakladajú v dutinách stromov alebo skál. Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru. Hniezdo sa skladá z viacerých vertikálnych voskových plástov, ktoré pozostávajú zo šesťhranných buniek. O stavbu hniezda a jeho údržbu sa starajú robotnice.
Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žľazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu – všetky látky prepotrebné pre život včiel.
Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú zvonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom.
Experimentom pomocou farieb preukázali vedci z austrálskej RMIT University, že včely dokážu vykonávať jednoduché matematické operácie a pochopia aj hodnotu nuly.[2][3]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o včela
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Včela medonosná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Včela medonosná
Wikislovník ponúka heslo Včela medonosná
Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely (Apoidea), čeľade včelovité (Apidae).
Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.
Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude9 a bruška. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Na nohách majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.
Včela medonosná je pôvodom z Afriky.
