Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica . Huby sa môžu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky, alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Jednobunkové huby, kvasinky, sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
V minulosti taxón huby pozostával okrem z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem huby v širšom zmysle alebo hubové organizmy je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmetom činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa [1]):
Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva mykológia.
Tradične sa začleňovali:
Dôvodom, prečo sa huby zaraďovali k nepríbuzným rastlinám, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť na substrát (pôdu, inú rastlinu...), prítomnosť bunkovej steny, ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohé nižšie rastliny.
Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so živočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod Opisthokonta.
Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja lišajníky, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a riasy (resp. cyanobaktérie). Nakoľko je ale huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, systém lišajníkov patrí pod systém húb.
Pozri aj Systém živých organizmov.
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré možno pozorovať len pod mikroskopom. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia. Hubárstvo je najrozšírenejšou záľubou dospelých[chýba zdroj]. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek. Na celom svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačky. Čím je jed nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité, alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich preprava a skladovanie.
Bunky húb sú tvorené:
Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou.
Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).
V starších systémoch do taxónu huby patrili aj niektoré Chromista (bunkovčeky, riasovky a vodné slizovky) a prvoky (slizovky v širšom zmysle okrem vodných slizoviek). Všetky huby okrem:
sa potom nazývali vlastné huby alebo pravé huby (Eumycota).
Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala trieda endomycéty (Endomycetes), ktorá spravidla zahŕňala snete a kvasinky, a prípadne aj iné taxóny ako Exobasidiales a grmanníky (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby, ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón.
Staršia trieda prahuby (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniu bunkovky (Chytridiomycetes).
V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj trieda lišajníky (lichenizované huby), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami.
Taxón mikrosporídie sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb.
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi/Mycetalia = Eumycota):
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica . Huby sa môžu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky, alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Jednobunkové huby, kvasinky, sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
V minulosti taxón huby pozostával okrem z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem huby v širšom zmysle alebo hubové organizmy je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmetom činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa [1]):
(vlastné) huby riasovky (Oomycota) bunkovčeky (Hyphochytriomycota) slizovky (Myxomycota) v širšom zmysle, teda: bunkové slizovky/akrázie (Acrasiales, Acrasiomycetes) vodné slizovky (Labyrinthulomycota, Hydromyxomycetes) pravé slizovky (Myxomycetes, Mycetozoa, Myxomycota v užšom zmysle): Protostelea Dictyostelea Myxogasterea - skladá sa z Myxogasteromycetidae a Stemonitomyxomycetidae nádorovky (Plasmodiophoromycota, Plasmodiophorales, Plasmodiophoromycetes)Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva mykológia.
