Plesnivec alpínsky (iné názvy: staršie plesnivec alpský[1], zastarano alebo ľudovo: plesniak, (alpská) protež[2], regionálne: hvezdoň, biele kvietky, škraty, mlynárik, kocolabky[3]; lat. Leontopodium alpinum) je veľmi známa a chránená európska horská rastlina z čeľade Astrovité (Asteraceae). Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v alpínskom a subalpínskom prostredí vo Vysokých Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji.[4]
Listy a kvety sú pokryté bielymi chlpmi, ktoré vyzerajú ako vlna (plsť). Kvitnúce stonky môžu dorastať do veľkosti 3 až 20 cm (v kultivácii až 40 cm). Každý kvet sa skladá z piatich až šiestich malých žltých kvetových hláv (5 mm), ktoré sú obklopené listeňmi v hviezdicovom usporiadaní. Kvety kvitnú od júla do septembra.
Plesnivec alpínsky preferuje vápencové skalné miesta vo výškach 2 000 až 2 900 metrov nad morom. Nie je jedovatý a tradične bol používaný v ľudovej medicíne ako prostriedok proti brušným bolestiam a bolestiam dýchacích ciest. Husté chlpy sú adaptáciou rastliny na vysokú nadmorskú výšku a chráni ju pred chladom, vyschnutiu a ultrafialovým žiarením.[5]
Plesnivec alpínsky sa pestuje v záhradách pre svoje zaujímavé kvety a strieborné listy.[6] Táto rastlina má krátku životnosť a rastie zo semien.[7]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plesnivec alpínsky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Plesnivec alpínsky
Plesnivec alpínsky (iné názvy: staršie plesnivec alpský, zastarano alebo ľudovo: plesniak, (alpská) protež, regionálne: hvezdoň, biele kvietky, škraty, mlynárik, kocolabky; lat. Leontopodium alpinum) je veľmi známa a chránená európska horská rastlina z čeľade Astrovité (Asteraceae). Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v alpínskom a subalpínskom prostredí vo Vysokých Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji.
