Bernikla červenokrká (iné názvy: hus červenokrká, červenokrčka pestrá[2]; lat. Branta ruficollis) patrí medzi zúbkozobce rodu Bernikla. Hniezdi v tundre a v lesotundre západnej Sibíri a na zimu sa sťahuje do juhovýchodnej Európy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla červenokrká patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá, u európskej populácii bol zaznamenaný mierny pokles.[1]
Bernikla červenolíca má celkovú dĺžku 53–66 cm, rozpätie krídel 116-135 cm[3] a hmotnosť 1 - 1,5 kg.[4] Vďaka pestrej kombinácii gaštanovej, čiernej a bielej farby je z blízka nezameniteľná s inou berniklou. Gaštanovú hruď a prednú stranu krku majú od čiernej farby oddelenú bielymi úzkymi pásmy. Gaštanovú škvrnu v bielej obrube majú ešte na líci. Jasnú bielu nájdeme na bruchu, ako široký pás na boku, dva biele pásiky na krídle a biele sú i podchvostové krovky. Nohy a zobák sú tmavočierne. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie.[4] Mláďatá sú menej kontrastne zafarbené ako dospelé.
V siluete letiacej bernikly vyzerajú krídla pomerne úzke. Nápadné sú dva biele pásy v krídlach.
Pŕchnuť začínajú okolo 15. júla. Najprv nehniezdiace a po pár dňoch ostatné. Niekoľko týždňov nevedia lietať. Plne prepŕchnuté sú 20. augusta. V tom čase sú už aj mláďatá letuschopné, hoci ešte čiastočne prćhnu.
Charakteristický hlasom je dvojslabičné, rýchlo opakované "kä-kwa" ("kii-kua")[5] alebo "ki-kwi" ("kik-kik")[5]. Pri útočnom postoji s dopredu vystretým krkom vydáva jednoslabičné "räk" alebo "kwä".
Na Slovensko zalieta zriedkavo v zimnej polovici roka. Do roku 1997 sa vyskytla 8x. Odhad počtu zimujúcich jedincov: 0 - 5.[6][7] Po roku 1997 je v evidencii 30 výskytov (marec 2019)[8], objavuje sa pravidelne, uprostred veľkých kŕdľov iných druhov husí pravdepodobne uniká pozornosti.[9]
Vytvárajú trvalé páry. Hniezdiť začínajú neskoro, až v druhej polovici júna. Spájajú sa len do malých skupín 5-7 párov, nie viac ako 20-30. Zaujímavosťou je, že kolónie sú v tesnej blízkosti hniezda nejakého dravca ako je sokol sťahovavý či myšiak severský. Menej často ako pri hniezdach dravcov, zahniezdia aj v blízkosti kolónií veľkých čajok ako čajka bledá a čajka striebristá. V oboch prípadoch dochádza tým k ochrane vlastného potomstva pred samotným dravcom aj inými predátormi. Dravec v tesnej blízkosti svojho hniezda vôbec neloví. Intenzívne zaháňa iné druhy dravcov a šeliem, akým je napríklad líška polárna.
Hniezdnu kotlinku si samička vyhĺbi sama na skalnatom podklade. Vyplní ju trávou, lišajníkom, machom a páperím. Sama vysedí 4-5 svetlozelených vajec. V čase inkubácie opúšťa hniezdo len na veľmi krátko. Samec na znáške nesedí, hniezdo chráni. Mláďatá sa vyliahnu po 25 dňoch. Hniezdo v krátkom čase opúšťajú a sami si nájdu potravu. Po vyliahnutí mláďat sú všetky rodiny spolu, držia sa na vode a v blízkom okolí.
Živia sa trávou, zvlášť obľubujú slanorožce „Salicornia“, dnes pribúda pšenica a kukurica. Mláďatá aj hmyzom.
Bernikla červenokrká (iné názvy: hus červenokrká, červenokrčka pestrá; lat. Branta ruficollis) patrí medzi zúbkozobce rodu Bernikla. Hniezdi v tundre a v lesotundre západnej Sibíri a na zimu sa sťahuje do juhovýchodnej Európy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla červenokrká patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá, u európskej populácii bol zaznamenaný mierny pokles.